Preskočiť na obsah
  |  

Letisko v Mníchove opäť zastavilo prevádzku pre podozrivé drony

Letisko v Mníchove opäť prerušilo prevádzku v piatok večer pre hlásenia o podozrivých dronoch, len deň po tom, čo podobný incident spôsobil zrušenie viac ako 30 letov a uviaznutie takmer 3 000 cestujúcich. Letisko informovalo, že z dôvodu neprítomnosti potvrdenia o výskyte dronov je letecká prevádzka zrušená až do odvolania.

V dôsledku nového incidentu nemohlo odletieť 46 letov, 23 príletov bolo odklonených a 12 ďalších letov smerujúcich do Mníchova zrušili, čo ovplyvnilo približne 6 500 cestujúcich. Letisko spolupracovalo s leteckými spoločnosťami, aby poskytlo cestujúcim okamžitú pomoc – zriadilo ležadlá a poskytlo prikrývky, nápoje a občerstvenie.

Prvé drony boli pri Mníchove spozorované vo štvrtok večer v oblastiach Freising a Erding, vrátane vojenského letiska nemeckej armády, no polícia počet a typ dronov nepotvrdila. Kvôli tomuto incidentu boli vzletové a pristávacie dráhy uzatvorené do štvrtkovej polnoci. Prevádzka bola obnovená v piatok ráno, no večer, kvôli ďalším hláseniem boli opäť nutné meškania, presmerovania a rušenie letov.

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt označil situáciu za „budíček“, zdôrazňujúc potrebu väčších investícií do protidronových systémov. Bavorský premiér Markus Söder vyzval, že je nutné vydať oprávnenie zostreľovať drony pre lokálne bezpečnostné zložky a oznámil, že vláda plánuje legislatívne zmeny na tento účel už budúci týždeň.

(tasr, sie)

  |  

Aplikácia eDoklady spôsobila problémy počas prvého dňa volieb v Česku

Prvý deň volieb do Poslaneckej snemovne v Česku sprevádzali technické ťažkosti. V piatok sa viacerí voliči nemohli preukázať digitálnym občianskym preukazom v aplikácii eDoklady.

Podľa českého ministerstva vnútra si mali aplikáciu aktualizovať vopred, no mnohí to neurobili. Systém navyše nezvládol nápor a zlyhával. Riaditeľ Digitálnej informačnej agentúry Martin Mesršmíd uviedol, že záťaž bola oveľa vyššia, než predpokladali.

Volebná účasť dosiahla na viacerých miestach 40 až 50 percent.

Voliť prišiel aj prezident Petr Pavel. Hlava štátu je presvedčená, že povolebné vyjednávania nebudú jednoduché, ale naopak, krušné. Dôvodom je podľa Pavla aktuálny rozkol medzi súčasnou koalíciou a opozíciou.

Avizoval, že do povolebného procesu sa chce naplno zapojiť a s lídrami strán, ktoré sa dostanú do snemovne, začne rokovať už v nedeľu ráno.

(tasr, pmi)

  |  

Remišová prepočítala spot o pláne obnovy. Úrad Kmeca predraženosť odmieta

Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ) kritizuje Úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy za zákazku na 30-sekundový reklamný spot „Polčas plánu obnovy s Petrom Kmecom“.

Výroba mala podľa nej stáť vyše 173-tisíc eur s DPH, čo podľa Remišovej výpočtov je viac ako 5 700 eur za sekundu videa. Označila to za „najdrahšie sekundy v histórii Slovenska“ a dodala, že v čase, keď občania zápasia s rastom odvodov a nižšími príjmami, vláda Hlasu rozhadzuje peniaze na „papalášske hlúposti“.

Avizovala podanie podnetu na Najvyšší kontrolný úrad aj Úrad pre verejné obstarávanie. Odôvodnila to tým, že údajne súťažili firmy s prepojenými vlastníkmi, čo vzbudzuje pochybnosti o hospodárnosti a efektívnosti.

Úrad podpredsedu vlády sa bráni. Tvrdí, že cena bez DPH bola 141-tisíc eur, spot bol súčasťou širšej kampane o pláne obnovy a celý proces sa konal v súlade so zákonom. Podľa úradu ide zo strany opozičnej poslankyne o účelové klamstvá a nepochopenie tvorby audiovizuálneho obsahu.

(tasr, max)

  |  

Na Ukrajine zomrel už tretí francúzsky novinár, útok vyšetrujú

Vo východoukrajinskom Donbase zahynul francúzsky fotoreportér Antoni Lallican po útoku dronom. Incident sa stal v piatok dopoludnia. Píše Ukrajinska pravda.

Lallican mal 37 rokov a na mieste pracoval v ochrannej veste s jasným označením „Press“. So zraneniami skončil i ukrajinský novinár Heorhij Ivančenko. Okolnosti incidentu, ktorý sa udial v piatok predpoludním, sú stále predmetom vyšetrovania.

Predseda Národnej únie novinárov Serhij Tomilenko poskytol vyjadrenie, že ide o tretieho francúzskeho novinára, ktorého Rusko zabilo vo vojne na Ukrajine od začiatku invázie.

Nebohý reportér spolupracoval s viacerými medzinárodnými webmi ako Der Spiegel, Die Welt, Mediapart či Le Monde.

Získal cenu Victora Huga za sériu fotografií o Ukrajincoch, dostal sa do užšieho výberu ceny Lucas Dolega 2024 a stal sa favoritom poroty Grand Prix Paris Match Etudiant 2022.

(max)

  |  

Drony nad Európou vyvolávajú obavy, Putin ich prirovnal k historkám o UFO

Ruský prezident Vladimir Putin reagoval ironicky na obvinenia Dánska, podľa ktorých sa nad jeho územím pohybovali ruské drony. Na Valdajskom fóre podľa Business Gazeta na otázku, prečo posiela toľko dronov do Dánska, reagoval: „Už nie! Už nie. Ani do Francúzska, ani do Dánska, ani do Kodane. Kam inam lietajú? Do Lisabonu.“

Dodal, že rozruch okolo dronov na Západe pripomína posadnutosť UFO a označil ho za zábavu pre „čudákov“ na Západe aj v Rusku.

Dánsko v septembri zaznamenalo niekoľko prípadov dronov nad citlivými lokalitami. Podobné incidenty hlásili aj Nórsko, Poľsko, Estónsko a Rumunsko. V Poľsku dokonca drony zostrelili, čo viedlo k aktivácii článku 4 Severoatlantickej zmluvy a zasadala aj Bezpečnostná rada OSN.

Estónsko sa na ten istý článok odvolalo po narušení vzdušného priestoru ruskými stíhačkami.

(max)

  |  

Majerský odkazuje Ficovi: Budapešť sa už odstriháva od dodávok z Ruska

Predseda KDH Milan Majerský ostro skritizoval premiéra Roberta Fica (Smer) za jeho prístup k energetickej politike a závislosti od ruského plynu. Podľa neho sa Fico „silou-mocou“ drží ruských dodávok a je ochotný sa „bratričkovať“ s Vladimirom Putinom.

Majerský poukázal na to, že slovenský predseda vlády označil Maďarsko za vzor, no práve Budapešť v poslednom období podľa neho aktívne investuje do diverzifikácie zdrojov.

„Maďarsko totiž len za posledný týždeň podpísalo dve zmluvy na dodávky LNG v objeme 600 miliónov kubíkov plynu ročne. V posledných rokoch investovalo stovky miliónov do prepojení na prepravu plynu so šiestimi zo siedmich susedných krajín,“ spresnil.

Skritizoval aj Ficov plán minúť vyše 400 miliónov eur z eurofondov na energopomoc, namiesto investícií do infraštruktúry, škôl či nemocníc.

Fico pred pár dňami počas osláv Mosta Márie Valérie v Ostrihome zdôraznil, že štáty by si mali sami určovať, odkiaľ budú dovážať energiu, a spolu s Viktorom Orbánom kritizoval tlak Európskej únie na odklon od ruských palív. Podľa nich tento prístup poškodzuje celú Úniu.

Bulharsko pritom nedávno vyslovilo podporu plánu Únie ukončiť dovoz ruského zemného plynu do konca roku 2027, čo ovplyvní aj Slovensko a Maďarsko.

(max)