Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lavrov: Slovensko a Maďarsko bránia EÚ stať sa vojnovou mašinériou

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Slovensko a Maďarsko využívajú svoje právo veta na to, aby zabránili premeneniu Európskej únie na „vojnovú mašinériu“.

V rozhovore pre ruskú štátnu televíziu RT uviedol, že by si to priala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a ďalší vedúci predstavitelia Európskej únie.

Lavrov nazval von der Leyenovú a ďalších lídrov EÚ „führermi“. Dodal, že v súčasnosti existujú snahy zrušiť právo veta v otázkach vojny a mieru, čo by najviac postihlo krajiny ako Maďarsko a Slovensko, ktoré podľa neho chcú mier, nie vojnu.

(tasr, sie, nepszava.hu)

Minúta  |  

Šéf Volkswagenu: Zákaz áut so spaľovacím motorom do 2035 je nereálny

Generálny riaditeľ nemeckého automobilového koncernu Volkswagen Oliver Blume označil plánovaný zákaz predaja nových benzínových a naftových áut v Európskej únii do roku 2035 za nereálny cieľ. Na videorozhovore pre agentúru DPA uviedol, že je potrebné viac flexibility pri dosahovaní klimatických cieľov.

Politika Európskej únie na zníženie emisií oxidu uhličitého, zavedená v roku 2023, sa má do konca roka podľa Blumeho slov prehodnotiť. Začali ju kritizovať výrobcovia áut aj politici, vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorý na štvrtkovom samite v Berlíne avizoval snahu vyhnúť sa úplnému zákazu spaľovacích motorov od roku 2035.

Blume pripustil, že klimatické ciele sú základnou povinnosťou, no navrhuje zahrnúť aj iné riešenia, ako napríklad plug-in hybridy. Elektrické vozidlá však naďalej považuje za budúcnosť automobilového priemyslu.

Okrem lepšej nabíjacej infraštruktúry apeluje na priaznivejšie ceny elektriny a na zavedenie stimulov, napríklad prostredníctvom daňových modelov, ktoré podporia nákup elektromobilov.

Merz zároveň oznámil nové vládne stimuly na podporu domácností s nízkymi a strednými príjmami pri kúpe elektrických áut, čím chce prispieť k prechodu na klimaticky neutrálnu mobilitu.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Trump očakáva prepustenie rukojemníkov začiatkom budúceho týždňa

Prezident Donald Trump uviedol, že rukojemníkov zadržiavaných militantmi z Hamasu v Gaze by mali prepustiť v pondelok alebo utorok. Trump o tom informoval počas štvrtkového stretnutia svojho vládneho kabinetu v Bielom dome, kde zároveň oznámil dosiahnutie dohody o prvej fáze mierového plánu pre Gazu.

Hamas má prepustiť 20 živých rukojemníkov spoločne v priebehu 72 hodín po začiatku prímeria medzi Izraelom a Hamasom.

Trump povedal, že podľa plánu bude Gaza „postupne obnovená“, čím narážal na zámer prestavať palestínsku enklávu. Podrobnosti však neposkytol. „Vytvoríme niečo, kde budú môcť ľudia žiť. V súčasnosti sa v Gaze nedá žiť," skonštatoval.

Prezident vyjadril nádej, že dohoda povedie k trvalému mieru v regióne, a zároveň oznámil svoj zámer zúčastniť sa na podpisovej ceremónii v Egypte. Biely dom momentálne dolaďuje detaily tejto návštevy.

Na otázku ohľadom možnosti riešenia konfliktu vytvorením dvoch štátov Trump odpovedal, že nemá vlastný názor a bude sa riadiť tým, čo nakoniec dohodnú zainteresované strany.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Senát USA opäť neschválil návrhy na ukončenie vládnej uzávery

V americkom Senáte bolo neúspešné hlasovanie o republikánskom a aj demokratickom návrhu na ukončenie vládneho shutdownu. Obe iniciatívy nedosiahli potrebný počet hlasov na schválenie týchto návrhov. Séria ďalších hlasovaní pokračuje.

Republikánsky návrh počítal s dočasným financovaním vlády do 21. novembra 2025, zatiaľ čo demokratický návrh zahŕňal aj rozšírenie zdravotnej starostlivosti a ďalšie sociálne opatrenia. V Senáte je nutné získať 60 hlasov na schválenie takýchto návrhov, no zatiaľ ani jedna strana nezískala dostatočný počet podporovateľov.

Vládna paralýza trvá už deviaty deň. Tento stav negatívne ovplyvňuje stovky tisíc federálnych zamestnancov, niektorí z nich musia dočasne zostať doma bez výplaty.

Prezident Donald Trump počas trvania krízy opakovane upozorňuje, že niektorým pracovníkom nemusia mzdy vyplatiť ani po skončení shutdownu. Senát plánuje ďalšie hlasovania v snahe nájsť kompromis.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Európska komisia overí podozrenia zo špionáže Maďarska

Európska komisia oznámila, že zriadila skupinu na preskúmanie podozrení z maďarskej špionáže voči európskym inštitúciám. Informácie vyplývajú z nezávislej investigatívnej práce maďarskej novinárskej organizácie Direkt36 vrátane belgického De Tijd a nemeckého magazínu Der Spiegel.

Komisia berie takéto podozrenia veľmi vážne a plánuje preveriť, či maďarská spravodajská služba cielene sledovala zamestnancov Európskej únie.

Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó počas zasadnutia výboru v Európskom parlamente uviedol, že nie je informovaný o žiadnom takomto prípade a označil podozrenia za neopodstatnené.

Podľa správy sa maďarskí agenti pohybovali pod diplomatickým krytím v Bruseli a snažili sa získať dôveru pracovníkov európskych inštitúcií.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Trump sa snaží získať Nobelovu cenu, odborníci krútia hlavou

Americký prezident Donald Trump sa podľa informácií Financial Times angažuje v snahe získať Nobelovu cenu mieru. Opakovane zdôrazňuje, že by bolo „veľkou urážkou“, ak by ju nezískal.

Zdroje Financial Times však upozorňujú, že lobovanie tohto druhu je v histórii ocenenia nezvyčajné. Pripomínajú, že Nobelova cena mieru sa udeľuje za činy z predchádzajúceho roka, keď ešte Trump nebol vo funkcii.

Výskumníci z Nórskeho inštitútu pre medzinárodné záležitosti a Inštitútu pre výskum mieru v Osle pre Financial Times zdôraznili, že otvorený tlak na Nobelov výbor nie je obvyklou praxou.

Trump opakovane tvrdí, že ukončil viacero ozbrojených konfliktov. Vyvíjal tlak aj na nórsku vládu - podľa nórskych úradníkov spomenul ocenenie aspoň v jednom telefonáte s ministrom financií a bývalým šéfom NATO Jensom Stoltenbergom.

Vláda však pripomína, že Nobelov výbor pôsobí nezávisle. Európski predstavitelia sa domnievajú, že Trump sa ponáhľal uzavrieť dohodu medzi Izraelom a Hamasom, aby na poslednú chvíľu ovplyvnil rozhodnutie komisie.

Výbor oznámi svoje rozhodnutie v piatok 10. októbra. V Osle panuje názor, že ocenenie získa skôr jednotlivec alebo organizácia podporujúca ľudské práva, než samotný americký prezident.

(sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.