Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Škôlky, rozpočet, covidové amnestie. NR SR čaká nabitá schôdza

V utorok štartuje 40. schôdza Národnej rady, ktorej program obsahuje viac ako 130 bodov. Poslanci budú prednostne rokovať o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028 – tentoraz výnimočne skôr než zvyčajne.

Plánovaný deficit má dosiahnuť 4,1 percenta HDP. Na stole budú aj školské zákony, ktoré napríklad zavádzajú povinnú škôlku pre štvorročné deti od roku 2027, a novela rokovacieho poriadku.

V programe sú i návrhy týkajúce sa zdravotníctva, justície či petičných pravidiel.

Koaličné aj opozičné strany prichádzajú s rôznymi zmenami vrátane snahy PS zaviesť povinnú bezpečnostnú previerku pre šéfa SIS alebo návrhu KDH zaradiť kraje späť medzi verejnoprávne subjekty.

Schôdza má riešiť aj návrh na takzvané covidové amnestie, vrátený prezidentom Petrom Pellegrinim. Poslanci sa môžu dostať aj k hlasovaniam o dôvere voči vláde či konkrétnym ministrom.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Ruský opozičný politik Šlosberg je opäť v domácom väzení

Ruský opozičný politik Lev Šlosberg sa po krátkom prepustení opäť ocitol v domácom väzení. Súd v meste Pskov rozhodol, že jeho väzba bude predĺžená minimálne do začiatku decembra.

Šlosberga, ktorý je známy svojím protivojnovým postojom a pôsobením v strane Jabloko, prepustili len pred tromi dňami po niekoľkých mesiacoch izolácie.

Jeho opätovné zadržanie súvisí s obvineniami z údajnej diskreditácie ruskej armády, čo súvisí so zverejnením januárovej diskusie, v ktorej apeloval na prímerie na Ukrajine.

On sám však tvrdí, že video nezverejnil, a odvolal sa voči obvineniu.

Po jeho prvotnom zadržaní prehľadali úrady nielen jeho dom, ale aj sídlo strany a rezidenciu jeho otca. Šlosberg patril medzi posledných verejne aktívnych kritikov vojny, ktorí sa zatiaľ vyhli represii.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Do severnej Gazy sa po prímerí vrátili desaťtisíce vysídlených obyvateľov

Na sever Pásma Gazy sa po začatí prímeria medzi Izraelom a Hamasom sa vrátilo približne 200-tisíc ľudí, informoval úrad civilnej obrany.

Prímerie, ktoré vstúpilo do platnosti v piatok o 11.00 SELČ, predznamenalo dočasný ústup izraelských jednotiek z oblastí Gazy a Chán Júnisu. Podľa dohody by Hamas mal do 72 hodín prepustiť 47 rukojemníkov z celkového počtu 251 unesených.

Zároveň sa začalo aj s vyťahovaním tiel spod trosiek – len v meste Gaza ich záchranári našli 63.

Vojna, ktorá sa začala po útoku Hamasu 7. októbra 2023, si vyžiadala už viac ako 67-tisíc mŕtvych a vyše 100-tisíc zranených.

Doterajšie krátke prímerie poskytlo aspoň čiastočný priestor na návrat niektorých obyvateľov a humanitárne zásahy.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Trumpova administratíva prepúšťa desiatky úradníkov z centra kontroly chorôb

Trumpova administratíva v rámci najnovšieho kola škrtov prepustila desiatky zamestnancov Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) vrátane „detektívov chorôb“, vysokopostavených vedcov a celej washingtonskej kancelárie, informoval v sobotu denník New York Times.

Biely dom ani CDC bezprostredne nereagovali na otázky agentúry Reuters.

Dotknutým pracovníkom boli v piatok zaslané e-mailové oznámenia o prepustení, v ktorých boli informovaní, že ich povinnosti sa teraz považujú za zbytočné alebo „prakticky identické“ s tými, ktoré vykonáva iné oddelenie v agentúre, uviedli noviny.

Presný počet postihnutých pracovníkov centra ešte nie je potvrdený.

Prebiehajúce uzavretie vlády USA poslalo domov státisíce federálnych zamestnancov, pričom sa to dotklo aj zamestnancov ministerstva zdravotníctva a sociálnych služieb, ktorého súčasťou je aj spomínané centrum.

(reuters, pmi)

Minúta  |  

Macron čelí pre premiéra obvineniam z manipulácie a izolácie

Prezident Emmanuel Macron opätovne vymenoval Sébastiena Lecornua za premiéra, a to len štyri dni po jeho rezignácii. Ide o snahu ukončiť politickú krízu, ktorú viacerí komentátori označujú za najvážnejšiu za posledné desaťročia.

Lecornu vyhlásil, že jeho prioritou je rozpočet a riešenie problémov občanov, pričom apeluje na potrebu ukončiť nestabilitu.

Opozícia však tento krok kritizuje – pravicový Bardella hovorí o „zlom vtipe“, Marine Le Penová o „hanebnej manipulácii“, ktorú si voliči zapamätajú.

Ľavicová opozícia označuje Macronove rozhodnutie za frašku a požaduje čo najskoršiu zmenu. Zelení zas vyčítajú prezidentovi, že ignoruje hlas voličov, ktorí dali najavo vôľu po inej vláde.

Niektorí končiaci ministri Lecornuovi vyjadrili dôveru a vyzvali na kompromisné riešenia v parlamente.

Predsedníčka Národného zhromaždenia zdôraznila pripravenosť zákonodarcov pustiť sa do práce. Napriek tomu pretrváva silné napätie a polarizácia.

Macron sa týmto rozhodnutím zrejme snaží získať čas, no zároveň čelí obvineniam z ignorovania verejnej mienky a rastúcej izolácie. Zostáva otázne, či táto staronová vláda dokáže obnoviť dôveru verejnosti.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Trump: Prímerie v Gaze má šancu, Izrael aj Hamas sú unavení z bojov

Americký prezident Donald Trump vníma prímerie medzi Izraelom a Hamasom ako reálne udržateľné. Podľa neho sú obe strany vyčerpané z bojov, čo vytvára priestor na stabilitu.

Trump zároveň ohlásil cestu do Izraela a Egypta, kde sa má stretnúť s viacerými lídrami. V Egypte bude rokovať o obnove Pásma Gazy, ktoré je ťažko poškodené. Stretnutie sa má konať v Káhire.

V Izraeli sa plánuje prihovoriť aj pred parlamentom – predseda Knesetu Amir Ohana ho označil za „najlepšieho priateľa židovského ľudu“.

Trump verí, že aktuálne prímerie môže byť základom na širší mier na Blízkom východe. Napriek niekoľkým ohniskám napätia považuje situáciu za zvládnuteľnú a konflikty podľa neho „uhasíme veľmi rýchlo“.

Prímerie vstúpilo do platnosti v piatok po nepriamych rokovaniach, ktoré inicioval Biely dom.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.