Preskočiť na obsah
  |  

Pentagón nasadzuje elitnú jednotku proti pašerákom drog v Karibiku

Pentagón oznámil vytvorenie novej pracovnej skupiny zameranej na boj proti drogám v Latinskej Amerike. Viesť ju bude II. námorná expedičná sila z USA a jej cieľom je posilniť operácie proti drogovým kartelom.

Americká armáda doteraz zničila štyri podozrivé lode a zabila 21 osôb. Minister obrany Pete Hegseth zdôraznil, že cieľom je ochrana USA a eliminácia pašerákov.

Prístup však vyvoláva právne otázky: experti upozorňujú, že použitie smrtiacej sily bez pokusu o zadržanie môže porušovať vojnové právo. Nie je jasné, či vojaci dostali nové právomoci – a či sa prezident Donald Trump pripravuje na zásahy vo Venezuele.

Kritici sa tiež pýtajú, prečo túto úlohu nevykonáva pobrežná stráž. Vysvetlenie Bieleho domu je, že ide o „nemedzinárodný ozbrojený konflikt“, čo má podľa niektorých rozširovať prezidentove kompetencie.

Pentagón tvrdí, že operácie budú prebiehať na mori, s dôrazom na hliadky, zdieľanie spravodajstva a presné zákroky.

(reuters, lup)

  |  

Dôchodcovia s českou penziou už nebudú musieť posielať potvrdenie o žití

Dôchodcovia, ktorí žijú na Slovensku, ale poberajú dôchodok z Českej republiky, už od januára 2026 nebudú musieť Českej správe sociálneho zabezpečenia posielať potvrdenie o žití.

Sociálna poisťovňa uviedla, že česká strana bude dôchodky naďalej zasielať mesačne priamo na účty prijímateľov bez potreby akýchkoľvek dodatočných potvrdení. Prevody dôchodkov prebiehajú spravidla koncom mesiaca a peniaze sú pripísané do piatich pracovných dní.

Zmena má seniorom uľahčiť administratívu a odstrániť zbytočné papierovanie, ktoré bolo doteraz podmienkou výplaty.

Podobná povinnosť už neplatí ani pre dôchodcov žijúcich v Česku, ktorí dostávajú penziu zo Slovenska – Sociálna poisťovňa tieto údaje od roku 2022 získava elektronicky od českých úradov.

Opatrenie tak zjednoduší cezhraničné vyplácanie dôchodkov medzi obomi krajinami.

(tasr, lup)

  |  

Loomerová útočí. USA údajne dávajú Kataru „vojenskú základňu“

Aktivistka Laura Loomerová sa pustila do administratívy prezidenta USA Donalda Trumpa za obrannú spoluprácu s Katarom, pričom šírila falošné tvrdenia o zriadení katarskej vojenskej základne na pôde USA.

V skutočnosti ide o výcvikové zariadenie pre katarských pilotov, ktoré bude stáť na americkej základni Mountain Home v Idahu a bude plne pod kontrolou USA. Výstavbu financuje Katar, no realizovať ju budú americkí dodávatelia pod vojenským dohľadom.

Minister obrany Pete Hegseth zdôraznil, že nejde o „základňu“, akú si predstavuje Loomerová.

Napriek tomu Loomerová na platforme X vyvolala rozruch medzi konzervatívnymi voličmi a obvinila Trumpa z toho, že „umožňuje moslimom z Kataru vraždiť Američanov“.

Loomerová má silný mediálny vplyv a predtým sa podieľala aj na odvolaní vysokého generála. Podľa USA ide o štandardný výcvikový program podobný tým s inými spojencami.

(reuters, lup)

  |  

Škôlky, rozpočet, covidové amnestie. NR SR čaká nabitá schôdza

V utorok štartuje 40. schôdza Národnej rady, ktorej program obsahuje viac ako 130 bodov. Poslanci budú prednostne rokovať o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028 – tentoraz výnimočne skôr než zvyčajne.

Plánovaný deficit má dosiahnuť 4,1 percenta HDP. Na stole budú aj školské zákony, ktoré napríklad zavádzajú povinnú škôlku pre štvorročné deti od roku 2027, a novela rokovacieho poriadku.

V programe sú i návrhy týkajúce sa zdravotníctva, justície či petičných pravidiel.

Koaličné aj opozičné strany prichádzajú s rôznymi zmenami vrátane snahy PS zaviesť povinnú bezpečnostnú previerku pre šéfa SIS alebo návrhu KDH zaradiť kraje späť medzi verejnoprávne subjekty.

Schôdza má riešiť aj návrh na takzvané covidové amnestie, vrátený prezidentom Petrom Pellegrinim. Poslanci sa môžu dostať aj k hlasovaniam o dôvere voči vláde či konkrétnym ministrom.

(tasr, lup)

  |  

Ruský opozičný politik Šlosberg je opäť v domácom väzení

Ruský opozičný politik Lev Šlosberg sa po krátkom prepustení opäť ocitol v domácom väzení. Súd v meste Pskov rozhodol, že jeho väzba bude predĺžená minimálne do začiatku decembra.

Šlosberga, ktorý je známy svojím protivojnovým postojom a pôsobením v strane Jabloko, prepustili len pred tromi dňami po niekoľkých mesiacoch izolácie.

Jeho opätovné zadržanie súvisí s obvineniami z údajnej diskreditácie ruskej armády, čo súvisí so zverejnením januárovej diskusie, v ktorej apeloval na prímerie na Ukrajine.

On sám však tvrdí, že video nezverejnil, a odvolal sa voči obvineniu.

Po jeho prvotnom zadržaní prehľadali úrady nielen jeho dom, ale aj sídlo strany a rezidenciu jeho otca. Šlosberg patril medzi posledných verejne aktívnych kritikov vojny, ktorí sa zatiaľ vyhli represii.

(tasr, lup)

  |  

Do severnej Gazy sa po prímerí vrátili desaťtisíce vysídlených obyvateľov

Na sever Pásma Gazy sa po začatí prímeria medzi Izraelom a Hamasom sa vrátilo približne 200-tisíc ľudí, informoval úrad civilnej obrany.

Prímerie, ktoré vstúpilo do platnosti v piatok o 11.00 SELČ, predznamenalo dočasný ústup izraelských jednotiek z oblastí Gazy a Chán Júnisu. Podľa dohody by Hamas mal do 72 hodín prepustiť 47 rukojemníkov z celkového počtu 251 unesených.

Zároveň sa začalo aj s vyťahovaním tiel spod trosiek – len v meste Gaza ich záchranári našli 63.

Vojna, ktorá sa začala po útoku Hamasu 7. októbra 2023, si vyžiadala už viac ako 67-tisíc mŕtvych a vyše 100-tisíc zranených.

Doterajšie krátke prímerie poskytlo aspoň čiastočný priestor na návrat niektorých obyvateľov a humanitárne zásahy.

(tasr, lup)