Preskočiť na obsah
  |  

Vtáčia chrípka naberá na sile, Francúzsko zvyšuje stupeň varovania

Francúzsko v utorok zvýšilo stupeň varovania pred vtáčou chrípkou z „mierneho“ na „vysoký“ a nariadilo, aby chovatelia držali hydinu naprieč krajinou v interiéri. Dôvodom sú nové prípady vírusu medzi sťahovavými vtákmi a na farmách, ako aj obavy z jeho sezónneho šírenia v Európe.

Podľa ministerstva poľnohospodárstva ide o reakciu na potvrdené prípady vysoko patogénnej vtáčej chrípky u voľne žijúcich vtákov aj v komerčných chovoch.

Doposiaľ identifikovali dve ohniská nákazy na farmách a tri v menších domácich chovoch, pričom prvý prípad sa objavil v polovici októbra v severofrancúzskej chovnej farme bažantov a jarabíc.

Zvýšenie úrovne rizika nadobudne účinnosť v stredu a tento rok prichádza skôr ako zvyčajne – vlani bolo riziko zvýšené v novembri, predvlani až v decembri.

Vtáčia chrípka, ktorú šíria najmä sťahovavé vtáky, každoročne spôsobuje rozsiahle straty v hydinárskom priemysle a vyvoláva obavy z možného prenosu na človeka.

(reuters, max)

  |  

Černihiv je opakovane bez prúdu, ruské drony blokujú opravy energetiky

Ruské bombardovanie v utorok vážne poškodilo energetickú infraštruktúru v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny, čo viedlo k úplnému výpadku elektriny v hlavnom meste regiónu a jeho severnej časti. Bez prúdu zostali státisíce ľudí.

„Záchranné zložky v Černihivskej oblasti nemôžu začať s prácami na obnovení dodávky elektriny pre neustále útoky ruských dronov,“ uviedlo ministerstvo. Podľa vyjadrení sa bezpilotné lietadlá pohybujú nad poškodenou infraštruktúrou, čím zámerne sťažujú opravy a predlžujú humanitárnu krízu.

Pred začiatkom vojny mal Černihiv približne 280-tisíc obyvateľov. Mesto je v posledných týždňoch opakovane cieľom ruských raketových a dronových útokov, ktoré narúšajú každodenný život a spôsobujú výpadky energií.

Zastupujúci starosta Černihivu Oleksandr Lomako obvinil Moskvu, že sa snaží pripraviť obyvateľov o základné služby vrátane tepla pred blížiacou sa zimou.

(reuters, max)

  |  

Európski lídri a Zelenskyj podporili mierový plán Trumpa

Návrh amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby sa súčasná kontaktná línia stala základom pre mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, v utorok podporili európski lídri spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Tento krok signalizuje koordinované úsilie o deeskaláciu vojny, ktorá trvá už takmer štyri roky.

Signatármi dokumentu sú lídri Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka, Fínska, Ukrajiny a predstavitelia Európskej únie. Podľa ich spoločného stanoviska je nevyhnutné pokračovať v ekonomickom tlaku na Rusko a jeho obranný priemysel.

Európske krajiny zároveň plánujú využiť zmrazené štátne aktíva Ruska na financovanie obnovy Ukrajiny. Cieľom je zabezpečiť, aby mal Kyjev k dispozícii dostatočné zdroje na obranu a povojnovú rekonštrukciu.

Trump a ruský prezident Vladimir Putin sa plánujú stretnúť v Budapešti. Rusko v minulosti požadovalo, aby sa Ukrajina pred uzavretím prímeria vzdala rozsiahlejšieho územia, zatiaľ čo Ukrajina a jej európski spojenci už dlhodobo vyzývajú na okamžité zastavenie bojov, aby sa mohli začať rokovania.

(reuters, max)

  |  

Varšava varuje Putina pred preletom cez poľské územie

Poľsko upozornilo ruského prezidenta Vladimira Putina, aby necestoval cez jeho vzdušný priestor na samit s Donaldom Trumpom v Budapešti. Varšava pripomenula, že by musela zadržať Putina na základe medzinárodného zatykača, ak by vstúpil na jej územie.

Medzinárodný trestný súd v Haagu vydal na prezidenta v roku 2023 zatykač za vojnové zločiny – deportácie ukrajinských detí. Rusko obvinenia odmieta a jurisdikciu súdu neuznáva.

„Nemôžem zaručiť, že poľský súd neprikáže prinútiť lietadlo pristáť,“ povedal minister zahraničných vecí Radosław Sikorski na margo možného preletu Putina.

Sikorski dodal, že Moskva o riziku vie a zrejme zvolí inú trasu. Maďarsko pod vedením Viktora Orbána však potvrdilo, že Putin sa na samit môže bezpečne dostaviť aj vrátiť. Aby sa vyhol Ukrajine, musel by preletieť cez vzdušný priestor krajiny EÚ, ktorá je členom ICC.

Poľsko, člen NATO, patrí k najpevnejším podporovateľom Ukrajiny od začiatku ruskej invázie v roku 2022.

(reuters, lud)

  |  

Požiar v ropnej rafinérii v Maďarsku: Orbán avizuje prísne vyšetrovanie

V ropnej rafinérii MOL v maďarskom Százhalombatte vypukol v pondelok večer požiar, predtým miestni počuli výbuch. Na mieste zasahovali hasičské jednotky závodu, pričom podľa vyjadrení nikto neutrpel zranenie. Píše Index.

Príčina požiaru zatiaľ nie je známa, no spoločnosť MOL aj príslušné úrady už spustili oficiálne a interné vyšetrovanie. Starosta Mihály Vezér ubezpečil obyvateľov, že situácia je pod kontrolou a bezpečnosť okolia nie je ohrozená.

Premiér Viktor Orbán sa v utorok ráno stretol s predstaviteľmi spoločnosti MOL a ministrom vnútra Sándorom Pintérom. Na sociálnych sieťach uistil verejnosť, že dodávky palív v Maďarsku sú bezpečné. Zároveň prisľúbil dôkladné vyšetrovanie incidentu.

Rafinéria začala prevádzku v roku 1965 a je jedným z najdôležitejších zariadení na spracovanie ropy v krajine. 

(max)

  |  

Poľská kontrarozviedka zadržala skupinu podozrivých zo sabotáže

Poľská kontrarozviedka v uplynulých dňoch zadržala osem osôb, ktoré sú podozrivé z prípravy sabotáží na rôznych miestach krajiny. Informoval o tom premiér Donald Tusk, podľa ktorého naďalej prebiehajú operatívne úkony.

Agentúra vnútornej bezpečnosti (ABW) spolupracuje na prípade s ďalšími bezpečnostnými službami.

Minister vnútra Tomasz Siemoniak uviedol, že zadržané osoby vykonávali prieskum vojenských objektov aj kritickej infraštruktúry, pripravovali prostriedky na vykonávanie diverzných činov a plánovali priame útoky.

Do vyšetrovania sa zapojila aj vojenská kontrarozviedka, polícia a prokuratúra. Orgány zdôrazňujú, že situáciu monitorujú a pracujú na odhaľovaní ďalších podozrivých aktivít.

(tasr, sie)