Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Brat za brata tvorí vlastnú informačnú službu, varujú PS a SaS

Združenie Brat za brata si podľa hnutia PS a strany SaS vytvára vlastnú informačnú službu.

Poslankyňa Národnej rady (NR) SR Mária Kolíková (SaS) vidí za krokmi združenia snahu o diskreditáciu či zastrašovanie občanov. PS vyzvalo ministerstvo vnútra, aby preverilo, či Brat za brata neporušuje zákon. V takom prípade by ho podľa hnutia PS mal rezort vnútra rozpustiť.

„Podali sme trestné oznámenie na Brat za Brata z dôvodu, že vytvára štruktúry s paramilitárnymi prvkami a pôsobí ako organizovaná skupina so snahou zasahovať do bezpečnostného systému štátu. Dnes máme nové informácie o tom, že toto občianske združenie vytvára paralelnú informačnú službu,“ uviedla Kolíková.

Podľa jej slov nové informácie strana posunula polícii. „Je potešujúce, že orgány činné v trestnom konaní začali konať na základe nášho podnetu. Existuje podozrenie, že dochádza k trestným činom proti Slovenskej republike,“ dodala.

SaS zároveň vyzvala verejnosť, aby informácie o fungovaní združenia poskytla orgánom činným v trestnom konaní.

PS kritizovalo vládnu koalíciu, že pri združení Brat za brata nekoná. „Kde je teraz vládna koalícia? Prenasleduje mimovládky, ktoré jej kladú otázky o transparentnosti. Keď tu však máme združenie, ktoré zjavne predstavuje reálnu bezpečnostnú hrozbu, tak mlčí. A šéf SIS Pavol Gašpar sa tvári, že sa nič nedeje,“ vyhlásila poslankyňa NR SR Zuzana Števulová (PS).

Odpovedí sa plánujú poslanci hnutia dožadovať aj prostredníctvom parlamentných výborov. PS zdôraznilo, že Brat za brata informovalo o vzniku „Národnej informačnej agentúry“ verejne a „vyzýva občanov, aby jej donášali informácie o takzvaných nepriateľoch národa“.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Kočner a Rusko žiadajú o prerušenie trestu, rozhodne Najvyšší súd

Marian Kočner a Pavol Rusko, odsúdení na 19 rokov väzenia za falšovanie zmeniek televízie Markíza, požiadali Najvyšší súd SR o prerušenie výkonu trestu.

Návrh podal ich advokát Marek Para, podľa ktorého si už odpykali maximálnu možnú dĺžku trestu po zmene Trestného zákona.

Obhajoba sa opiera o rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípade BAJI Trans.

Najvyšší súd už zložil senát, ktorý má rozhodnúť aj o dovolaní. To obaja podali ešte vlani. Dôvody zahŕňajú údajné porušenie práva na obhajobu a spochybnenie dôkazov, ako je komunikácia z mobilnej aplikácie.

Prípad, ktorý sa stal jedným z najznámejších ekonomických škandálov na Slovensku, zatiaľ pokračuje na dovolacej úrovni. V prípade priaznivého rozhodnutia by obom odsúdeným mohli výkon trestu prerušiť.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Masívna razia. Enviropolícia odhalila v Košiciach tajné vrakovisko s tisíckami áut

V Košiciach prebieha najväčší zásah environmentálnej polície v dejinách Slovenska. Príslušníci enviropolície odhalili nelegálne vrakovisko, kde sa nachádza až 2-tisíc starých áut.

Podľa televízie Markíza ide o areál s rozlohou približne desať árov, ktorý fungoval bez platnej licencie. Trestné stíhanie je už začaté.

Miesto aktuálne dokumentuje polícia – každé vozidlo je fotografované a evidované. Zarážajúce je, že pôvodne mal majiteľ licenciu vydanú na inú firmu a inú adresu, no tá už roky nie je platná.

Okrem hlavného vrakoviska sa vyšetrovanie týka aj menšieho areálu, vzdialeného približne kilometer, kde sa nachádzajú desiatky ďalších áut. Aj ten patrí rovnakému podnikateľovi.

Zásah môže mať výrazný vplyv na čierny obchod s autovrakmi na východe Slovenska.

(lup)

Minúta  |  

Švédsko chce dodať Ukrajine 150 stíhačiek Gripen

Švédsko podpísalo list o zámere exportovať na Ukrajinu 150 stíhačiek Gripen, oznámil premiér Ulf Kristersson po stretnutí s Volodymyrom Zelenským vo švédskom meste Linköping.

Obe krajiny podpísali dohodu o dlhodobej spolupráci v oblasti protivzdušnej obrany, ktorá zahŕňa možnosť dodávky 100 až 150 novovyrobených strojov Gripen E. „Plne si uvedomujeme, že nás čaká dlhá cesta, no od dnešného dňa sme odhodlaní preskúmať všetky možnosti, ako Ukrajine tieto stíhačky poskytnúť,“ povedal Kristersson.

Zelenskyj reagoval, že Ukrajina už začala pracovať na získaní Gripenov a očakáva, že budúca zmluva umožní nákup najmenej 100 lietadiel. Ukrajinskí piloti ich vo Švédsku už testovali.

Švédsky výrobca Saab dosiaľ vyrobil asi 280 Gripenov. Najnovší model Gripen E je v produkcii pre švédsku armádu, ktorá objednala 60 kusov. Saab plánuje vyrábať 20 až 30 lietadiel ročne.

Pred návštevou Švédska sa Zelenskyj krátko zastavil v Osle, Nórsko prisľúbilo 1,5 miliardy korún na nákup plynu pre Ukrajinu.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Šutaj Eštok: Hlas nepodporí odvolanie Migaľa, hoci k nemu má výhrady

Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok vyhlásil, že hlasovanie za odvolanie ministra z ktorejkoľvek koaličnej strany by bolo porušením koaličnej zmluvy. Uviedol to pred štvrtkovým hlasovaním o návrhu opozície na odvolanie ministra investícií Samuela Migaľa (nominant Smeru).

Šutaj Eštok priznal, že Hlas má k Migaľovej práci výhrady, no zdôraznil, že strana chce zostať stabilným členom vládnej koalície. „Rešpektujeme, že za pána Migaľa nesie politickú zodpovednosť Smer. Hlasovanie za jeho odvolanie by bolo porušením dohody,“ povedal.

Kritizoval však Migaľa za odmietnutie financovania projektu Centra zdieľaných služieb, ktorý má pomáhať menším obciam šetriť peniaze v spolupráci s väčšími samosprávami. Podľa neho Migaľ odmieta podporiť projekt len preto, že vznikol ešte počas pôsobenia Richarda Rašiho.

„Každý minister má povinnosť vysvetľovať nejasné či netransparentné kroky,“ dodal Šutaj Eštok s tým, že Hlas bude výhrady riešiť v rámci koalície, aby vláda zostala stabilná.

(tasr, lud)

Minúta  |  

RRZ: Takmer polovica vládnych opatrení má nepriaznivý vplyv na ekonomiku

Takmer polovicu konsolidačných opatrení prijatých súčasnou vládou tvoria podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zásahy, ktoré majú výraznejší negatívny dopad na ekonomiku.

Predovšetkým balíček pre rok 2024 staval najmä na zvyšovaní daní a odvodov – napríklad zdravotné odvody zamestnávateľa alebo bankový odvod.

V ďalších rokoch sa podľa RRZ podiel menej škodlivých opatrení zvyšoval, no ani v balíku pre rok 2026 sa nepodarilo vyhnúť opatreniam, ktoré brzdia ekonomickú aktivitu. Tie zahŕňajú vyššie odvody pre SZČO a úspory na investíciách.

Menej škodlivé opatrenia pritom zahŕňajú úpravy DPH a škrty v bežných výdavkoch.

RRZ upozorňuje, že najviac ekonomike škodia zásahy, ktoré zvyšujú náklady práce alebo brzdia investície – ich dôsledkom je slabší dlhodobý rast. Naopak, výdavkové škrty a dane z majetku či spotreby majú menší negatívny dopad.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.