Preskočiť na obsah
Minúta  |  

RRZ: Takmer polovica vládnych opatrení má nepriaznivý vplyv na ekonomiku

Takmer polovicu konsolidačných opatrení prijatých súčasnou vládou tvoria podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zásahy, ktoré majú výraznejší negatívny dopad na ekonomiku.

Predovšetkým balíček pre rok 2024 staval najmä na zvyšovaní daní a odvodov – napríklad zdravotné odvody zamestnávateľa alebo bankový odvod.

V ďalších rokoch sa podľa RRZ podiel menej škodlivých opatrení zvyšoval, no ani v balíku pre rok 2026 sa nepodarilo vyhnúť opatreniam, ktoré brzdia ekonomickú aktivitu. Tie zahŕňajú vyššie odvody pre SZČO a úspory na investíciách.

Menej škodlivé opatrenia pritom zahŕňajú úpravy DPH a škrty v bežných výdavkoch.

RRZ upozorňuje, že najviac ekonomike škodia zásahy, ktoré zvyšujú náklady práce alebo brzdia investície – ich dôsledkom je slabší dlhodobý rast. Naopak, výdavkové škrty a dane z majetku či spotreby majú menší negatívny dopad.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Ukrajina odmieta európske podmienky pôžičky z ruských aktív

Ukrajina odmieta návrh EÚ, podľa ktorého by pôžička vo výške 163 miliárd dolárov, krytá zmrazenými ruskými aktívami, bola viazaná najmä na nákup zbraní vyrobených v Európe.

Kyjev zdôrazňuje, že potrebuje autonómiu pri rozhodovaní o použití prostriedkov. Chce ich využiť aj na opravu vojnových škôd, kompenzácie pre obete či nákup neeurópskej výzbroje, najmä ak európske kapacity nebudú postačovať.

Podľa právnej poradkyne Iryny Mudrejovej by o prioritách „mala rozhodovať obeť, nie darcovia“. Európska komisia medzitým navrhla kompromis – väčšina peňazí by šla na európske a ukrajinské zbrane, zvyšok na flexibilnú rozpočtovú podporu.

Návrh má podporu lídrov EÚ, no naráža na právne prekážky – štátne aktíva nemožno skonfiškovať, preto by išlo o pôžičku, ktorú Ukrajina splatí až z budúcich reparácií.

Kremeľ tento plán označil za krádež. Kyjev varuje, že ak peniaze nedostane do konca roka, v roku 2026 mu hrozí fiškálna priepasť – v rozpočte mu chýba 18 miliárd dolárov.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Mimovládne organizácie kritizujú návrh trestného činu marenia volebnej kampane

Mimovládne organizácie kritizujú nový návrh Trestného zákona, ktorý zavádza trestný čin marenia volebnej kampane. Obávajú sa, že vágne znenie umožní politické zneužitie aj voči nestraníckym aktivitám, napríklad pri kampaniach na podporu volebnej účasti.

Podľa návrhu by mohol byť potrestaný každý, kto v spojení so zahraničnými subjektmi ovplyvňuje volebnú kampaň v prospech alebo neprospech politických strán. Za takýto čin by hrozil trest odňatia slobody až na jeden rok.

Hoci cieľom návrhu má byť ochrana pred vonkajším zasahovaním do politického procesu, odborníci upozorňujú na riziko kriminalizácie občianskej spoločnosti.

Programový riaditeľ Platformy pre demokraciu Filip Vagač varuje, že definícia „ovplyvňovania“ je nejasná a môže postihnúť aj kampane bez straníckych väzieb. Právnička organizácie Via Iuris označuje trestnoprávny prístup za neprimeraný.

Ústavnoprávny výbor návrh už schválil a zaradil ho na rokovanie Národnej rady SR.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Suchoba z kauzy Mýtnik dostal polmiliónový peňažný trest

Podnikateľ Michal Suchoba, známy z kauzy Mýtnik, dostal od Špecializovaného trestného súdu peňažný trest 500-tisíc eur.

Súd ho uznal vinným z machinácií pri verejnom obstarávaní a porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Z legalizácie výnosov z trestnej činnosti ho však oslobodil. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.

Prípad sa týka predražených IT tendrov na finančnej správe, z ktorých mala profitovať firma Allexis, patriaca práve Suchobovi. Ten vinu odmieta a tvrdí, že všetko prebiehalo zákonne a systémy dodané štátu priniesli miliardové zisky.

Obhajoba žiadala úplné oslobodenie, pričom tvrdila, že skutky neboli preukázané. Prokurátor sa k výške trestu nevyjadril a ponechal rozhodnutie na súd. Pôvodný trest 900-tisíc eur napadol Suchoba s odporom, čo viedlo k hlavnému pojednávaniu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Vláda sa môže vyhnúť povinnosti požiadať o dôveru, varuje SaS

Strana SaS upozorňuje na riziko, že vláda Roberta Fica sa bude vyhýbať ústavnej povinnosti požiadať parlament o dôveru po 21. novembri. Podľa poslanca Ondreja Dostála je potrebné vládu k tomuto kroku dotlačiť, keďže podľa jeho slov už v minulosti opakovane obchádzala legislatívne aj ústavné pravidlá.

Príkladom má byť obídenie zmrazenia platov cez navýšenie paušálnych náhrad alebo predčasné schválenie štátneho rozpočtu, aby sa vláda vyhla povinnosti predložiť vyrovnaný návrh.

SaS preto apeluje aj na prezidenta Petra Pellegriniho, aby v tejto veci vyvíjal tlak na vládu.

Dostál zároveň upozorňuje, že výraz „bezodkladne“, ktorým sa definuje lehota na vyslovenie dôvery po uplynutí výnimky, si vláda vykladá po svojom.

Podľa SaS tak hrozí, že kabinet bude pokračovať v obchádzaní zákonov, čím podkopáva ich zmysel.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Grécko rieši rozsiahly podvod s poľnohospodárskymi dotáciami z EÚ

Grécka polícia v stredu po celej krajine zatkla desiatky ľudí v rámci vyšetrovania škandálu, v ktorom farmári falšovali vlastníctvo pôdy a hospodárskych zvierat, aby získali poľnohospodárske dotácie z Európskej únie.

Prípad sa dostal na verejnosť po tom, čo európski prokurátori tento rok informovali o odhalení dôkazov o tom, že farmári a štátni úradníci podvádzali EÚ pri prideľovaní dotácií najmenej od roku 2019.

Škandál otriasol Gréckom a parlamentný výbor začal vyšetrovanie vládnej agentúry OPEKEPE, ktorá spravuje poľnohospodárske dotácie a každoročne rozdeľuje 2,5 miliardy eur medzi státisíce farmárov.

Podľa polície zadržali 37 ľudí, pričom väčšina z nich nebola farmármi. Medzi podozrivými sú aj zamestnanci súkromného sektora. Polícia odhaduje, že skupina získala v rokoch 2018 až 2022 približne 20 miliónov eur v dotáciách, z čoho polovicu nelegálne.

Zásahy a prehliadky boli koordinované s Európskou prokuratúrou, ktorá vyšetrovala trestné činy proti finančným záujmom EÚ. Niektorí podozriví figurujú v oboch vyšetrovaniach.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.