Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Masívna razia. Enviropolícia odhalila v Košiciach tajné vrakovisko s tisíckami áut

V Košiciach prebieha najväčší zásah environmentálnej polície v dejinách Slovenska. Príslušníci enviropolície odhalili nelegálne vrakovisko, kde sa nachádza až 2-tisíc starých áut.

Podľa televízie Markíza ide o areál s rozlohou približne desať árov, ktorý fungoval bez platnej licencie. Trestné stíhanie je už začaté.

Miesto aktuálne dokumentuje polícia – každé vozidlo je fotografované a evidované. Zarážajúce je, že pôvodne mal majiteľ licenciu vydanú na inú firmu a inú adresu, no tá už roky nie je platná.

Okrem hlavného vrakoviska sa vyšetrovanie týka aj menšieho areálu, vzdialeného približne kilometer, kde sa nachádzajú desiatky ďalších áut. Aj ten patrí rovnakému podnikateľovi.

Zásah môže mať výrazný vplyv na čierny obchod s autovrakmi na východe Slovenska.

(lup)

Minúta  |  

Švédsko chce dodať Ukrajine 150 stíhačiek Gripen

Švédsko podpísalo list o zámere exportovať na Ukrajinu 150 stíhačiek Gripen, oznámil premiér Ulf Kristersson po stretnutí s Volodymyrom Zelenským vo švédskom meste Linköping.

Obe krajiny podpísali dohodu o dlhodobej spolupráci v oblasti protivzdušnej obrany, ktorá zahŕňa možnosť dodávky 100 až 150 novovyrobených strojov Gripen E. „Plne si uvedomujeme, že nás čaká dlhá cesta, no od dnešného dňa sme odhodlaní preskúmať všetky možnosti, ako Ukrajine tieto stíhačky poskytnúť,“ povedal Kristersson.

Zelenskyj reagoval, že Ukrajina už začala pracovať na získaní Gripenov a očakáva, že budúca zmluva umožní nákup najmenej 100 lietadiel. Ukrajinskí piloti ich vo Švédsku už testovali.

Švédsky výrobca Saab dosiaľ vyrobil asi 280 Gripenov. Najnovší model Gripen E je v produkcii pre švédsku armádu, ktorá objednala 60 kusov. Saab plánuje vyrábať 20 až 30 lietadiel ročne.

Pred návštevou Švédska sa Zelenskyj krátko zastavil v Osle, Nórsko prisľúbilo 1,5 miliardy korún na nákup plynu pre Ukrajinu.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Šutaj Eštok: Hlas nepodporí odvolanie Migaľa, hoci k nemu má výhrady

Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok vyhlásil, že hlasovanie za odvolanie ministra z ktorejkoľvek koaličnej strany by bolo porušením koaličnej zmluvy. Uviedol to pred štvrtkovým hlasovaním o návrhu opozície na odvolanie ministra investícií Samuela Migaľa (nominant Smeru).

Šutaj Eštok priznal, že Hlas má k Migaľovej práci výhrady, no zdôraznil, že strana chce zostať stabilným členom vládnej koalície. „Rešpektujeme, že za pána Migaľa nesie politickú zodpovednosť Smer. Hlasovanie za jeho odvolanie by bolo porušením dohody,“ povedal.

Kritizoval však Migaľa za odmietnutie financovania projektu Centra zdieľaných služieb, ktorý má pomáhať menším obciam šetriť peniaze v spolupráci s väčšími samosprávami. Podľa neho Migaľ odmieta podporiť projekt len preto, že vznikol ešte počas pôsobenia Richarda Rašiho.

„Každý minister má povinnosť vysvetľovať nejasné či netransparentné kroky,“ dodal Šutaj Eštok s tým, že Hlas bude výhrady riešiť v rámci koalície, aby vláda zostala stabilná.

(tasr, lud)

Minúta  |  

RRZ: Takmer polovica vládnych opatrení má nepriaznivý vplyv na ekonomiku

Takmer polovicu konsolidačných opatrení prijatých súčasnou vládou tvoria podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zásahy, ktoré majú výraznejší negatívny dopad na ekonomiku.

Predovšetkým balíček pre rok 2024 staval najmä na zvyšovaní daní a odvodov – napríklad zdravotné odvody zamestnávateľa alebo bankový odvod.

V ďalších rokoch sa podľa RRZ podiel menej škodlivých opatrení zvyšoval, no ani v balíku pre rok 2026 sa nepodarilo vyhnúť opatreniam, ktoré brzdia ekonomickú aktivitu. Tie zahŕňajú vyššie odvody pre SZČO a úspory na investíciách.

Menej škodlivé opatrenia pritom zahŕňajú úpravy DPH a škrty v bežných výdavkoch.

RRZ upozorňuje, že najviac ekonomike škodia zásahy, ktoré zvyšujú náklady práce alebo brzdia investície – ich dôsledkom je slabší dlhodobý rast. Naopak, výdavkové škrty a dane z majetku či spotreby majú menší negatívny dopad.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Ukrajina odmieta európske podmienky pôžičky z ruských aktív

Ukrajina odmieta návrh EÚ, podľa ktorého by pôžička vo výške 163 miliárd dolárov, krytá zmrazenými ruskými aktívami, bola viazaná najmä na nákup zbraní vyrobených v Európe.

Kyjev zdôrazňuje, že potrebuje autonómiu pri rozhodovaní o použití prostriedkov. Chce ich využiť aj na opravu vojnových škôd, kompenzácie pre obete či nákup neeurópskej výzbroje, najmä ak európske kapacity nebudú postačovať.

Podľa právnej poradkyne Iryny Mudrejovej by o prioritách „mala rozhodovať obeť, nie darcovia“. Európska komisia medzitým navrhla kompromis – väčšina peňazí by šla na európske a ukrajinské zbrane, zvyšok na flexibilnú rozpočtovú podporu.

Návrh má podporu lídrov EÚ, no naráža na právne prekážky – štátne aktíva nemožno skonfiškovať, preto by išlo o pôžičku, ktorú Ukrajina splatí až z budúcich reparácií.

Kremeľ tento plán označil za krádež. Kyjev varuje, že ak peniaze nedostane do konca roka, v roku 2026 mu hrozí fiškálna priepasť – v rozpočte mu chýba 18 miliárd dolárov.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Mimovládne organizácie kritizujú návrh trestného činu marenia volebnej kampane

Mimovládne organizácie kritizujú nový návrh Trestného zákona, ktorý zavádza trestný čin marenia volebnej kampane. Obávajú sa, že vágne znenie umožní politické zneužitie aj voči nestraníckym aktivitám, napríklad pri kampaniach na podporu volebnej účasti.

Podľa návrhu by mohol byť potrestaný každý, kto v spojení so zahraničnými subjektmi ovplyvňuje volebnú kampaň v prospech alebo neprospech politických strán. Za takýto čin by hrozil trest odňatia slobody až na jeden rok.

Hoci cieľom návrhu má byť ochrana pred vonkajším zasahovaním do politického procesu, odborníci upozorňujú na riziko kriminalizácie občianskej spoločnosti.

Programový riaditeľ Platformy pre demokraciu Filip Vagač varuje, že definícia „ovplyvňovania“ je nejasná a môže postihnúť aj kampane bez straníckych väzieb. Právnička organizácie Via Iuris označuje trestnoprávny prístup za neprimeraný.

Ústavnoprávny výbor návrh už schválil a zaradil ho na rokovanie Národnej rady SR.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.