Anton Chromík

Leto v plnom prúde, ľudia dovolenkujú, asi ťažko nájsť pre ministerku spravodlivosti vhodnejší čas na predloženie ďalšej medzinárodnej zmluvy (tentoraz Protokolu číslo 12), ktorý má potenciál nielen „pobaviť“, ale najmä zbaviť nás suverenity v tom, čo za diskrimináciu budeme považovať a čo za ňu považovať nebudeme.

O čo ide? Nediskriminácia sa má dotýkať (čítate dobre) nielen špecifikovaných dôvodov rasa, farba pleti, náboženstvo a tak ďalej, ale „akýchkoľvek dôvodov“ a princíp „nediskriminácie“ má byť rozšírený na všetky práva dané zákonom na Slovensku. Protokol neobsahuje žiadne výnimky pre cirkvi, žiadne výnimky pre rodinu, manželstvo.

Nechápem, ako niekto po epochálnej kauze Európskeho súdu pre ľudské práva dokáže ešte prísť s nápadom odovzdať mu ďalšie kompetencie. Európsky súd pre ľudské práva čelí najvážnejšej kauze vo svojej histórii a  bezprecedentnému skompromitovaniu, keď vyšlo najavo, že 22 stálych sudcov z približne 100 sudcov malo väzby na rôzne organizácie priamo alebo nepriamo financované miliardárom a špekulantom na akciových trhoch Georgeom Sorosom. Viacerí sudcovia sa v kauzách, v ktorých boli zainteresované tieto organizácie, nevylúčili z dôvodu zaujatosti. Dôvera v nezávislý a transparentný súd bola narušená ako nikdy v histórii. Nie je treba sa čudovať, že niekoľko tisíc rozsudkov tohto súdu zmluvné štáty nerešpektujú.

Živá skúsenosť z rozsudku Fedotova et al. proti Rusku, ktorým Európsky súd pre ľudské práva plánuje prinútiť krajiny k uznávaniu registrovaných partnerstiev, asi nestačí. Pani ministerka Kolíková ju túži ešte viac posilniť predložením Protokolu číslo 12 na ratifikáciu. Za viac ako 20 rokov od jeho podpisu tu už boli viaceré pokusy ratifikovať ho, naposledy keď bola pani Kolíková štátnou tajomníčkou ministra Gála vo vláde Smeru.