Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina začala čerpať plyn z podzemných zásobníkov

Ukrajina začala čerpať plyn zo svojich podzemných zásobníkov po tom, ako Rusko výrazne zintenzívnilo útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Podľa údajov z európskeho systému AGSI krajina ešte začiatkom októbra plyn uskladňovala, no od 22. októbra ho už začala odoberať.

Rusko v uplynulých týždňoch cieli na elektrárne aj plynové zariadenia. Podľa guvernéra ukrajinskej centrálnej banky stratila krajina až 55 percent domácej ťažby plynu. Minister energetiky preto žiada zvýšenie dovozu o 30 percent.

Ukrajina prevádzkuje najväčšie zásobníky plynu v Európe s kapacitou viac ako 30 miliárd kubických metrov, no k 22. októbru boli naplnené iba na 28 percent. Štátna spoločnosť Naftogaz mala mať podľa plánov 13,2 miliardy kubíkov, no presné údaje neuviedla.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Ukrajina plánuje počas zimy doviezť plyn za približne dve miliardy dolárov z Európy, USA a Azerbajdžanu. Pred poslednou vlnou útokov Kyjev počítal s dovozom 4,6 miliardy kubíkov.

(reuters, lud)

  |  

Pellegrini: Mier, diplomacia a obrana patria k našim hlavným prioritám

Prezident Peter Pellegrini počas slávnostného zhromaždenia Ozbrojených síl SR v Bratislave pripomenul, že Slovensko naďalej uprednostňuje mier a diplomatické riešenia sporov.

Zdôraznil potrebu rešpektu k medzinárodnému právu, no zároveň vyzval na posilňovanie obranyschopnosti krajiny v kontexte rýchlo sa meniaceho bezpečnostného prostredia.

Podľa neho musí Slovensko plniť svoje spojenecké záväzky a prispievať ku kolektívnej obrane NATO.

Ocenil zapojenie civilistov do projektu Národných obranných síl a zdôraznil dôležitosť modernizácie vojenskej techniky, poukazujúc na poučenia z vojny na Ukrajine.

Vojaci sú podľa prezidenta pilierom istoty v neistých časoch, pričom ich nasadenie v krízových situáciách doma i v zahraničí označil za profesionálne a obetavé. Poďakoval sa im za službu a vyzdvihol ich zásluhy pri ochrane obyvateľstva a plnení náročných úloh.

(tasr, lup)

  |  

Nemecko čelí medzerám v rozpočte, ministerstvá budú musieť šetriť

Nemecko čelí rozpočtovému deficitu viac ako 140 miliárd eur do roku 2029, aj napriek očakávanému rastu daňových príjmov. Minister financií Lars Klingbeil vo štvrtok oznámil, že všetky ministerstvá budú musieť šetriť na výdavkoch v rámci prísnej konsolidácie.

Vláda kancelára Friedricha Merza v marci schválila výdavkový plán vo výške 500 miliárd eur, ktorý má podporiť rast ekonomiky po pandémii a ruskej invázii na Ukrajinu. Financovanie však zostáva výzvou.

Daňová rada predpokladá, že Nemecko získa v rokoch 2025 až 2029 o 33,6 miliardy eur viac, než pôvodne očakávali. Celkové príjmy by tak mali dosiahnuť 5 170 miliárd eur, teda o 0,7 percenta viac. Vďaka tomu sa rozpočtový schodok pre rok 2027 zníži o sedem až osem miliárd eur, no v rokoch 2028 a 2029 zostane deficit okolo 60 miliárd eur ročne.

Vláda plánuje predstaviť balík opatrení na prelome roka, ktorý má rozpočtovú dieru zaplátať. Rast daňových príjmov podľa Klingbeila odráža zlepšenie ekonomických vyhliadok. Po dvoch rokoch poklesu má nemecká ekonomika rásť o 0,2 percenta v roku 2025, 1,3 percenta v roku 2026 a 1,4 percenta v roku 2027.

(reuters, lud)

  |  

Záporožská elektráreň má po 30 dňoch opäť elektrinu

Dodávku elektriny do Záporožskej jadrovej elektrárne obnovili po oprave poškodeného vysokonapäťového vedenia, oznámil vo štvrtok ruskom dosadený manažment zariadenia. Elektráreň, najväčšia v Európe so šiestimi reaktormi, bola 30 dní bez vonkajšieho napájania a fungovala len vďaka záložným dieselovým generátorom.

Záporožská elektráreň sa dostala pod kontrolu ruských síl v roku 2022, krátko po začiatku invázie. Hoci v súčasnosti nevyrába elektrinu, potrebuje externé napájanie na chladenie jadrového paliva, aby predišli riziku prehriatia a havárie.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) označila obnovenie dodávok za „kľúčový krok pre jadrovú bezpečnosť“. V okolí však naďalej bojujú a MAAE opakovane upozorňuje na hrozbu incidentu. Rusko a Ukrajina sa vzájomne obviňujú z ostreľovania areálu aj z posledného výpadku elektriny.

Podľa ruského vedenia mohli vykonať opravu vďaka lokálnemu prímeriu, ktoré pomohla sprostredkovať práve MAAE. Správcovia dúfajú, že prímerie umožní dokončiť aj opravu druhého vysokonapäťového vedenia, ktoré je mimo prevádzky od mája.

(reuters, lud)

  |  

Historický moment v Sixtínskej kaplnke: britský kráľ a pápež sa spolu modlili

Britský kráľ Karol III. a pápež Lev XIV. sa vo štvrtok spolu modlili v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne. Išlo o vôbec prvé spoločné bohoslužby anglického panovníka a pápeža od čias Henricha VIII., ktorý v roku 1534 prerušil väzby s Rímom.

Karol ako hlava anglikánskej cirkvi sedel po pápežovej ľavici počas modlitieb vedených arcibiskupom Stephenom Cottrellom a sprevádzaných sixtínskym zborom a kráľovskými zbormi.

Návšteva má symbolizovať „uzdravenie histórie“ a zblíženie katolíckej cirkvi s anglikánskym spoločenstvom po stáročiach rozdelenia. Pápež Lev XIV., prvý Američan na Petrovom stolci, udelil kráľovi čestný titul a miesto v Bazilike sv. Pavla – kreslo vyhradené pre britských monarchov.

Buckinghamský palác oznámil, že Karol na oplátku ocenil pápeža dvoma britskými poctami.

(reuters, lud)

  |  

Šutaj Eštok: Podvodníci obrali seniorov už o 1,6 milióna eur, chystáme opatrenia

Podvody na senioroch sa na Slovensku rozmáhajú. Len od začiatku roka ich polícia zaznamenala viac než 320, pričom vyše 120 bolo úspešných. Páchatelia pripravili starších ľudí o takmer 1,6 milióna eur, často o ich celoživotné úspory.

Upozornil na to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas), ktorý sa zúčastnil na prednáške pre seniorov v Nitre.

Kampaň ministerstva vnútra Ako sa nestať obeťou podvodu bude pokračovať vo všetkých krajských mestách. Okrem prednášok štát rozoslal vyše 320-tisíc informačných letákov a plánuje podpísať memorandum s približne 30 inštitúciami.

Do boja proti podvodníkom sa zapoja aj telekomunikační operátori, Slovenská pošta či Národná banka Slovenska. Cieľom je blokovanie podvodných čísiel aj lepšia prevencia.

Zločinci pritom čoraz častejšie využívajú online priestor. Ministerstvo preto vytvorí 16 informačných kancelárií pre obete trestných činov, ktoré budú poskytovať pomoc nielen seniorom, ale aj mladým a pracujúcim ľuďom.

(tasr, lup)