Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Francúzsko odkladá dôchodkovú reformu do roku 2028

Francúzska vláda vo štvrtok oznámila odklad zavedenia dôchodkovej reformy z roku 2023. Opatrenie sa nachádza v návrhu úsporného rozpočtu na budúci rok, ktorý čaká parlamentná diskusia.

Kabinet premiéra Sébastiena Lecornu má v pláne posunúť zvýšenie veku odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov a úpravu príspevkov na január 2028, teda po skončení druhého funkčného obdobia prezidenta Emmanuela Macrona.

Podľa vlády prinesie odklad v roku 2026 náklady vo výške 100 miliónov eur a v roku 2027 1,4 miliardy eur. Kabinet chce tieto výdavky pokryť zvýšením poplatkov za súkromné zdravotné poistenie a zmrazením dôchodkov. Odbory namietajú, že dôchodcovia môžu stratiť kúpnu silu.

Lecornu po sérii politických kríz sľúbil, že vláda už nevyužije ústavnú právomoc na prijímanie zákonov bez hlasovania a umožní riadnu parlamentnú rozpravu o všetkých návrhoch.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Putin: Na útok s raketami dlhého doletu odpovieme „drvivou silou“

Vladimir Putin vyhlásil, že návrh na samit s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Budapešti prišiel práve od Trumpa. Zdôraznil, že dialóg je vždy lepší než konfrontácia, spor či vojna, a dodal, že pre mierové riešenie konfliktu je nutné rokovať.

Putin zároveň varoval, že v prípade útoku Ukrajiny na ruské územie s použitím rakiet dlhého doletu Rusko odpovie veľmi vážne, až „drvivou silou“. „Nech si to dobre premyslia,“ dodal.

Trump samit zrušil s odôvodnením, že rokovania nepriniesli želaný pokrok a necítil správny moment na stretnutie. Dodal však, že stretnúť sa chce v budúcnosti.

Súčasne USA uvalili sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti, čo má zvýšiť tlak na Moskvu vzhľadom na prebiehajúci konflikt na Ukrajine.

Putin uviedol, že rozhovory sú potrebné, no zároveň je Moskva pripravená na všetky možnosti. Odôvodnil to pretrvávajúcim napätím medzi oboma krajinami.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Litovský vzdušný priestor nakrátko narušili dve ruské vojenské lietadlá

Dve ruské vojenské lietadlá vo štvrtok vleteli do vzdušného priestoru Litvy a opustili ho po približne 18 sekundách. Informovala o tom litovská armáda.

„Naše sily konali rýchlo, stíhačky Severoatlantickej aliancie (NATO) hliadkovali. Litva ostáva silná a pripravená. Každý centimeter našej krajiny je chránený,“ napísala litovská armáda na sociálnej sieti X.

Stíhacie lietadlo Suchoj Su-30 a tankovacie lietadlo Il-78 boli zrejme zapojené do misie, pri ktorej cvičili doplňovanie paliva. Litovský vzdušný priestor narušili okolo 18.00 h miestneho času (17.00 h SELČ) z ruskej exklávy Kaliningradská oblasť.

V reakcií na narušenie vzdušného priestoru členskej krajiny Severoatlantickej aliancie ruskými lietadlami vzlietli španielske stíhačky typu Eurofighter Typhoon nasadené v Pobaltí v rámci misie NATO Baltic Air Policing (BAP).

(tasr, dpa, reuters, est)

Minúta  |  

Prezident Trump udelil milosť zakladateľovi burzy Binance

Prezident USA Donald Trump udelil milosť Changpengovi Zhaovi, spoluzakladateľovi a bývalému generálnemu riaditeľovi kryptoburzy Binance.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová uviedla, že prezident „využil svoju ústavnú právomoc a udelil milosť pánovi Zhaovi, ktorého stíhala administratíva Joea Bidena v rámci boja proti kryptomenám“.

Zhao, v kryptomenovej komunite známy ako CZ, patrí k najvplyvnejším osobnostiam v odbore. Z funkcie odstúpil po uzavretí mimosúdnej dohody s americkou vládou vo výške 4,3 miliardy dolárov. Milosť mu umožní vrátiť sa do firma, ktorú založil v roku 2017.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Európske firmy plánujú vybudovať rivala satelitom Starlink

Tri popredné európske spoločnosti – Airbus, Thales a Leonardo – sa dohodli na vytvorení spoločného podniku, ktorý má konkurovať satelitnej sieti Starlink americkej spoločnosti SpaceX. Nový podnik so sídlom v Toulouse začne pôsobiť v roku 2027 a zamestná približne 25 000 ľudí.

Airbus má v spoločnosti vlastniť 35 percent a Thales s Leonardom po 32,5 percenta. Dohoda má prejsť schvaľovaním regulačných úradov a rokovaniami s vládami a odborovými zväzmi.

Projekt bude niesť názov „Bromo“ a nadväzuje na rastúcu potrebu Európy rozvíjať vlastné vesmírne kapacity a posilniť technologickú suverenitu.

Francúzsky minister financií Roland Lescure a taliansky minister priemyslu Adolfo Urso projekt podporili a zdôraznili jeho význam pre medzinárodnú konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Zníženie počtu mestských častí v Košiciach ušetrí milióny eur, tvrdí Šimko

Zníženie počtu mestských častí v Košiciach, ktorých dnes existuje 22, má priniesť efektívnejšie fungovanie samosprávy a výrazné finančné úspory. Na tlačovej konferencii to vo štvrtok oznámil poslanec Igor Šimko, ktorý spolu s Andrejom Sitkárom predložil návrh novely zákona o meste Košice.

Navrhovaný model štyroch nových mestských častí, usporiadaných podľa okresného členenia, odráža snahu zefektívniť správu a investovať úspory do potrieb obyvateľov, tvrdia predkladatelia.

Podľa Šimka mesto každoročne vynaloží na správu mestských častí približne 8,7 milióna eur, pričom za štyri roky suma presiahne 35 miliónov. Zmena má začať platiť od roka 2030, aby Košice získali čas na plynulý prechod. Identita jednotlivých častí podľa predkladateľov reformy zostane zachovaná.

Súčasťou návrhu je aj zvýšenie počtu poslancov v mestskom zastupiteľstve, pričom každá mestská časť bude mať svojho zástupcu. Počet poslancov v mestských častiach sa naopak zníži. Novela tiež predpokladá nižšie odmeny pre poslancov a zavádza možnosť troch viceprimátorov. Parlament posunul návrh začiatkom októbra do druhého čítania.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.