Preskočiť na obsah
  |  

Palestínske skupiny dospeli k dohode o správe Pásma Gazy

Hlavné palestínske hnutia Hamas a Fatah spolu s ďalšími skupinami v piatok v Káhire oznámili, že schválili vznik nezávislej technokratickej komisie pre správu povojnového Pásma Gazy. Komisia má riadiť každodenné záležitosti a zabezpečiť poskytovanie základných služieb v spolupráci s arabskými krajinami a medzinárodnými organizáciami.

Podľa spoločného vyhlásenia účastníci stretnutia plánujú spolupracovať na vytvorení spoločného postoja a jeho cieľom je pomôcť zvládať výzvy, ktorým čelia Palestínčania. Skupiny tiež apelovali na zvolanie všetkých relevantných síl s cieľom dohodnúť sa na národnej stratégii a obnoviť činnosť Organizácie za oslobodenie Palestíny ako jediného legitímneho zástupcu palestínskeho ľudu.

Zároveň vyjadrili podporu nasadeniu mierových síl OSN v Pásme Gazy. Ich cieľom je monitorovať prímerie a prispieť k stabilite regiónu. Rokovania v Káhire pokračovali aj o ďalších bodoch mierového plánu, pričom na diskusiách sa zúčastnili aj predstavitelia iných palestínskych skupín.

(tasr, sie)

  |  

Erdogan žiada silnejší tlak na Izrael v súvislosti s prímerím v Gaze

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok uviedol, že Spojené štáty spolu s ďalšími štátmi by mali zvýšiť tlak na Izrael v súvislosti s dodržiavaním prímeria v Pásme Gazy. Podľa neho by medzinárodné spoločenstvo malo zvážiť uvalenie sankcií alebo zastavenie predaja zbraní, ak Izrael nebude akceptovať podmienky dohody.

Turecko patrí k najvýraznejším kritikom izraelských vojenských operácií v Gaze a ako sprostredkovateľ sa aktívne zapojilo do rokovaní o prímerí, najmä po septembrovom stretnutí Erdogana s Donaldom Trumpom v Bielom dome.

Prezident Erdogan uviedol, že Hamas prímerie dodržiava, zatiaľ čo Izrael v jeho porušovaní podľa neho pokračuje.

Turecko sa rozhodlo vstúpiť do pracovnej skupiny, ktorá bude monitorovať dodržiavanie prímeria, a zároveň plánuje zohrávať aktívnu úlohu pri obnove Pásma Gazy.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však v stredu vyjadril diplomatický nesúhlas s prítomnosťou tureckých bezpečnostných síl v regióne.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio počas piatkovej návštevy Izraela zdôraznil, že akékoľvek medzinárodné bezpečnostné sily v Gaze budú musieť byť z krajín, ktoré Izrael odsúhlasí.

(tasr, sie)

  |  

Najväčší indický odberateľ ruskej ropy dodrží západné sankcie voči Moskve

Spoločnosť Reliance Industries, najväčší indický odberateľ ruskej ropy, oznámila, že bude dodržiavať západné sankcie uvalené na Rusko. V stanovisku spoločnosti sa uvádza, že aj napriek rešpektovaniu sankčných obmedzení Reliance bude mať snahu zachovať spoluprácu so súčasnými dodávateľmi ropy.

Reliance, ktorú kontroluje miliardár Mukesh Ambani, prevádzkuje najväčší rafinérsky komplex na svete v západoindickom štáte Gudžarát. Firma má dlhodobú zmluvu na nákup približne 500-tisíc barelov ropy denne od ruského ropného koncernu Rosneft.

Spojené štáty uvalili sankcie na ruské spoločnosti Lukoil a Rosneft, najväčších výrobcov ropy v Rusku. Reliance deklaruje, že pri dodávkach suroviny bude postupovať v súlade s medzinárodnými obmedzeniami.

(reuters, sie)

  |  

Juhokórejský minister vyzýva Kim Čong-una a Trumpa na stretnutie

Minister pre zjednotenie Južnej Kórey Čung Dong-jang v piatok vyzval amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby sa počas svojej cesty do Ázie stretol so severokórejským lídrom Kim Čong-unom.

Podľa agentúry Yonhap označil plánovanú Trumpovu návštevu Južnej Kórey za „nebeskú príležitosť“, ktorá by mohla posilniť medzinárodné postavenie KĽDR a jej ekonomiku. Minister uviedol, že obaja lídri by nemali túto vzácnu príležitosť prepásť a mali by prijať odvážne rozhodnutie.

Trump sa predtým stretol so severokórejským lídrom trikrát, avšak zatiaľ sa nedosiahla dohoda o ukončení jadrového programu KĽDR pre nezhody okolo sankcií a podmienok na likvidáciu jadrových zariadení.

Juhokórejská vláda, vrátane prezidenta I Če-mjonga, vyjadrila istú skepsu týkajúcu sa možného nového stretnutia budúci týždeň, no v prípade jeho uskutočnenia by v krajine privítali diplomatický prielom vo vzťahoch s Pchjongjangom.

Trump odlieta z Washingtonu v piatok večer na päťdňovú cestu do Malajzie, Japonska a Južnej Kórey. Minister Čung zdôraznil, že táto návšteva predstavuje jedinečnú príležitosť vyhnúť sa zložitej príprave a koordinácii, ktorá by inak stretnutie lídrov sťažovala.

(reuters, sie)

  |  

Slovensko pomohlo k odhaleniu multimiliónovej siete pašerákov drog

Spoločné vyšetrovanie Slovenska a Maďarska viedlo k rozloženiu organizovanej skupiny, ktorá od roku 2019 pašovala kokaín, hašiš aj konopu v celkovej hodnote najmenej 175 miliónov eur po Európe.

Tento týždeň bezpečnostné zložky v Slovenskej republike, Maďarsku, Nemecku a Španielsku zadržali 22 podozrivých, vrátane údajného vodcu siete, a vykonali prehliadky na 45 rôznych adresách. Informovala o tom Eurojust, agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu.

Podľa zistení organizácia prepravovala drogy z krajín mimo Európskej únie, napríklad Panama či Dominikánska republika. Len vlani v Dominikánskej republike zaistili 2 275 kilogramov kokaínu.

Zločinecká skupina pôsobila predovšetkým v Slovenskej republike, Maďarsku a Španielsku, mala hierarchickú štruktúru a vytvárala obchodné spoločnosti, ktorými nelegálny tovar ukrývala medzi legálnymi zásielkami.

Na Slovensku úrady počas zásahu zaistili vyše 370-tisíc eur v hotovosti, nelegálnu výrobnú linku na cigarety, rôzne druhy drog, komunikačné zariadenia i obchodné dokumenty.

Podobné dôkazy boli zhabané v Maďarsku a Španielsku. Operáciu podporil Europol, ktorý zabezpečil koordináciu a analytickú pomoc, pričom na akcii sa podieľalo takmer 580 policajtov a pracovníkov.

(tasr, sie)

  |  

Chorvátsko obnovuje povinnú vojenskú službu

Chorvátsky parlament v piatok schválil návrat povinnej vojenskej služby, ktorú krajina zrušila v roku 2008 pred vstupom do NATO. Cieľom legislatívnej zmeny je podľa predkladateľov posilniť obranu štátu v období zvyšujúceho sa medzinárodného napätia a konfliktov.

Za novelizáciu zákona hlasovalo v 151-člennom parlamente 84 poslancov, 30 sa zdržalo a 11 bolo proti. Prvý výcvik zdravotne spôsobilých brancov, ktorí dovŕšia 19 rokov, začne v kasárňach v Knine, Slunji a Požege už na budúci rok. Povolávacie rozkazy budú rozosielať koncom tohto roka.

Každý rok absolvuje dvojmesačný výcvik približne 18-tisíc mladých mužov, pričom toto obdobie sa im započíta do pracovného pomeru a absolventi budú mať výhodu pri uchádzaní sa o pozíciu vo verejných či štátnych inštitúciách. Branci dostanú žold 1 100 eur.

Alternatívnu civilnú službu v štátnych inštitúciách budú môcť vykonávať odopierači vojenskej služby na základe výhrady vo svedomí tri až štyri mesiace. Ženy sú od povinnosti oslobodené, dobrovoľne však môžu absolvovať základný výcvik.

(tasr, sie)