Preskočiť na obsah
  |  

Zásah USA vo Venezuele by mohol „rozpáliť“ celú Južnú Ameriku, tvrdí Brazília

Brazília upozornila, že prípadná intervencia Spojených štátov vo Venezuele by mohla negatívne ovplyvniť situáciu v celej Južnej Amerike. Poradca pre zahraničnú politiku brazílskeho prezidenta Celso Amorim zdôraznil, že prítomnosť amerických vojnových lodí v Karibiku zvyšuje napätie.

Podľa Amorima by takýto postup mohol viesť k radikalizácii politického diania na kontinente. Prezident Luiz Inácio Lula da Silva sa na prípadnom stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom plánuje vyhnúť poučovaniu a očakáva podobný prístup aj zo strany USA.

Americké ministerstvo obrany informovalo o nasadení lietadlovej lode USS Gerald R. Ford a ďalších vojenských plavidiel v regióne s cieľom bojovať proti drogovým organizáciám. USA od začiatku septembra podnikajú vojenské operácie proti plavidlám podozrivým z pašovania drog, avšak doteraz neposkytli konkrétne dôkazy o ich zapojení.

(tasr, sie)

  |  

Americké sankcie môžu zastaviť dovoz ruskej ropy do Maďarska a Slovenska

Americké sankcie, ktoré nadobudnú účinnosť 21. novembra, môžu byť zásadným krokom v boji proti európskemu dovozu ruskej ropy. Podľa expertov a zdrojov Politico sa sankcie dotknú najmä Maďarska a Slovenska.

Opatrenia Ministerstva financií USA môžu viesť k úplnému zastaveniu dovozu, keďže žiadna banka v Európe nebude realizovať transakcie s firmami zaradenými na zoznam sankcií.

Slovenský predstaviteľ pre Politico uviedol, že v prípade zavedenia sankcií by Slovensko pravdepodobne požiadalo Spojené štáty o výnimku. Maďarská diplomacia zatiaľ na otázky nereagovala.

Európska únia prijala vo štvrtok 19. balík sankcií, ktorý zahŕňa prísnejšie opatrenia voči spoločnosti Rosnefť a zvažuje zákaz transakcií aj na firmu Lukoil. Zároveň obmedzila pohyb ruských diplomatov v schengenskom priestore.

Rusko aktuálne analyzuje nové sankcie Spojených štátov a Európskej únie a plánuje na ne reagovať v súlade so svojimi záujmami.

(sie)

  |  

Palestínske skupiny dospeli k dohode o správe Pásma Gazy

Hlavné palestínske hnutia Hamas a Fatah spolu s ďalšími skupinami v piatok v Káhire oznámili, že schválili vznik nezávislej technokratickej komisie pre správu povojnového Pásma Gazy. Komisia má riadiť každodenné záležitosti a zabezpečiť poskytovanie základných služieb v spolupráci s arabskými krajinami a medzinárodnými organizáciami.

Podľa spoločného vyhlásenia účastníci stretnutia plánujú spolupracovať na vytvorení spoločného postoja a jeho cieľom je pomôcť zvládať výzvy, ktorým čelia Palestínčania. Skupiny tiež apelovali na zvolanie všetkých relevantných síl s cieľom dohodnúť sa na národnej stratégii a obnoviť činnosť Organizácie za oslobodenie Palestíny ako jediného legitímneho zástupcu palestínskeho ľudu.

Zároveň vyjadrili podporu nasadeniu mierových síl OSN v Pásme Gazy. Ich cieľom je monitorovať prímerie a prispieť k stabilite regiónu. Rokovania v Káhire pokračovali aj o ďalších bodoch mierového plánu, pričom na diskusiách sa zúčastnili aj predstavitelia iných palestínskych skupín.

(tasr, sie)

  |  

Erdogan žiada silnejší tlak na Izrael v súvislosti s prímerím v Gaze

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok uviedol, že Spojené štáty spolu s ďalšími štátmi by mali zvýšiť tlak na Izrael v súvislosti s dodržiavaním prímeria v Pásme Gazy. Podľa neho by medzinárodné spoločenstvo malo zvážiť uvalenie sankcií alebo zastavenie predaja zbraní, ak Izrael nebude akceptovať podmienky dohody.

Turecko patrí k najvýraznejším kritikom izraelských vojenských operácií v Gaze a ako sprostredkovateľ sa aktívne zapojilo do rokovaní o prímerí, najmä po septembrovom stretnutí Erdogana s Donaldom Trumpom v Bielom dome.

Prezident Erdogan uviedol, že Hamas prímerie dodržiava, zatiaľ čo Izrael v jeho porušovaní podľa neho pokračuje.

Turecko sa rozhodlo vstúpiť do pracovnej skupiny, ktorá bude monitorovať dodržiavanie prímeria, a zároveň plánuje zohrávať aktívnu úlohu pri obnove Pásma Gazy.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však v stredu vyjadril diplomatický nesúhlas s prítomnosťou tureckých bezpečnostných síl v regióne.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio počas piatkovej návštevy Izraela zdôraznil, že akékoľvek medzinárodné bezpečnostné sily v Gaze budú musieť byť z krajín, ktoré Izrael odsúhlasí.

(tasr, sie)

  |  

Najväčší indický odberateľ ruskej ropy dodrží západné sankcie voči Moskve

Spoločnosť Reliance Industries, najväčší indický odberateľ ruskej ropy, oznámila, že bude dodržiavať západné sankcie uvalené na Rusko. V stanovisku spoločnosti sa uvádza, že aj napriek rešpektovaniu sankčných obmedzení Reliance bude mať snahu zachovať spoluprácu so súčasnými dodávateľmi ropy.

Reliance, ktorú kontroluje miliardár Mukesh Ambani, prevádzkuje najväčší rafinérsky komplex na svete v západoindickom štáte Gudžarát. Firma má dlhodobú zmluvu na nákup približne 500-tisíc barelov ropy denne od ruského ropného koncernu Rosneft.

Spojené štáty uvalili sankcie na ruské spoločnosti Lukoil a Rosneft, najväčších výrobcov ropy v Rusku. Reliance deklaruje, že pri dodávkach suroviny bude postupovať v súlade s medzinárodnými obmedzeniami.

(reuters, sie)

  |  

Juhokórejský minister vyzýva Kim Čong-una a Trumpa na stretnutie

Minister pre zjednotenie Južnej Kórey Čung Dong-jang v piatok vyzval amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby sa počas svojej cesty do Ázie stretol so severokórejským lídrom Kim Čong-unom.

Podľa agentúry Yonhap označil plánovanú Trumpovu návštevu Južnej Kórey za „nebeskú príležitosť“, ktorá by mohla posilniť medzinárodné postavenie KĽDR a jej ekonomiku. Minister uviedol, že obaja lídri by nemali túto vzácnu príležitosť prepásť a mali by prijať odvážne rozhodnutie.

Trump sa predtým stretol so severokórejským lídrom trikrát, avšak zatiaľ sa nedosiahla dohoda o ukončení jadrového programu KĽDR pre nezhody okolo sankcií a podmienok na likvidáciu jadrových zariadení.

Juhokórejská vláda, vrátane prezidenta I Če-mjonga, vyjadrila istú skepsu týkajúcu sa možného nového stretnutia budúci týždeň, no v prípade jeho uskutočnenia by v krajine privítali diplomatický prielom vo vzťahoch s Pchjongjangom.

Trump odlieta z Washingtonu v piatok večer na päťdňovú cestu do Malajzie, Japonska a Južnej Kórey. Minister Čung zdôraznil, že táto návšteva predstavuje jedinečnú príležitosť vyhnúť sa zložitej príprave a koordinácii, ktorá by inak stretnutie lídrov sťažovala.

(reuters, sie)