Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Súd v Poľsku vyriekol tresty Ukrajincom za podpaľačstvo v EÚ

Poľský súd v piatok odsúdil troch Ukrajincov za sériu podpaľačských útokov, ktoré sa odohrali v minulom roku v troch európskych krajinách. Vyšetrovanie ukázalo, že obvinení konali ako organizovaná skupina a podľa prokuratúry sa riadili pokynmi prijatými z Ruska. Medzi ciele páchateľov patrili obchodné domy vo Varšave, Vilniuse a Rige.

Počas požiaru vo varšavskom obchodnom dome vznikla škoda, ktorá dosiahla výšku približne 3,5 milióna zlotých, teda zhruba 830-tisíc eur. Plamene zničili asi 80 percent budovy. Tento incident sa stal krátko pred podobným útokom v litovskom hlavnom meste. Ruské úrady akúkoľvek účasť na podpaľačských činoch odmietajú.

Súd udelil tresty od 16 mesiacov až do 5,5 roka väzenia. Rozsudky zatiaľ nie sú právoplatné.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Americké letiská čelia meškaniam, lebo ich personál prichádza o mzdu

Americký minister dopravy Sean Duffy v piatok informoval, že v Spojených štátoch dochádza k nárastu meškaní letov, pričom riadiaci pracovníci letovej prevádzky čoskoro nedostanú prvú výplatu v dôsledku pretrvávajúceho vládneho výpadku.

Bez mzdy musí pracovať približne 13-tisíc riadiacich pracovníkov letovej prevádzky a 50-tisíc pracovníkov servisných služieb. Prvá výplata, ktorú vynechajú kompletne, vychádza na najbližší utorok 28. októbra, čo podľa ministra pravdepodobne prinesie ďalšie narušenia prevádzky.

Zástupca odborov Nick Daniel uviedol, že niektorí riadiaci pracovníci letovej prevádzky si hľadajú druhé zamestnanie, aby zvládli financie, čo zvyšuje stres a znižuje sústredenie na pracovné povinnosti.

Najväčšie problémy sa momentálne prejavujú na letiskách v New Yorku, Washingtone, New Jersey a Houstone.

Letové školy Federálneho úradu pre letectvo môžu onedlho prísť o peniaze na výplaty študentom, niektorí ich preto už opustili. Odborári apelujú na koniec vládnej paralýzy, ktorú podľa nich spôsobujú politici, ktorí priamo zhoršujú bezpečnosť a plynulosť dopravy v krajine.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Zásah USA vo Venezuele by mohol „rozpáliť“ celú Južnú Ameriku, tvrdí Brazília

Brazília upozornila, že prípadná intervencia Spojených štátov vo Venezuele by mohla negatívne ovplyvniť situáciu v celej Južnej Amerike. Poradca pre zahraničnú politiku brazílskeho prezidenta Celso Amorim zdôraznil, že prítomnosť amerických vojnových lodí v Karibiku zvyšuje napätie.

Podľa Amorima by takýto postup mohol viesť k radikalizácii politického diania na kontinente. Prezident Luiz Inácio Lula da Silva sa na prípadnom stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom plánuje vyhnúť poučovaniu a očakáva podobný prístup aj zo strany USA.

Americké ministerstvo obrany informovalo o nasadení lietadlovej lode USS Gerald R. Ford a ďalších vojenských plavidiel v regióne s cieľom bojovať proti drogovým organizáciám. USA od začiatku septembra podnikajú vojenské operácie proti plavidlám podozrivým z pašovania drog, avšak doteraz neposkytli konkrétne dôkazy o ich zapojení.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Americké sankcie môžu zastaviť dovoz ruskej ropy do Maďarska a Slovenska

Americké sankcie, ktoré nadobudnú účinnosť 21. novembra, môžu byť zásadným krokom v boji proti európskemu dovozu ruskej ropy. Podľa expertov a zdrojov Politico sa sankcie dotknú najmä Maďarska a Slovenska.

Opatrenia Ministerstva financií USA môžu viesť k úplnému zastaveniu dovozu, keďže žiadna banka v Európe nebude realizovať transakcie s firmami zaradenými na zoznam sankcií.

Slovenský predstaviteľ pre Politico uviedol, že v prípade zavedenia sankcií by Slovensko pravdepodobne požiadalo Spojené štáty o výnimku. Maďarská diplomacia zatiaľ na otázky nereagovala.

Európska únia prijala vo štvrtok 19. balík sankcií, ktorý zahŕňa prísnejšie opatrenia voči spoločnosti Rosnefť a zvažuje zákaz transakcií aj na firmu Lukoil. Zároveň obmedzila pohyb ruských diplomatov v schengenskom priestore.

Rusko aktuálne analyzuje nové sankcie Spojených štátov a Európskej únie a plánuje na ne reagovať v súlade so svojimi záujmami.

(sie)

Minúta  |  

Palestínske skupiny dospeli k dohode o správe Pásma Gazy

Hlavné palestínske hnutia Hamas a Fatah spolu s ďalšími skupinami v piatok v Káhire oznámili, že schválili vznik nezávislej technokratickej komisie pre správu povojnového Pásma Gazy. Komisia má riadiť každodenné záležitosti a zabezpečiť poskytovanie základných služieb v spolupráci s arabskými krajinami a medzinárodnými organizáciami.

Podľa spoločného vyhlásenia účastníci stretnutia plánujú spolupracovať na vytvorení spoločného postoja a jeho cieľom je pomôcť zvládať výzvy, ktorým čelia Palestínčania. Skupiny tiež apelovali na zvolanie všetkých relevantných síl s cieľom dohodnúť sa na národnej stratégii a obnoviť činnosť Organizácie za oslobodenie Palestíny ako jediného legitímneho zástupcu palestínskeho ľudu.

Zároveň vyjadrili podporu nasadeniu mierových síl OSN v Pásme Gazy. Ich cieľom je monitorovať prímerie a prispieť k stabilite regiónu. Rokovania v Káhire pokračovali aj o ďalších bodoch mierového plánu, pričom na diskusiách sa zúčastnili aj predstavitelia iných palestínskych skupín.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Erdogan žiada silnejší tlak na Izrael v súvislosti s prímerím v Gaze

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok uviedol, že Spojené štáty spolu s ďalšími štátmi by mali zvýšiť tlak na Izrael v súvislosti s dodržiavaním prímeria v Pásme Gazy. Podľa neho by medzinárodné spoločenstvo malo zvážiť uvalenie sankcií alebo zastavenie predaja zbraní, ak Izrael nebude akceptovať podmienky dohody.

Turecko patrí k najvýraznejším kritikom izraelských vojenských operácií v Gaze a ako sprostredkovateľ sa aktívne zapojilo do rokovaní o prímerí, najmä po septembrovom stretnutí Erdogana s Donaldom Trumpom v Bielom dome.

Prezident Erdogan uviedol, že Hamas prímerie dodržiava, zatiaľ čo Izrael v jeho porušovaní podľa neho pokračuje.

Turecko sa rozhodlo vstúpiť do pracovnej skupiny, ktorá bude monitorovať dodržiavanie prímeria, a zároveň plánuje zohrávať aktívnu úlohu pri obnove Pásma Gazy.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však v stredu vyjadril diplomatický nesúhlas s prítomnosťou tureckých bezpečnostných síl v regióne.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio počas piatkovej návštevy Izraela zdôraznil, že akékoľvek medzinárodné bezpečnostné sily v Gaze budú musieť byť z krajín, ktoré Izrael odsúhlasí.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.