Preskočiť na obsah
  |  

Gruzínsko zadržalo troch Číňanov pre pokus o nelegálny nákup uránu

Gruzínska bezpečnostná služba zadržala v sobotu troch čínskych občanov v hlavnom meste Gruzínska - Tbilisi pre pokus o nezákonný nákup dvoch kilogramov uránu. Podľa správy gruzínskej tlačovej agentúry Interpress zadržaní plánovali kúpiť urán za 400-tisíc dolárov a prepraviť ho do Číny cez Rusko.

Námestník riaditeľa Štátnej bezpečnostnej služby Grúzska uviedol, že zadržaným hrozí väzenie až do desiatich rokov.

Gruzínsko už zaznamenalo niekoľko prípadov nelegálneho obchodovania s jadrovými látkami v minulosti.

(reuters, sie)

  |  

Nemecko by malo prehodnotiť politiku k Číne, tvrdia sociálni demokrati

Predstavitelia nemeckej Sociálnodemokratickej strany (SPD), ktorá je súčasťou koalície kancelára Friedricha Merza, vyzvali na zmenu politiky voči Číne.

Podnet vznikol po tom, ako minister zahraničných vecí Johann Wadephul z Kresťanskodemokratickej únie (CDU) zrušil cestu do Pekingu. Čínska strana potvrdila len jedno požadované stretnutie, čo prehĺbilo napätie medzi oboma krajinami v otázkach obchodu a bezpečnosti.

Podľa Adisa Ahmetovica z SPD krátkodobé zrušenie návštevy nie je priaznivým signálom pre vzťahy Berlína a Pekingu. Tvrdí, že je tu potrebná aktívna, strategická politika, ktorá by kládla dôraz na otvorený dialóg, jasnú komunikáciu a dlhodobé záujmy.

Nemecko patrí medzi najväčšie ekonomiky v Európe, Čína je zas jeho najvýznamnejší obchodný partner v Ázii. Berlín prijal v roku 2023 stratégiu „de-riskingu“, ktorá vníma Čínu ako partnera, konkurenta aj systémového rivala.

Juergen Hardt z CDU uviedol, že Čína prostredníctvom obchodu vyvíja nátlak na Nemecko. Dodal však, že nemecká vláda má záujem udržiavať korektné a férové vzťahy s čínskou stranou.

(reuters, sie)

  |  

Matovič kritizuje Ficovu vládu: Slovensko je vo vážnej hospodárskej situácii

Predseda opozičného hnutia Slovensko Igor Matovič kritizoval na tlačovej konferencii dvojročné pôsobenie vlády Roberta Fica (Smer).

Podľa Matoviča sa Slovensko ocitlo vo vážnej hospodárskej situácii s vysokými deficitmi, pričom konsolidačné balíky vlády označil za neúčinné. Vyzval na vysvetlenie, aká významná zahraničná investícia krajinu v tomto období posilnila.

Matovič tvrdí, že štátny rozpočet vykazuje medziročné zvýšenie deficitu o 75 percent a že na budúci rok budú občania platiť do rozpočtu o sedem miliárd eur viac.

Podľa jeho názoru môže prísť k zhoršeniu ratingu Slovenska, čo by malo následok v podobe vyšších úrokov za štátne dlhy. Zároveň kritizoval zvyšovanie daní a poplatkov, pričom členovia vlády si zároveň zvyšujú platy.

Hnutie obvinilo vládu aj zo znižovania trestov korupčníkom a z likvidácie princípov právneho štátu. Kritika sa týkala aj zahraničnej politiky.

(tasr, sie)

  |  

Krajiny OSN podpísali Dohovor proti počítačovej kriminalite

Viac ako 60 krajín podpísalo v sobotu prvú dohodu OSN o boji proti kybernetickej kriminalite, ktorá vznikala v Hanoji.

Udalosť podľa tlačového oddelenia OSN predstavuje významný krok k celosvetovej spolupráci v oblasti ochrany pred online trestnou činnosťou. Nový dohovor OSN považuje za cieľ boj proti digitálnym zločinom, vrátane online podvodov, zneužívania detí či prania špinavých peňazí. Platnosť nadobudne po ratifikácii zúčastnenými štátmi.

Podľa generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa ide o dôležitý míľnik v snahe posilniť kybernetickú bezpečnosť.

Dohoda však vyvolala rozsiahlu kritiku zo strany technologických spoločností a ľudskoprávnych organizácií. Tie upozorňujú, že nejasné ustanovenia môžu umožniť štátny dohľad, zneužívanie právomocí či obmedzenie slobody médií a práv aktivistov.

Technologické firmy varujú pred kriminalizáciou bezpečnostného výskumu a zásahom do súkromia používateľov, pričom viaceré firmy bojkotovali podpisovanie dokumentu. Organizácie na ochranu ľudských práv zároveň považujú ochranné opatrenia v dohovore za nedostatočné.

(sie)

  |  

Slováci patria medzi najväčších používateľov hotovosti v Európskej únii

Na Slovensku občania využívajú hotovosť častejšie ako väčšina obyvateľov Európskej únie. Podľa údajov Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií krajina od roku 2018 stabilne patrí medzi päť štátov Európskej únie s najvyšším podielom výberov peňazí z bankomatov v pomere k hrubému domácemu produktu.

V minulom roku Slovensko obsadilo v tomto ukazovateli piate miesto za Bulharskom, Rumunskom, Gréckom a Chorvátskom. Spolu s Bulharskom a Cyprom zaznamenalo Slovensko v uplynulých desiatich rokoch rast podielu výberov hotovosti, pričom väčšina krajín Únie evidovala pokles.

Hoci popularita hotovostných platieb pretrváva, od roku 2023 rastie využívanie platieb kartou rýchlejšie než výbery hotovosti. V porovnaní so susednými krajinami však Slováci platby kartou využívajú stále v menšej miere.

Európske inštitúcie odporúčajú podporu bezhotovostných platieb, čo reflektuje aj pripravované zavedenie povinnosti umožniť platby kartou u podnikateľov od marca budúceho roka.

(tasr, sie)

  |  

Spojené štáty údajne pripravili ďalšie sankcie voči Rusku

Vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa má pripravené ďalšie sankcie voči Rusku, ktoré môžu zasiahnuť kľúčové oblasti ruského hospodárstva. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním na svoje zdroje v administratíve Trumpa.

Ďalšie sankcie, ktoré USA pripravili, by údajne mali zasiahnuť ruský bankový sektor a infraštruktúru používanú na dodávky ruskej ropy odberateľom.

S vlastným krokmi proti Rusku prišiel aj americký Senát, ktorý môže čoskoro začať rokovať o zákone, ktorým by USA uvalili vysoké clá na štáty odoberajúce ruskú ropu. Podľa jedného zo zdrojov Reuters je Trump pripravený návrh verejne podporiť.

Šéf Bieleho domu od nástupu do úradu v januári tohto roka odkladal zavedenie nových sankcií na Rusko s nádejou, že sa mu podarí presvedčiť ruského prezidenta Vladimira Putina, aby pristúpil k mierovému riešeniu konfliktu na Ukrajine.

V uplynulom období však uznal, že ukončenie vojny je ťažšie ako pôvodne predpokladal, a v stredu uvalil sankcie na najväčšie ruské ropné spoločnosti Rosnefť a Lukoil.

(reuters, sie)