Preskočiť na obsah
  |  

Ocenenie Identifikačný kód Slovenska získalo 16 laureátov

V Bratislave ocenili počas 18. ročníka projektu Identifikačný kód Slovenska osobnosti z rôznych oblastí kultúry a vedy.

Cenu si prevzalo 16 laureátov – medzi nimi herci, výtvarníci, vedci, diplomati, lekári, hudobníci aj mladé talenty. Slávnostné odovzdanie sa uskutočnilo v kaplnke Sedembolestnej Panny Márie na Bratislavskom hrade pod záštitou Európskej akadémie vied a umení. Kurátorom projektu je akademik Ľuboslav Moza.

Ocenenie získali Emil Horváth, Emil Kuchár, Emília Urbanová, Eva Janíková, Hana Beranová, Ján Slezák, Juraj Čutek, Mária Pacalajová, Marie Michaela Šechtlová, Milada Ždrnja, Nina Kohout, Oľga Šalagová, Peter Kukumberg, Robert Hatala, Robert T. Frak a Vladimír Valovič.

Podľa organizátorov tento projekt rozvíja pojmy ako kultúra, kvalita či identita a oceňuje výnimočné tvorivé výkony naprieč umeleckými disciplínami. Súčasťou podujatia je aj prezentácia menej známych mien, ktoré vďaka autenticite a originalite prispievajú k rozvoju slovenskej kultúry.

(tasr, sie)

  |  

Gruzínsko zadržalo troch Číňanov pre pokus o nelegálny nákup uránu

Gruzínska bezpečnostná služba zadržala v sobotu troch čínskych občanov v hlavnom meste Gruzínska - Tbilisi pre pokus o nezákonný nákup dvoch kilogramov uránu. Podľa správy gruzínskej tlačovej agentúry Interpress zadržaní plánovali kúpiť urán za 400-tisíc dolárov a prepraviť ho do Číny cez Rusko.

Námestník riaditeľa Štátnej bezpečnostnej služby Grúzska uviedol, že zadržaným hrozí väzenie až do desiatich rokov.

Gruzínsko už zaznamenalo niekoľko prípadov nelegálneho obchodovania s jadrovými látkami v minulosti.

(reuters, sie)

  |  

Nemecko by malo prehodnotiť politiku k Číne, tvrdia sociálni demokrati

Predstavitelia nemeckej Sociálnodemokratickej strany (SPD), ktorá je súčasťou koalície kancelára Friedricha Merza, vyzvali na zmenu politiky voči Číne.

Podnet vznikol po tom, ako minister zahraničných vecí Johann Wadephul z Kresťanskodemokratickej únie (CDU) zrušil cestu do Pekingu. Čínska strana potvrdila len jedno požadované stretnutie, čo prehĺbilo napätie medzi oboma krajinami v otázkach obchodu a bezpečnosti.

Podľa Adisa Ahmetovica z SPD krátkodobé zrušenie návštevy nie je priaznivým signálom pre vzťahy Berlína a Pekingu. Tvrdí, že je tu potrebná aktívna, strategická politika, ktorá by kládla dôraz na otvorený dialóg, jasnú komunikáciu a dlhodobé záujmy.

Nemecko patrí medzi najväčšie ekonomiky v Európe, Čína je zas jeho najvýznamnejší obchodný partner v Ázii. Berlín prijal v roku 2023 stratégiu „de-riskingu“, ktorá vníma Čínu ako partnera, konkurenta aj systémového rivala.

Juergen Hardt z CDU uviedol, že Čína prostredníctvom obchodu vyvíja nátlak na Nemecko. Dodal však, že nemecká vláda má záujem udržiavať korektné a férové vzťahy s čínskou stranou.

(reuters, sie)

  |  

Matovič kritizuje Ficovu vládu: Slovensko je vo vážnej hospodárskej situácii

Predseda opozičného hnutia Slovensko Igor Matovič kritizoval na tlačovej konferencii dvojročné pôsobenie vlády Roberta Fica (Smer).

Podľa Matoviča sa Slovensko ocitlo vo vážnej hospodárskej situácii s vysokými deficitmi, pričom konsolidačné balíky vlády označil za neúčinné. Vyzval na vysvetlenie, aká významná zahraničná investícia krajinu v tomto období posilnila.

Matovič tvrdí, že štátny rozpočet vykazuje medziročné zvýšenie deficitu o 75 percent a že na budúci rok budú občania platiť do rozpočtu o sedem miliárd eur viac.

Podľa jeho názoru môže prísť k zhoršeniu ratingu Slovenska, čo by malo následok v podobe vyšších úrokov za štátne dlhy. Zároveň kritizoval zvyšovanie daní a poplatkov, pričom členovia vlády si zároveň zvyšujú platy.

Hnutie obvinilo vládu aj zo znižovania trestov korupčníkom a z likvidácie princípov právneho štátu. Kritika sa týkala aj zahraničnej politiky.

(tasr, sie)

  |  

Krajiny OSN podpísali Dohovor proti počítačovej kriminalite

Viac ako 60 krajín podpísalo v sobotu prvú dohodu OSN o boji proti kybernetickej kriminalite, ktorá vznikala v Hanoji.

Udalosť podľa tlačového oddelenia OSN predstavuje významný krok k celosvetovej spolupráci v oblasti ochrany pred online trestnou činnosťou. Nový dohovor OSN považuje za cieľ boj proti digitálnym zločinom, vrátane online podvodov, zneužívania detí či prania špinavých peňazí. Platnosť nadobudne po ratifikácii zúčastnenými štátmi.

Podľa generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa ide o dôležitý míľnik v snahe posilniť kybernetickú bezpečnosť.

Dohoda však vyvolala rozsiahlu kritiku zo strany technologických spoločností a ľudskoprávnych organizácií. Tie upozorňujú, že nejasné ustanovenia môžu umožniť štátny dohľad, zneužívanie právomocí či obmedzenie slobody médií a práv aktivistov.

Technologické firmy varujú pred kriminalizáciou bezpečnostného výskumu a zásahom do súkromia používateľov, pričom viaceré firmy bojkotovali podpisovanie dokumentu. Organizácie na ochranu ľudských práv zároveň považujú ochranné opatrenia v dohovore za nedostatočné.

(sie)

  |  

Slováci patria medzi najväčších používateľov hotovosti v Európskej únii

Na Slovensku občania využívajú hotovosť častejšie ako väčšina obyvateľov Európskej únie. Podľa údajov Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií krajina od roku 2018 stabilne patrí medzi päť štátov Európskej únie s najvyšším podielom výberov peňazí z bankomatov v pomere k hrubému domácemu produktu.

V minulom roku Slovensko obsadilo v tomto ukazovateli piate miesto za Bulharskom, Rumunskom, Gréckom a Chorvátskom. Spolu s Bulharskom a Cyprom zaznamenalo Slovensko v uplynulých desiatich rokoch rast podielu výberov hotovosti, pričom väčšina krajín Únie evidovala pokles.

Hoci popularita hotovostných platieb pretrváva, od roku 2023 rastie využívanie platieb kartou rýchlejšie než výbery hotovosti. V porovnaní so susednými krajinami však Slováci platby kartou využívajú stále v menšej miere.

Európske inštitúcie odporúčajú podporu bezhotovostných platieb, čo reflektuje aj pripravované zavedenie povinnosti umožniť platby kartou u podnikateľov od marca budúceho roka.

(tasr, sie)