Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Napätie na hranici Afganistanu a Pakistanu pokračuje, hlásia desiatky obetí

Pakistanská armáda v nedeľu oznámila, že po zásahoch proti pokusom o infiltráciu z Afganistanu je päť mŕtvych vojakov a dvadsaťpäť zabitých militantov. Ozbrojené sily tvrdia, že útoky z piatka a soboty vykonala skupina označená ako Fitna al Khwarij.

Islamabád tvrdí, že tieto pokusy podkopávajú snahy Talibanu riešiť terorizmus vychádzajúci z jeho územia, zatiaľ čo hovorcovia Afganistanu okamžite nereagovali a opakovane popierajú, že by poskytovali militantom úkryt.

Delegácie Pakistanu a Afganistanu sa stretávajú v Istanbule s cieľom zabrániť návratu k otvorenému konfliktu po najhorších pohraničných bojoch od roku 2021 zo začiatku októbra.

Boje vypukli po tom, čo Pakistan žiadal od Talibanu potlačenie skupín operujúcich z Afganistanu, čo viedlo k prestrelkám a pakistanským leteckým útokom. Aj keď v Dauhe uzavreté prímerie čiastočne platí, Islamabád varoval, že bez dohody v Istanbule hrozí „otvorený vojenský konflikt“.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kalifornský guvernér zvažuje kandidatúru na prezidenta USA za Demokratov

Kalifornský guvernér Gavin Newsom potvrdil, že vážne uvažuje o kandidatúre na prezidenta USA v roku 2028. V rozhovore pre CBS priznal, že by klamal, keby tvrdil opak.

Rozhodnutie plánuje oznámiť po voľbách do Kongresu v roku 2026. Newsom sa v posledných mesiacoch výrazne zviditeľnil v rámci Demokratickej strany, a to nielen domácimi krokmi, ale aj ostrou rétorikou voči republikánom a Donaldovi Trumpovi.

Aktívne sa zapája do politických sporov, vrátane spornej témy nasadenia armády v Los Angeles či prekresľovania volebných máp, kde Kalifornia pod jeho vedením reaguje na kroky republikánskych štátov.

Demokratom sa snaží zabezpečiť lepšiu pozíciu v Snemovni reprezentantov, ktorú teraz ovládajú republikáni s tesnou väčšinou.

(reuters, max)

Minúta  |  

Strana kurdských pracujúcich sa sťahuje z Turecka, žiada integráciu

Militantná skupina Strana kurdských pracujúcich (PKK) oznámila začatie sťahovania svojich bojovníkov z územia Turecka. Tento krok má byť súčasťou odzbrojovacieho procesu, ktorý podľa vyjadrení strany reflektuje ich zámer transformovať sa z ozbrojeného hnutia na politický subjekt.

Zároveň vyzývajú tureckú vládu, aby vytvorila podmienky na vstup PKK do demokratickej politiky. Skupina vedie ozbrojený konflikt s Tureckom od roku 1984, pri ktorom zahynulo vyše 40-tisíc osôb.

V júli symbolicky spálili zbrane. Turecká vláda rozhodnutie víta ako krok smerom k naplneniu cieľa „Turecka bez teroru“.

Stranu v minulých rokoch vytlačili z pozícií v juhovýchodnom Turecku a operuje z irackého pohoria Qandil. V priebehu rokov sa ciele PKK posunuli od snahy o nezávislý štát k snahe o väčšie kurdské práva a obmedzenú autonómiu v prevažne kurdskom juhovýchodnom Turecku.

Ukončenie konfliktu Turecka, člena NATO, s PKK by mohlo mať dôsledky v celom regióne, a to aj v susednej Sýrii, kde sú USA spojencami sýrskych kurdských síl, ktoré Ankara považuje za odnož PKK.

(reuters, max)

Minúta  |  

Úspory Slovákov sú nízke, väčšina neinvestuje pre strach a nedôveru

Septembrový prieskum agentúry STEM/MARK pre Amundi Czech Republic ukázal, že tretina Slovákov nemá žiadne úspory a rovnaký podiel má nasporené nanajvýš dvetisíc eur. Len osem percent ľudí disponuje väčšou rezervou.

Až 52 percent drží peniaze na bežných účtoch a 39 percent na sporiacich, čo znamená nízky alebo nulový výnos. Aktívne investuje len štvrtina ľudí – najmä muži, vzdelanejší a obyvatelia väčších miest.

Hoci záujem o investovanie mierne rastie, až 76 percent populácie neinvestuje vôbec. Dôvodom sú najčastejšie nízke príjmy, strach z rizika a nedôvera voči finančným inštitúciám.

Tretina ľudí zároveň priznáva, že v oblasti financií dôveruje výhradne sebe. Viac ako polovica respondentov verí, že k finančnej nezávislosti by im pomohol vyšší príjem.

Mladší inklinujú k digitálnym investičným nástrojom, starší dôverujú tradičným bankám.

Finančnú nezávislosť si väčšina predstavuje ako možnosť žiť bez stresu z výplatného termínu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Izrael určí, ktoré medzinárodné jednotky sú neprijateľné, tvrdí premiér

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu opäť zdôraznil, že o bezpečnostnej politike krajiny bude rozhodovať výhradne samotný Izrael.

V reakcii na špekulácie o prípadnom pôsobení zahraničných síl na území krajiny vyhlásil, že ako suverénny štát má Izrael plné právo určiť, ktoré medzinárodné jednotky sú preňho neprijateľné.

Premiér zároveň zdôraznil, že tento postoj už Izrael dal jasne najavo a hodlá v ňom pokračovať. Netanjahu tak reaguje na tlaky či návrhy zo zahraničia týkajúce sa bezpečnostnej spolupráce.

Podľa jeho slov tento prístup rešpektujú aj Spojené štáty, ktoré ho v posledných dňoch podporili prostredníctvom vyjadrení svojich vrcholných predstaviteľov.

Netanjahu tieto slová predniesol na úvod nedeľného zasadnutia vlády.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Stretnutie Putina s Trumpom sa neruší, vyžaduje prípravu, oznámil Peskov

Kremeľ odmieta tvrdenia o zrušení možného samitu medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a prezidentom USA Donaldom Trumpom, no zároveň zdôrazňuje potrebu dôslednej prípravy.

Podľa hovorcu Dmitrija Peskova prezidenti nechcú „mrhať časom“ a poverili svojich šéfov diplomacie – Lavrova a Rubia – aby rokovania pripravili.

Peskov zároveň označil nové americké sankcie voči ruským ropným firmám Lukoil a Rosneft za nepriateľský krok, ktorý poškodzuje šance na obnovenie rusko-amerických vzťahov.

Napriek tomu, ako tvrdí, Moskva sa chce naďalej usilovať o dobré vzťahy so všetkými krajinami vrátane USA. Zdôraznil tiež, že Rusko bude právne stíhať každého, kto sa podieľa na možnej konfiškácii zmrazených ruských aktív v zahraničí.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.