Preskočiť na obsah
  |  

Rusko zadržalo ukrajinského vedca pre ochranu kôrovca, hrozí mu doživotie

Zadržanie uznávaného ukrajinského oceánografa Leonida Pšeničnova ruskými úradmi na Kryme vyvolalo vážne diplomatické napätie. Vedca, ktorý sa desaťročia podieľal na ochrane antarktického ekosystému a pôsobil v rámci medzinárodnej Komisie pre ochranu živých morských zdrojov Antarktídy, obvinili z vlastizrady.

Ruské úrady 70-ročného muža podľa Guardianu vinia z podpory ukrajinského návrhu na obmedzenie priemyselného lovu krilu, čo podľa nich ohrozuje ruské ekonomické záujmy.

Pšeničnov mal odcestovať na vedeckú konferenciu v Austrálii, no predtým ho zadržali na Kryme, kde žije s rodinou. Údajne ho nútili získať aj ruský pas.

Jeho kolegovia i krajiny ako Austrália a Spojené kráľovstvo reagovali ostrou kritikou, označujúc jeho uväznenie za nezákonné a politicky motivované. Ukrajinský veľvyslanec v Austrálii vyzval členské štáty spomínanej Komisie, aby Rusko odsúdili a žiadali vedcovo prepustenie.

Ruský prezident Vladimir Putin pritom v roku 2023 zvýšil trest za vlastizradu z 20 rokov na doživotie.

(max)

  |  

Odbory pokračujú v štrajku, Boeing mešká s dodávkami vojenských stíhačiek

Zamestnanci spoločnosti Boeing Defense v oblasti St. Louis pokračujú v štrajku, ktorý trvá už 13. týždeň. V nedeľu odmietli najnovší návrh zmluvy.

Približne 3 200 členov Medzinárodnej asociácie strojníkov a pracovníkov v leteckom priemysle (IAM) opakovane žiada lepšie podmienky a zvýšenie miezd. Odbory tvrdia, že Boeing prehliada požiadavky pracovníkov, ktorí vyrábajú špičkové vojenské lietadlá.

Prezident IAM Brian Bryant obvinil vedenie firmy z nerešpektovania zamestnancov, zatiaľ čo generálny riaditeľ Kelly Ortberg má za tento rok zarobiť 22 miliónov dolárov. Boeing trvá na tom, že jeho návrh je férový a plánuje len minimálne úpravy.

Odbory upozorňujú, že ich návrh by zvýšil náklady v porovnaní s ponukou spoločnosti o 50 miliónov dolárov počas štyroch rokov.

Dôsledky štrajku sú už citeľné. Meškajú dodávky stíhačiek F-15EX pre americké letectvo, spoločnosť tiež čelí finančnému tlaku, keďže sa očakáva, že výsledky za tretí štvrťrok ukážu ďalšie straty. Dôvodom je meškajúci program 777X, ktorý má šesťročný sklz a stále čaká na schválenie.

(reuters, max)

  |  

Brusel núka ústupky. Cieľ zníženia emisií ostáva, podmienky sa môžu zmeniť

Európska únia sa snaží získať podporu členských štátov pre ambiciózny cieľ znížiť čisté emisie skleníkových plynov o 90 percent do roku 2040.

Návrh kompromisného textu, ktorý má pomôcť prekonať odpor niektorých vlád, umožňuje každé dva roky prehodnotiť cieľ a zmierniť požiadavky, ak technologický pokrok či absorpcia CO₂ v lesoch nebude napredovať podľa očakávaní.

Návrh zároveň garantuje, že prípadné zlyhanie jedného sektora nebude kompenzované zvýšenou záťažou na iné odvetvia. Tieto ústupky majú zmierniť obavy krajín, ktoré zápasia s finančnými a priemyselnými výzvami, a čelia politickému tlaku z dôvodu vysokých cien energií a zahraničnej konkurencie.

Zostáva však zachovaný hlavný cieľ, a to 90-percentná redukcia do roku 2040, vrátane možnosti splniť tri percentá tohto cieľa cez nákup zahraničných uhlíkových kreditov.

O kompromisnom texte budú rokovať veľvyslanci štátov Únie, pričom finálne rozhodnutie by mohlo padnúť už 4. novembra. Komisia navyše sľubuje zmeny v ďalších opatreniach - napríklad kontrolu cien uhlíka či prehodnotenie zákazu spaľovacích motorov, čím sa snaží upokojiť štáty ako Poľsko, Česká republika, Taliansko či Nemecko.

(reuters, max)

  |  

Po smrti muža spájanej s Rómami v Slovinsku odstúpili dvaja ministri

Slovinskom otriasol tragický incident v Novom Meste, pri ktorom zomrel 48-ročný muž. Podľa dostupných informácií ho napadli nadránom pred barom, keď prišiel po syna, ktorý sa sťažoval na obťažovanie skupinou Rómov.

Polícia už zadržala 21-ročného muža s kriminálnou minulosťou, avšak bližšie detaily zatiaľ neposkytla. V dôsledku verejného pobúrenia podali demisiu minister vnútra Boštjan Poklukar a ministerka spravodlivosti Andreja Katičová.

Premiér Robert Golob zdôraznil, že ľudia majú právo na bezpečnosť, ktoré v tomto prípade nebolo dodržané.

Kritiku voči vláde zosilnil aj starosta Noveho Mesta Gregor Macedoni, ktorý obvinil štát z ignorovania dlhodobých problémov v súvislosti s rómskou komunitou a zvolal demonštráciu. V reakcii vláda prisľúbila posilnenie policajnej prítomnosti a vypracovanie legislatívnych zmien, ktoré by mali situáciu riešiť.

Predseda vlády odmietol výzvy opozície na odstúpenie celej vlády s tým, že jeho odstúpenie by znamenalo, že sa vyhýba zodpovednosti. Podľa Rady rómskej komunity žije v Slovinsku približne sedem- až dvanásťtisíc Rómov.

(tasr, afp, max)

  |  

Macronová sa v daňovom účte objavila ako „Jean-Michel“, incident vyšetrujú

Francúzska prvá dáma Brigitte Macronová opäť čelí podozreniam o pohlaví. Na jej osobnom daňovom účte sa objavilo meno „Jean-Michel ako Brigitte Macronová“. To spustilo oficiálne vyšetrovanie zo strany Elyzejského paláca. Píše La Libre.

Macronová je už roky terčom tvrdení, že sa narodila ako muž menom Jean-Michel Trogneux, a viackrát podala žaloby za ohováranie.

Najnovší incident, spred zhruba roka, odhalil jej šéf kancelárie Tristan Bomet. Spresnil, že meno sa pri opakovanom prihlásení stále zobrazovalo rovnako.

Macronová preto podala oficiálnu sťažnosť, keďže bežný používateľ by podľa úradu nemal mať možnosť takúto zmenu vykonať. Palác už údajne identifikoval dve osoby podozrivé z neoprávneného zásahu.

Len nedávno Macronová oznámila, že je pripravená podstúpiť genetický test, aby pred súdom preukázala svoju identitu.

(max)

  |  

Obávajú sa, že niečo zmeškajú. Digitálny svet vytvára úzkosť u mladých

Mladá generácia čoraz častejšie pociťuje úzkosť a tlak z neustálej prítomnosti v online priestore. Podľa Zuzany Juránekovej z občianskeho združenia IPčko sú sociálne siete navrhnuté tak, aby vyvolávali pocit naliehavosti a podporovali tazvané FOMO – strach zo zmeškania.

Mnohí mladí priznávajú, že sa cítia zle, keď nemajú prístup k internetu. Z toho plynie aj potreba porovnávania sa s ostatnými. Tento tlak vedie k úzkosti, únave, zníženej psychickej pohode a pochybnostiam o vlastnej hodnote.

Algoritmy sociálnych sietí totiž zdôrazňujú výlučne „najlepšie momenty“, čo umocňuje ilúziu dokonalých životov ostatných. Mladí ľudia zároveň prechádzajú obdobím, kedy je pre nich kľúčové byť prijatí skupinou, čo ešte viac posilňuje ich citlivosť na online obraz seba samých.

Juráneková zdôrazňuje potrebu otvorene hovoriť o týchto pocitoch s blízkymi alebo odborníkmi. Pomôcť môže aj digitálny detox, a teda krátkodobé odpojenie sa od sociálnych sietí, zmysluplné aktivity offline či uvedomenie si, že to, čo vidíme online, nie je úplný obraz reality.

(tasr, max)