Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Litva uzatvorila letisko vo Vilniuse a hranice s Bieloruskom

Litva v nedeľu večer opätovne pozastavila prevádzku letiska vo Vilniuse a uzavrela dva hraničné priechody s Bieloruskom po tom, ako nad jej územím znovu zaznamenala výskyt neznámych objektov, pravdepodobne balónov plnených héliom.

Ide o štvrtý incident za posledný týždeň. Podľa vyjadrenia Národného centra pre krízové riadenie sa balóny využívajú na pašovanie cigariet, pričom litovská vláda obvinila bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, že neprijal dostatočné opatrenia.

Doprava na letisku bola pozastavená do pondelka 01.40 h miestneho času (00.40 h SEČ), zatiaľ čo hraničné priechody Šalčininkai a Medininkai zostávajú uzavreté až do zasadnutia komisie pre národnú bezpečnosť.

Premiérka Inga Ruginienéová zvolala rokovanie komisie pre opakujúce sa incidenty, pričom nevylúčila dlhodobé uzavretie oboch priechodov. Letisko bolo predtým zatvorené aj v utorok, piatok, sobotu a začiatkom októbra z rovnakého dôvodu.

Podľa litovských médií polícia objavila ďalšiu zásielku pašovaných cigariet privezenú meteorologickým balónom z Bieloruska. Pohraničná stráž zadržala štyri osoby podozrivé z účasti na pašovaní.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Etiópčan čelí v Británii nemravným obvineniam. Mali ho deportovať, omylom ho prepustili

Britská polícia v severnom Londýne zatkla Hadusha Kebatua, odsúdeného za sexuálne napadnutia, ktorého omylom prepustili. V septembri 38-ročného Etiópčana odsúdili na dvanásť mesiacov a následneho ho mali poslať do imigračného detenčného centra, odkiaľ mal byť deportovaný.

V piatok ho však omylom prepustili. Po jeho nájdení vo Finsbury Parku ho zadržali špecializované jednotky Metropolitnej polície s podporou polície v Essexe a Britskej dopravnej polície.

Podľa ministra spravodlivosti Davida Lammyho poputuje do väzby a začiatkom budúceho týždňa ho deportujú.

Úradníci už nariadili preskúmanie bezpečnostných postupov prepúšťania a posilnenie kontrol, aby sa podobný omyl neopakoval.

Jeho sexuálne napadnutie dospievajúceho dievčaťa a ženy vyvolali protesty počas leta pri hoteli, kde Kebatu býval, a prispeli k rastúcemu verejnému napätiu v otázke imigrácie v Británii. Premiér Keir Starmer zdôraznil potrebu systémových zmien, aby verejnosť nemala strach o bezpečnosť.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nemecká polícia postrelila dôchodcu zo Sibíri, chcel odpáliť čínsku reštauráciu

V nedeľu popoludní zasahovali v nemeckom meste Bielefeld desiatky policajtov po tom, čo 62-ročný muž vošiel do čínskej reštaurácie a začal sa vyhrážať, že odpáli výbušné zariadenie. Zamestnanci, ktorí v jeho saku zbadali predmet pripomínajúci granát, okamžite podľa portálu Bild privolali políciu.

V reštaurácii sa vtedy nachádzalo približne 50 hostí. Po príchode policajných jednotiek muž vyšiel z budovy a priblížil sa k zasahujúcim dôstojníkom, vtedy padli výstrely. Dve guľky ho zasiahli do kolena.

Následne ho transportovali do nemocnice, je mimo ohrozenia života. Na mieste policajti skutočne našli ručný granát, ktorý bol podľa prvotných informácií pravý. Oblasť uzavreli a kriminalisti majú rozhodnúť o jeho zneškodnení.

Podozrivý, pochádzajúci zo Sibíri, má záznamy v registri trestov a v minulosti mal problémy s duševným zdravím. Polícia uňho našla aj nôž a fľašu vodky.

(max)

Minúta  |  

Rusko zadržalo ukrajinského vedca pre ochranu kôrovca, hrozí mu doživotie

Zadržanie uznávaného ukrajinského oceánografa Leonida Pšeničnova ruskými úradmi na Kryme vyvolalo vážne diplomatické napätie. Vedca, ktorý sa desaťročia podieľal na ochrane antarktického ekosystému a pôsobil v rámci medzinárodnej Komisie pre ochranu živých morských zdrojov Antarktídy, obvinili z vlastizrady.

Ruské úrady 70-ročného muža podľa Guardianu vinia z podpory ukrajinského návrhu na obmedzenie priemyselného lovu krilu, čo podľa nich ohrozuje ruské ekonomické záujmy.

Pšeničnov mal odcestovať na vedeckú konferenciu v Austrálii, no predtým ho zadržali na Kryme, kde žije s rodinou. Údajne ho nútili získať aj ruský pas.

Jeho kolegovia i krajiny ako Austrália a Spojené kráľovstvo reagovali ostrou kritikou, označujúc jeho uväznenie za nezákonné a politicky motivované. Ukrajinský veľvyslanec v Austrálii vyzval členské štáty spomínanej Komisie, aby Rusko odsúdili a žiadali vedcovo prepustenie.

Ruský prezident Vladimir Putin pritom v roku 2023 zvýšil trest za vlastizradu z 20 rokov na doživotie.

(max)

Minúta  |  

Odbory pokračujú v štrajku, Boeing mešká s dodávkami vojenských stíhačiek

Zamestnanci spoločnosti Boeing Defense v oblasti St. Louis pokračujú v štrajku, ktorý trvá už 13. týždeň. V nedeľu odmietli najnovší návrh zmluvy.

Približne 3 200 členov Medzinárodnej asociácie strojníkov a pracovníkov v leteckom priemysle (IAM) opakovane žiada lepšie podmienky a zvýšenie miezd. Odbory tvrdia, že Boeing prehliada požiadavky pracovníkov, ktorí vyrábajú špičkové vojenské lietadlá.

Prezident IAM Brian Bryant obvinil vedenie firmy z nerešpektovania zamestnancov, zatiaľ čo generálny riaditeľ Kelly Ortberg má za tento rok zarobiť 22 miliónov dolárov. Boeing trvá na tom, že jeho návrh je férový a plánuje len minimálne úpravy.

Odbory upozorňujú, že ich návrh by zvýšil náklady v porovnaní s ponukou spoločnosti o 50 miliónov dolárov počas štyroch rokov.

Dôsledky štrajku sú už citeľné. Meškajú dodávky stíhačiek F-15EX pre americké letectvo, spoločnosť tiež čelí finančnému tlaku, keďže sa očakáva, že výsledky za tretí štvrťrok ukážu ďalšie straty. Dôvodom je meškajúci program 777X, ktorý má šesťročný sklz a stále čaká na schválenie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Brusel núka ústupky. Cieľ zníženia emisií ostáva, podmienky sa môžu zmeniť

Európska únia sa snaží získať podporu členských štátov pre ambiciózny cieľ znížiť čisté emisie skleníkových plynov o 90 percent do roku 2040.

Návrh kompromisného textu, ktorý má pomôcť prekonať odpor niektorých vlád, umožňuje každé dva roky prehodnotiť cieľ a zmierniť požiadavky, ak technologický pokrok či absorpcia CO₂ v lesoch nebude napredovať podľa očakávaní.

Návrh zároveň garantuje, že prípadné zlyhanie jedného sektora nebude kompenzované zvýšenou záťažou na iné odvetvia. Tieto ústupky majú zmierniť obavy krajín, ktoré zápasia s finančnými a priemyselnými výzvami, a čelia politickému tlaku z dôvodu vysokých cien energií a zahraničnej konkurencie.

Zostáva však zachovaný hlavný cieľ, a to 90-percentná redukcia do roku 2040, vrátane možnosti splniť tri percentá tohto cieľa cez nákup zahraničných uhlíkových kreditov.

O kompromisnom texte budú rokovať veľvyslanci štátov Únie, pričom finálne rozhodnutie by mohlo padnúť už 4. novembra. Komisia navyše sľubuje zmeny v ďalších opatreniach - napríklad kontrolu cien uhlíka či prehodnotenie zákazu spaľovacích motorov, čím sa snaží upokojiť štáty ako Poľsko, Česká republika, Taliansko či Nemecko.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.