Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ministerstvo navrhuje zvýšiť dávky v hmotnej núdzi od januára 2026

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR navrhlo zvýšiť viaceré sumy pomoci v hmotnej núdzi od januára 2026. Opatrenie sa týka dávky v hmotnej núdzi, ochranného a aktivačného príspevku, príspevku na nezaopatrené dieťa a príspevku na bývanie. Návrh prechádza medzirezortným pripomienkovým konaním.

Rezort plánuje úpravu výšky dávok podľa koeficientu, ktorým sa k 1. júlu 2025 upraví životné minimum, konkrétne koeficientom 1,037. Vyššie sumy sa prejavia napríklad zvýšením dávky v hmotnej núdzi pre jednotlivca o 3,20 eura na 89,70 eura mesačne, pre jednotlivca s dieťaťom na 170,60 eura, pre dvojicu bez detí na 155,90 eura a pre dvojicu s dieťaťom na 233,20 eura mesačne. Väčšie domácnosti dostanú ešte vyššie sumy.

Zmeny sa dotknú aj ďalších príspevkov – ochranný príspevok by mohol vzrásť na 91,70 eura mesačne, aktivačný príspevok na 183,30 eura a príspevok na nezaopatrené dieťa na 25,10 eura. Príspevok na bývanie pre domácnosť s jedným členom môže dosiahnuť 100,60 eura.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Whitaker: Slovensko by malo predstaviť plán odstavenia od ruskej ropy

Spojené štáty vyzývajú krajiny, ktoré dovážajú ruskú ropu a plyn, aby pripravili a realizovali plán na postupné odstavenie od energií z Ruska. Americký veľvyslanec pri NATO Matt Whitaker v rozhovore pre televíziu Fox News uviedol, že takýto plán očakáva aj od Maďarska, Slovenska a Turecka. Na jeho vyjadrenie upozornil portál hvg.hu.

Whitaker poukázal na to, že Maďarsko na rozdiel od okolitých štátov zatiaľ nepredložilo konkrétne kroky v tejto oblasti. Zároveň dodal, že Spojené štáty plánujú pokračovať v spolupráci s dotknutými krajinami a ich susedmi, ako napríklad s Chorvátskom, ktoré môže prispieť k energetickej transformácii regiónu.

V súvislosti s napätím medzi Ruskom a Ukrajinou Spojené štáty minulý týždeň uvalili sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti, Rosnefť a Lukoil. Minister financií USA Scott Bessent označil tieto sankcie za potrebné, keďže Moskva podľa neho neprejavuje záujem o mier a vyzval na okamžité prímerie.

(sie)

Minúta  |  

V Poľsku zadržali dvoch Ukrajincov pre údajné špionážne aktivity

Poľské úrady zadržali dvoch občanov Ukrajiny, ktorí sú podozriví zo zhromažďovania informácií o príslušníkoch ozbrojených síl a kritickej infraštruktúre v prospech zahraničnej spravodajskej služby.

Podľa informácií Agentúry vnútornej bezpečnosti (ABW) obvinili dvoch ukrajinských občanov vo veku 32 a 34 rokov, ktorých zadržali 14. októbra v Katoviciach.

Vyšetrovanie ukazuje, že podozriví mali získavať informácie o členoch ozbrojených síl Poľska a infraštruktúre spojenej s podporou Ukrajiny, vybavovať zákazky pre zahraničnú rozviedku a inštalovať zariadenia na monitorovanie.

Súd rozhodol o trojmesačnej väzbe oboch obvinených do začatia procesu.

Dvaja Ukrajinci boli medzi ôsmimi osobami, ktorých zadržanie Poľsko a Rumunsko oznámili minulý týždeň, uviedol minister pre špeciálne služby Tomasz Siemoniak.

Poľsko podľa neho čelí nárastu sabotáží, pričom je terčom taktík, ako sú podpaľačstvo či kybernetické útoky. Podľa poľskej vlády ide o súčasť hybridnej vojny zo strany Ruska, ktoré odmieta všetky obvinenia.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Rubio: Izraelský útok v Gaze prímerie neporušil

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio sa v pondelok vyjadril, že Spojené štáty nepovažujú sobotňajší útok Izraela na člena palestínskej militantnej skupiny v Pásme Gazy za porušenie prímeria podporovaného USA.

Izrael uviedol, že zásah smeroval proti členovi organizácie Islamský džihád, ktorý podľa izraelských predstaviteľov plánoval útok na ich jednotky. Islamský džihád tieto obvinenia odmieta.

Rubio počas letu s prezidentom Donaldom Trumpom do Ázie zdôraznil, že Izrael si zachováva právo na sebaobranu aj v rámci dohody sprostredkovanej Washingtonom, Egyptom a Katarom. V rámci tejto dohody prepustilo hnutie Hamas posledných žijúcich rukojemníkov zadržiavaných v Gaze.

Minister uviedol, že izraelské úrady môžu zasiahnuť, ak čelia bezprostrednej hrozbe, pričom tento postoj podporujú všetci mediátori. Zároveň pripomenul, že Hamas má urýchliť vrátenie ostatkov rukojemníkov, ktorí prišli o život v zajatí.

Izraelský sobotňajší útok nasledoval krátko po odchode Rubia z Izraela, ktorý navštívil krajinu s cieľom podporiť trvanie prímeria.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Čína ponúka USA pomoc po nehode v Juhočínskom mori

Čínske ministerstvo diplomacie v reakcii na nehodu amerického námorníctva v Juhočínskom mori vyhlásilo, že ak Spojené štáty požiadajú o pomoc, čínska strana ju poskytne z humanitárnych dôvodov. Americké stroje havarovali počas vojenského cvičenia.

Peking ubezpečuje, že komunikácia s Washingtonom prebieha podľa medzinárodných pravidiel a obidve krajiny sa zameriavajú na zachovanie stability.

Čínsky rezort zahraničných vecí sa vyjadril aj k odloženiu návštevy nemeckej ministerky zahraničných vecí. Podľa vyhlásenia Peking vníma vzťahy s Nemeckom z dlhodobého hľadiska a zdôrazňuje, že „v dlhodobom horizonte je potrebný vzájomný rešpekt“.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Americké námorníctvo malo dve letecké nehody v Juhočínskom mori

V nedeľu zasiahli Juhočínske more dva letecké incidenty spojené s americkým námorníctvom. Vrtuľník MH-60R Sea Hawk vykonával rutinné operácie z lietadlovej lode USS Nimitz, keď sa zrútil do mora. Trojčlennú posádku záchranné tímy dostali včas do bezpečia.

Približne o pol hodinu neskôr spadlo do Juhočínskeho mora aj stíhacie lietadlo Boeing F/A-18F Super Hornet. Stroj vykonával rutinné operácie rovnako z paluby USS Nimitz. Obaja členovia posádky sa katapultovali a záchranári ich našli v stabilizovanom stave.

Podľa amerického námorníctva nikto pri incidentoch neprišiel o život. Príčina oboch udalostí zostáva predmetom vyšetrovania. K nehodám došlo počas prvej cesty prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa v rámci regiónu v jeho druhom funkčnom období.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.