Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael odmieta účasť tureckých ozbrojených síl v Gaze

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar v pondelok oznámil, že Izrael neakceptuje prítomnosť tureckých ozbrojených síl v Pásme Gazy v rámci amerického plánu na ukončenie konfliktu na palestínskom území.

Plán Spojených štátov, ktorý navrhol prezident Donald Trump, zahŕňa medzinárodné jednotky v Gaze s cieľom zabezpečiť krehké prímerie, ktoré tento mesiac zastavilo dvojročnú vojnu medzi Izraelom a skupinou Hamas.

Saar vystúpil na tlačovej konferencii v Budapešti po boku maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa. Zdôraznil, že krajiny, ktoré uvažujú o vyslaní vojakov, musia byť férové voči Izraelu. Pripomenul ochladenie izraelsko-tureckých vzťahov počas vojny v Gaze, keď turecký prezident Tayyip Erdogan ostro kritizoval izraelské vojenské operácie.

Podľa Saara Izrael nemôže povoliť vstup tureckých ozbrojených síl na svoje územie a tento postoj tlmočil aj americkej strane. Trumpova administratíva už vylúčila účasť amerických vojakov v Gaze, no rokuje s krajinami ako Indonézia, Spojené arabské emiráty, Egypt, Katar, Turecko a Azerbajdžan o možnom zapojení do medzinárodnej jednotky.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Uhlíkové clo Európskej únie ohrozí zamestnanosť, tvrdí ekonóm

Ekonomické sektory v krajinách Európskej únie čakajú od roku 2026 zmeny v súvislosti so zavedením emisných povoleniek na dovoz, nazývaných aj uhlíkové clo.

Podľa hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu nové opatrenia najviac ovplyvnia zamestnanosť a ceny v niektorých odvetviach.

Analýza zverejnená v časopise Energy Economics uvádza, že produkcia cementu v Česku môže klesnúť o 15 percent, výroba ocele o 20 percent. Slovensko eviduje podľa štúdie možný pokles výroby ocele až o 55 percent, v Maďarsku môže výroba hnojív klesnúť o viac ako 40 percent.

Ekonóm upozorňuje, že emisné povolenky môžu podporiť inflačné tlaky. Očakávané zvýšenie cien bývania, potravín a služieb súvisí so zdražením výstavby a výroby v jednotlivých štátoch.

Uhlíkové clo zasiahne predovšetkým hospodárstvo východnej časti Únie, keďže Európska únia prestane postupne prideľovať priemyselné povolenky v rámci systému ETS 1 bezplatne. Tento krok podľa odborníka zvýši cenu povoleniek, čo ovplyvní najmä krajiny s energeticky náročným priemyslom, ktorý vznikol ešte pred rokom 1989.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Taliansky súd opätovne povolil vydanie Ukrajinca v kauze Nord Stream

Taliansky súd v pondelok opätovne povolil vydanie ukrajinského občana Serhija Kuznecova do Nemecka. Nemecké orgány ho podozrievajú z účasti na útokoch na plynovody Nord Stream v Baltskom mori v roku 2022. Informoval o tom jeho advokát Nicola Canestrini.

Kuznecov plánuje podať ďalšie odvolanie proti rozhodnutiu. Súd v Bologni už v septembri povolil jeho vydanie, no jeho právny tím napadol rozhodnutie na kasačnom súde. Najvyšší súd pre procesné pochybenia rozhodnutie pozastavil a vrátil vec späť súdu v Bologni.

Polícia zadržala 49-ročného Kuznecova 21. augusta v rekreačnej chate pri meste Rimini na základe európskeho zatykača. Nemecká prokuratúra ho stíha pre podozrenie z výbuchu a sabotáže.

Podľa vyšetrovania patril do skupiny, ktorá v septembri 2022 položila výbušniny na potrubia Nord Stream 1 a 2 pri dánskom ostrove Bornholm. Vyšetrovatelia tvrdia, že Kuznecov skupinu koordinoval.

Podľa Der Spiegel je Kuznecov bývalým agentom ukrajinskej tajnej služby SBU. Talianske úrady preverujú jeho možnú účasť aj na útokoch v Stredozemnom mori.

Nemecká prokuratúra žiada vydanie aj ďalšieho Ukrajinca, Volodymyra Žuravľova, ktorého však poľské úrady ponechali na slobode.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Ministerstvo navrhuje zvýšiť dávky v hmotnej núdzi od januára 2026

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR navrhlo zvýšiť viaceré sumy pomoci v hmotnej núdzi od januára 2026. Opatrenie sa týka dávky v hmotnej núdzi, ochranného a aktivačného príspevku, príspevku na nezaopatrené dieťa a príspevku na bývanie. Návrh prechádza medzirezortným pripomienkovým konaním.

Rezort plánuje úpravu výšky dávok podľa koeficientu, ktorým sa k 1. júlu 2025 upraví životné minimum, konkrétne koeficientom 1,037. Vyššie sumy sa prejavia napríklad zvýšením dávky v hmotnej núdzi pre jednotlivca o 3,20 eura na 89,70 eura mesačne, pre jednotlivca s dieťaťom na 170,60 eura, pre dvojicu bez detí na 155,90 eura a pre dvojicu s dieťaťom na 233,20 eura mesačne. Väčšie domácnosti dostanú ešte vyššie sumy.

Zmeny sa dotknú aj ďalších príspevkov – ochranný príspevok by mohol vzrásť na 91,70 eura mesačne, aktivačný príspevok na 183,30 eura a príspevok na nezaopatrené dieťa na 25,10 eura. Príspevok na bývanie pre domácnosť s jedným členom môže dosiahnuť 100,60 eura.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Whitaker: Slovensko by malo predstaviť plán odstavenia od ruskej ropy

Spojené štáty vyzývajú krajiny, ktoré dovážajú ruskú ropu a plyn, aby pripravili a realizovali plán na postupné odstavenie od energií z Ruska. Americký veľvyslanec pri NATO Matt Whitaker v rozhovore pre televíziu Fox News uviedol, že takýto plán očakáva aj od Maďarska, Slovenska a Turecka. Na jeho vyjadrenie upozornil portál hvg.hu.

Whitaker poukázal na to, že Maďarsko na rozdiel od okolitých štátov zatiaľ nepredložilo konkrétne kroky v tejto oblasti. Zároveň dodal, že Spojené štáty plánujú pokračovať v spolupráci s dotknutými krajinami a ich susedmi, ako napríklad s Chorvátskom, ktoré môže prispieť k energetickej transformácii regiónu.

V súvislosti s napätím medzi Ruskom a Ukrajinou Spojené štáty minulý týždeň uvalili sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti, Rosnefť a Lukoil. Minister financií USA Scott Bessent označil tieto sankcie za potrebné, keďže Moskva podľa neho neprejavuje záujem o mier a vyzval na okamžité prímerie.

(sie)

Minúta  |  

V Poľsku zadržali dvoch Ukrajincov pre údajné špionážne aktivity

Poľské úrady zadržali dvoch občanov Ukrajiny, ktorí sú podozriví zo zhromažďovania informácií o príslušníkoch ozbrojených síl a kritickej infraštruktúre v prospech zahraničnej spravodajskej služby.

Podľa informácií Agentúry vnútornej bezpečnosti (ABW) obvinili dvoch ukrajinských občanov vo veku 32 a 34 rokov, ktorých zadržali 14. októbra v Katoviciach.

Vyšetrovanie ukazuje, že podozriví mali získavať informácie o členoch ozbrojených síl Poľska a infraštruktúre spojenej s podporou Ukrajiny, vybavovať zákazky pre zahraničnú rozviedku a inštalovať zariadenia na monitorovanie.

Súd rozhodol o trojmesačnej väzbe oboch obvinených do začatia procesu.

Dvaja Ukrajinci boli medzi ôsmimi osobami, ktorých zadržanie Poľsko a Rumunsko oznámili minulý týždeň, uviedol minister pre špeciálne služby Tomasz Siemoniak.

Poľsko podľa neho čelí nárastu sabotáží, pričom je terčom taktík, ako sú podpaľačstvo či kybernetické útoky. Podľa poľskej vlády ide o súčasť hybridnej vojny zo strany Ruska, ktoré odmieta všetky obvinenia.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.