Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kallasová: EÚ hľadá spôsoby, ako podporiť Medzinárodný trestný súd

Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku a podpredsedníčka Európskej komisie Kaja Kallasová v pondelok uviedla, že medzinárodný právny poriadok čelí „útoku“ a Únia hľadá možnosti, ako posilniť podporu Medzinárodného trestného súdu.

Kallasová vystúpila na podujatí Kolégium Európy v Brugách, kde prezentovala svoje stanovisko, že sa obáva oslabenia ochrany ľudských práv, medzinárodných noriem a inštitúcií určených na ich presadzovanie.

Spojené štáty v tomto roku uvalili sankcie na šiestich sudcov a troch prokurátorov Medzinárodného trestného súdu, vrátane hlavného prokurátora, ktorý v máji dočasne odstúpil v súvislosti s vyšetrovaním údajného sexuálneho deliktu pod hlavičkou OSN. Washington zároveň zvažuje sankcie aj voči samotnému súdu.

Šéfka bruselskej diplomacie pripomenula, že EÚ má dlhodobú a silnú politiku podpory Medzinárodného trestného súdu, zároveň však priznala aj určité nedostatky.

Každý členský štát Únie je súčasťou Medzinárodného trestného súdu, hoci Maďarsko je aktuálne v procese vystúpenia.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Slovensko čaká rozsiahla reforma samosprávy, oznámil Raši

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) informoval, že Slovensko čaká rozsiahla reforma samosprávy, pričom jej príprava musí vychádzať od samotných miest a obcí.

Spoločný návrh Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest Slovenska a Združenia samosprávnych krajov Slovenska má prezentovať ich víziu modernizácie a ďalšieho rozvoja samosprávy.

Raši o pripravovanej reforme hovoril počas kongresu ministerstva vnútra s komunálnymi lídrami, ktorý sa konal pri príležitosti 35. výročia znovuobnovenia samosprávy.

Prvý návrh od zástupcov samosprávy majú predstaviť v najbližších týždňoch. Podľa Rašiho vláda počká na konkrétne riešenia od združení, s ktorými bude pripravená vstúpiť do legislatívneho procesu. Po ich prezentovaní sa začne diskusia o ďalšom postupe.

Štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák potvrdil, že dovtedy rezort novelizuje zákony, aby bolo možné pokročiť v modernizácii a odstrániť legislatívne nedostatky. Kaliňák vyzdvihol snahu zaviesť jednotný princíp pre mestá, obce aj samosprávne kraje.

Na budúci rok plánuje ministerstvo vnútra združiť všetky mestské zákony a všeobecne záväzné nariadenia do jedného systému. Každá samospráva dostane špeciálny editor, vďaka ktorému si bude môcť upraviť vlastné zákony, napríklad sadzbu dane za psa alebo dane z nehnuteľností, bez potreby právnických služieb.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Izrael odmieta účasť tureckých ozbrojených síl v Gaze

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar v pondelok oznámil, že Izrael neakceptuje prítomnosť tureckých ozbrojených síl v Pásme Gazy v rámci amerického plánu na ukončenie konfliktu na palestínskom území.

Plán Spojených štátov, ktorý navrhol prezident Donald Trump, zahŕňa medzinárodné jednotky v Gaze s cieľom zabezpečiť krehké prímerie, ktoré tento mesiac zastavilo dvojročnú vojnu medzi Izraelom a skupinou Hamas.

Saar vystúpil na tlačovej konferencii v Budapešti po boku maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa. Zdôraznil, že krajiny, ktoré uvažujú o vyslaní vojakov, musia byť férové voči Izraelu. Pripomenul ochladenie izraelsko-tureckých vzťahov počas vojny v Gaze, keď turecký prezident Tayyip Erdogan ostro kritizoval izraelské vojenské operácie.

Podľa Saara Izrael nemôže povoliť vstup tureckých ozbrojených síl na svoje územie a tento postoj tlmočil aj americkej strane. Trumpova administratíva už vylúčila účasť amerických vojakov v Gaze, no rokuje s krajinami ako Indonézia, Spojené arabské emiráty, Egypt, Katar, Turecko a Azerbajdžan o možnom zapojení do medzinárodnej jednotky.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Uhlíkové clo Európskej únie ohrozí zamestnanosť, tvrdí ekonóm

Ekonomické sektory v krajinách Európskej únie čakajú od roku 2026 zmeny v súvislosti so zavedením emisných povoleniek na dovoz, nazývaných aj uhlíkové clo.

Podľa hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu nové opatrenia najviac ovplyvnia zamestnanosť a ceny v niektorých odvetviach.

Analýza zverejnená v časopise Energy Economics uvádza, že produkcia cementu v Česku môže klesnúť o 15 percent, výroba ocele o 20 percent. Slovensko eviduje podľa štúdie možný pokles výroby ocele až o 55 percent, v Maďarsku môže výroba hnojív klesnúť o viac ako 40 percent.

Ekonóm upozorňuje, že emisné povolenky môžu podporiť inflačné tlaky. Očakávané zvýšenie cien bývania, potravín a služieb súvisí so zdražením výstavby a výroby v jednotlivých štátoch.

Uhlíkové clo zasiahne predovšetkým hospodárstvo východnej časti Únie, keďže Európska únia prestane postupne prideľovať priemyselné povolenky v rámci systému ETS 1 bezplatne. Tento krok podľa odborníka zvýši cenu povoleniek, čo ovplyvní najmä krajiny s energeticky náročným priemyslom, ktorý vznikol ešte pred rokom 1989.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Taliansky súd opätovne povolil vydanie Ukrajinca v kauze Nord Stream

Taliansky súd v pondelok opätovne povolil vydanie ukrajinského občana Serhija Kuznecova do Nemecka. Nemecké orgány ho podozrievajú z účasti na útokoch na plynovody Nord Stream v Baltskom mori v roku 2022. Informoval o tom jeho advokát Nicola Canestrini.

Kuznecov plánuje podať ďalšie odvolanie proti rozhodnutiu. Súd v Bologni už v septembri povolil jeho vydanie, no jeho právny tím napadol rozhodnutie na kasačnom súde. Najvyšší súd pre procesné pochybenia rozhodnutie pozastavil a vrátil vec späť súdu v Bologni.

Polícia zadržala 49-ročného Kuznecova 21. augusta v rekreačnej chate pri meste Rimini na základe európskeho zatykača. Nemecká prokuratúra ho stíha pre podozrenie z výbuchu a sabotáže.

Podľa vyšetrovania patril do skupiny, ktorá v septembri 2022 položila výbušniny na potrubia Nord Stream 1 a 2 pri dánskom ostrove Bornholm. Vyšetrovatelia tvrdia, že Kuznecov skupinu koordinoval.

Podľa Der Spiegel je Kuznecov bývalým agentom ukrajinskej tajnej služby SBU. Talianske úrady preverujú jeho možnú účasť aj na útokoch v Stredozemnom mori.

Nemecká prokuratúra žiada vydanie aj ďalšieho Ukrajinca, Volodymyra Žuravľova, ktorého však poľské úrady ponechali na slobode.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Ministerstvo navrhuje zvýšiť dávky v hmotnej núdzi od januára 2026

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR navrhlo zvýšiť viaceré sumy pomoci v hmotnej núdzi od januára 2026. Opatrenie sa týka dávky v hmotnej núdzi, ochranného a aktivačného príspevku, príspevku na nezaopatrené dieťa a príspevku na bývanie. Návrh prechádza medzirezortným pripomienkovým konaním.

Rezort plánuje úpravu výšky dávok podľa koeficientu, ktorým sa k 1. júlu 2025 upraví životné minimum, konkrétne koeficientom 1,037. Vyššie sumy sa prejavia napríklad zvýšením dávky v hmotnej núdzi pre jednotlivca o 3,20 eura na 89,70 eura mesačne, pre jednotlivca s dieťaťom na 170,60 eura, pre dvojicu bez detí na 155,90 eura a pre dvojicu s dieťaťom na 233,20 eura mesačne. Väčšie domácnosti dostanú ešte vyššie sumy.

Zmeny sa dotknú aj ďalších príspevkov – ochranný príspevok by mohol vzrásť na 91,70 eura mesačne, aktivačný príspevok na 183,30 eura a príspevok na nezaopatrené dieťa na 25,10 eura. Príspevok na bývanie pre domácnosť s jedným členom môže dosiahnuť 100,60 eura.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.