Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruská Štátna duma schválila zákon o celoročnom odvode do armády

Ruská Štátna duma odobrila zákon, ktorý mení odvody do armády na celoročný proces – brancov bude možné predvolávať na prehliadky a prípravy kedykoľvek počas roka. Služba však ostáva viazaná na tradičné nástupné mesiace.

Úrady tvrdia, že cieľom je odľahčiť vojenské správy, no zároveň rozširujú represívne opatrenia proti vyhýbaniu sa odvodom – vrátane zákazu cestovania či blokovania bankových účtov.

Hoci oficiálne branci na Ukrajine nebojujú, organizácie na ochranu práv tvrdia, že sú pod tlakom podpisovať zmluvy ako dobrovoľníci.

Od začiatku vojny v roku 2022 Putin masívne posilňuje armádu: vlani nariadil navýšenie aktívnych vojakov na 1,5 milióna, pričom podľa ruskej vlády aktuálne bojuje na Ukrajine vyše 700-tisíc mužov. Vláda sa čoraz viac spolieha na dobrovoľníkov, ktorým ponúka výhody aj finančné stimuly.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Izraelská armáda dostala rozkaz na tvrdé údery v Gaze

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu nariadil armáde okamžité a silné údery proti cieľom v Pásme Gazy. Rozhodol tak po útoku na izraelských vojakov na juhu pásma a sérii ďalších porušení prímeria zo strany Hamasu.

Podľa premiérovho úradu sa k rozhodnutiu pristúpilo krátko po tom, čo Hamas odovzdal telá izraelských rukojemníkov – gesto, ktoré v Izraeli vyvolalo silné pobúrenie.

Netanjahu v reakcii zvolal mimoriadne zasadnutie a zdôraznil potrebu ráznej reakcie na opakované porušovanie dohôd zo strany militantného hnutia.

Podľa informácií civilnej obrany v Gaze najmenej sedem ľudí a ďalší utrpeli zranenia po izraelskom útoku na štvrť Sabra južne od mesta Gaza.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac tvrdí, že palestínski militanti napadli izraelské jednotky, na čo bude armáda podľa jeho slov rozhodne reagovať.

(reuters, mja)

Minúta  |  

ZMOS súhlasí s predĺžením volebného obdobia samospráv na päť rokov

Samosprávy podporujú predĺženie volebného obdobia obecných a krajských orgánov z aktuálnych štyroch na päť rokov – ak sa na tejto zmene dohodnú koaličné aj opozičné strany.

Podľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozefa Božika má návrh logiku a môže priniesť väčšiu stabilitu, pričom pripomenul, že podobne dlhé obdobia fungujú aj vo viacerých krajinách EÚ.

Zástupcovia ZMOS, Únie miest Slovenska a SK8 rokovali 20. októbra s predsedom parlamentu Richardom Rašim (Hlas), ktorý potvrdil, že zmena by sa týkala až budúcich volieb v roku 2026. Zároveň sa zhodli, že predlžovanie aktuálneho volebného obdobia by bolo protiústavné.

Premiér Robert Fico (Smer) pôvodne navrhoval posun komunálnych volieb až na rok 2027, no táto myšlienka bola zamietnutá. Raši verí, že sa podarí získať ústavnú väčšinu a že zmena získa podporu aj v opozícii.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Trhy pred rozhodnutiami centrálnych bánk vyčkávajú

Výnosy štátnych dlhopisov eurozóny sa v utorok stabilizovali, keď investori s napätím očakávali rozhodnutia centrálnych bánk a vývoj obchodnej dohody medzi USA a Čínou.

Americký Fed by mal v stredu znížiť sadzby o 25 bázických bodov, zatiaľ čo Európska centrálna banka (ECB) a japonská BOJ sa rozhodnú vo štvrtok. Očakáva sa, že Európska centrálna banka ponechá sadzby bezo zmeny, pričom jej cyklus znižovania je pravdepodobne na konci.

Trhy však stále zohľadňujú 54 percent pravdepodobnosť ďalšieho zníženia do septembra 2026. Výnos nemeckých 10-ročných dlhopisov sa drží okolo 2,6 percenta, pričom obavy investorov sa presúvajú k inflácii a fiškálnej politike Francúzska.

Rozdiel medzi francúzskymi a nemeckými dlhopismi sa drží na úrovni 80 bázických bodov, čo naznačuje pretrvávajúce napätie. Spotrebitelia zároveň zmierňujú očakávania rastu cien, čo by mohlo ECB uľahčiť zotrvanie v aktuálnom režime.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rusko je pripravené ponúknuť NATO záruky o neútočení, potvrdil Lavrov

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov oznámil, že Moskva nemá zámer útočiť na žiadnu krajinu Severoatlantickej aliancie (NATO) a môže podpísať právne záväzné bezpečnostné záruky o neútočení, informujú ruské zdroje.

Lavrov zároveň poukazuje na zvyšujúcu sa vojenskú aktivitu NATO blízko ruských hraníc a budovanie vojenských základní, čo podľa neho naznačuje prípravu na rozsiahlejšie operácie.

Uviedol, že Rusko nie je proti recipročným krokom – ak NATO prestane rozširovať svoje východné hranice, Moskva je ochotná formálne potvrdiť vlastné záväzky v dokumentoch.

Ruský prezidentský vyslanec Kirill Dmitriev sa pre americkú televíziu Fox News vyjadril, že existuje nádej na otvorenie rokovaní o Ukrajine. Podľa neho by mierový proces mohli tvoriť tri piliere: bezpečnostné záruky pre Kyjev, určenie štatútu regiónov s ruskojazyčným obyvateľstvom a záruka neutrality Ukrajiny.

(sie)

Minúta  |  

Poradca prezidenta Kubiš rokoval v Minsku s Lavrovom

Poradca prezidenta Slovenskej republiky pre zahraničnú politiku Ján Kubiš sa v utorok v Minsku stretol s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. O rokovaní informovalo ruské ministerstvo zahraničných vecí prostredníctvom agentúry TASS.

Témou rozhovoru bola potreba udržiavania kontaktov a rozvoja spolupráce medzi Slovenskom a Ruskom, najmä v oblastiach ekonomiky, kultúry, humanitných projektov a medziparlamentného dialógu.

Obaja diplomati si počas stretnutia vymenili názory na medzinárodné otázky spoločného záujmu. Schôdzka sa odohrala na okraj 3. minskej medzinárodnej konferencie o eurázijskej bezpečnosti, kde boli zastúpené delegácie zo 48 krajín a sedem medzinárodných organizácií.

Medzi zahraničnými hosťami vystúpila aj severokórejská ministerka zahraničných vecí Čche Son-hui a maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.