Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bielorusko nasadí ruské rakety Orešnik, tvrdí že ide o reakciu na Západ

Bielorusko oznámilo, že v decembri nasadí ruský hypersonický raketový systém Orešnik. Podľa hovorkyne bieloruského prezidenta Lukašenka, Natali Eismontovej, sú prípravy takmer hotové. Rakety sa minulý mesiac zapojili do spoločných rusko-bieloruských vojenských cvičení.

Lukašenko povedal, že nasadenie ruských hypersonických balistických rakiet Orešnik v Bielorusku je reakciou na eskaláciu zo strany Západu. Detaily o počte rakiet či konkrétnych lokalitách zatiaľ neboli zverejnené.

Rusko prvýkrát použilo raketu proti Ukrajine v novembri 2024, pričom jej cieľom bol obranný podnik v Dnepropetrovsku. Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že tento útok schválil ako odvetu za použitie amerických a britských rakiet dlhého doletu na ruskom území zo strany Ukrajiny.

Putin informoval, že rakety Orešnik nie je možné zachytiť a majú ničivú silu porovnateľnú s jadrovými zbraňami, hoci západní experti tieto tvrdenia spochybňujú.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Krádež z Louvru už vyšetruje Interpol aj nemecký kriminálny úrad

Vyšetrovanie krádeže šperkov z parížskeho Louvru sa rozšírilo o medzinárodné sily – Interpol a nemecký Spolkový kriminálny úrad BKA, ktoré zverejnili fotografie ukradnutých predmetov a vyzvali verejnosť na pomoc.

Štyria muži prezlečení za robotníkov ukradli 19. októbra z Apolónovej galérie deväť historických klenotov, pričom s ôsmimi z nich utiekli. Ich hodnota sa odhaduje na 88 miliónov eur, no odborníci ju považujú za nevyčísliteľnú.

Zlodeji na vlámanie použili vysokozdvižný vozík a celá akcia trvala necelé štyri minúty. Dvoch podozrivých už polícia zadržala – na letisku a v okolí Paríža, identifikovaní boli pomocou DNA.

Obaja sú známi pre predchádzajúce krádeže a odmietli vypovedať. Incident vyvolal diskusiu o bezpečnosti múzeí, pričom zvyšok zbierky šperkov bol dočasne presunutý do Banque de France.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Zelenskyj: Ukrajina začne export zbraní, chce mier bez nových ústupkov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že krajina začne v novembri s obmedzeným exportom zbraní.

Zároveň požiadal o ďalšie zvýšenie produkcie dronov a stanovil cieľ, aby domáca výroba zbraní a munície pokrývala polovicu potrieb armády.

Zelenskyj zopakoval ochotu rokovať o mieri, odmieta však ústupky vo forme odovzdania ďalšieho územia Rusku. Prípadné rokovania by sa podľa neho mohli konať kdekoľvek – okrem Ruska a Bieloruska.

Zelenskyj ocenil podporu USA pre prímerie na súčasnej frontovej línii a vyzval amerických zákonodarcov na prijatie tvrdších sankcií proti Rusku.

Ukrajina podľa neho potrebuje ďalšie dva až tri roky stabilnej európskej finančnej pomoci. Dúfa tiež, že Čína by mohla vyvinúť tlak na Moskvu, aby ukončila vojnu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Ruská Štátna duma schválila zákon o celoročnom odvode do armády

Ruská Štátna duma odobrila zákon, ktorý mení odvody do armády na celoročný proces – brancov bude možné predvolávať na prehliadky a prípravy kedykoľvek počas roka. Služba však ostáva viazaná na tradičné nástupné mesiace.

Úrady tvrdia, že cieľom je odľahčiť vojenské správy, no zároveň rozširujú represívne opatrenia proti vyhýbaniu sa odvodom – vrátane zákazu cestovania či blokovania bankových účtov.

Hoci oficiálne branci na Ukrajine nebojujú, organizácie na ochranu práv tvrdia, že sú pod tlakom podpisovať zmluvy ako dobrovoľníci.

Od začiatku vojny v roku 2022 Putin masívne posilňuje armádu: vlani nariadil navýšenie aktívnych vojakov na 1,5 milióna, pričom podľa ruskej vlády aktuálne bojuje na Ukrajine vyše 700-tisíc mužov. Vláda sa čoraz viac spolieha na dobrovoľníkov, ktorým ponúka výhody aj finančné stimuly.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Izraelská armáda dostala rozkaz na tvrdé údery v Gaze

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu nariadil armáde okamžité a silné údery proti cieľom v Pásme Gazy. Rozhodol tak po útoku na izraelských vojakov na juhu pásma a sérii ďalších porušení prímeria zo strany Hamasu.

Podľa premiérovho úradu sa k rozhodnutiu pristúpilo krátko po tom, čo Hamas odovzdal telá izraelských rukojemníkov – gesto, ktoré v Izraeli vyvolalo silné pobúrenie.

Netanjahu v reakcii zvolal mimoriadne zasadnutie a zdôraznil potrebu ráznej reakcie na opakované porušovanie dohôd zo strany militantného hnutia.

Podľa informácií civilnej obrany v Gaze najmenej sedem ľudí a ďalší utrpeli zranenia po izraelskom útoku na štvrť Sabra južne od mesta Gaza.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac tvrdí, že palestínski militanti napadli izraelské jednotky, na čo bude armáda podľa jeho slov rozhodne reagovať.

(reuters, mja)

Minúta  |  

ZMOS súhlasí s predĺžením volebného obdobia samospráv na päť rokov

Samosprávy podporujú predĺženie volebného obdobia obecných a krajských orgánov z aktuálnych štyroch na päť rokov – ak sa na tejto zmene dohodnú koaličné aj opozičné strany.

Podľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozefa Božika má návrh logiku a môže priniesť väčšiu stabilitu, pričom pripomenul, že podobne dlhé obdobia fungujú aj vo viacerých krajinách EÚ.

Zástupcovia ZMOS, Únie miest Slovenska a SK8 rokovali 20. októbra s predsedom parlamentu Richardom Rašim (Hlas), ktorý potvrdil, že zmena by sa týkala až budúcich volieb v roku 2026. Zároveň sa zhodli, že predlžovanie aktuálneho volebného obdobia by bolo protiústavné.

Premiér Robert Fico (Smer) pôvodne navrhoval posun komunálnych volieb až na rok 2027, no táto myšlienka bola zamietnutá. Raši verí, že sa podarí získať ústavnú väčšinu a že zmena získa podporu aj v opozícii.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.