Preskočiť na obsah
  |  

Exit polly: Centristi predbiehajú Wildersa, Holandsko čaká zmena

Centristická liberálna holandská strana D66 má podľa exit pollov najväčšiu šancu zvíťaziť v parlamentných voľbách, čím by porazila pravicovú protiimigračnú stranu PVV Geerta Wildersa, ktorá vyhrala voľby v roku 2023.

S 27 mandátmi v 150-člennom parlamente by sa D66 stala najsilnejšou silou a jej líder Rob Jetten by sa mohol zapísať do histórie ako najmladší a zároveň prvý homosexuálny premiér Holandska.

Napriek predpokladanému zisku 25 kresiel, Wildersova PVV by nemala reálnu šancu na účasť vo vláde – hlavné strany naprieč politickým spektrom spoluprácu s Wildersom vylúčili.

Exit poll však má odchýlku troch kresiel, čo znamená, že finálne výsledky ešte môžu prekvapiť.

Predčasné parlamentné voľby vyvolal začiatkom júna odchod PVV z koaličnej vlády pre spor o migráciu. Kabinet zložený zo štyroch strán bol charakterizovaný ako najpravicovejší v dejinách Holandska. Wilders, ktorý nebol členom vlády, zdôvodnil odchod z koalície tým, že ostatní traja partneri nepodporujú implementáciu tvrdej protiimigračnej politiky.

(reuters, tasr, dpa, mja)

  |  

Zlá morálka a chýbajúce voľno: Ukrajinci mesačne evidujú tisíce dezertérov

Ukrajina čelí vážnemu problému so stúpajúcim počtom prípadov neoprávneného opustenia jednotiek (SZČ) a dezercie. Od začiatku ruskej invázie bolo zaznamenaných vyše 230-tisíc prípadov SZČ a 53-tisíc dezercie.

Neoprávnené opustenie jednotky (SZČ) znamená dočasné alebo krátkodobé vzdialenie sa vojaka bez povolenia, zatiaľ čo dezercia je úmyselné a trvalé opustenie služby bez úmyslu návratu.

Najväčší nárast takýchto prípadov nastal v rokoch 2024 a 2025, keď sa mesačné počty vyšplhali až na 18-tisíc. Podľa poslanca Oleksija Hončarenka je v súčasnosti celkovo evidovaných približne 300-tisíc prípadov neoprávneného opustenia jednotky.

Väčšina z nich vzniká ešte pred nasadením vojakov na front – počas výcviku alebo presunov medzi jednotkami. Dôvody sú rôzne, no najčastejšie sa spomína nevhodný prístup dôstojníkov a nemožnosť čerpania dovolenky.

Hoci je počet dezertérov menší, rozsah zostáva výrazný. Podľa agentúry Unian ide o dlhodobý problém, ktorý môže mať vážne dôsledky pre stabilitu ukrajinskej armády.

Pozoruhodný je aj rastúci trend. Počas prvého roka invázie sa počet prípadov SZČ zvyšoval zo 142 prípadov vo februári na 1 619 v novembri a dezercií z 19 vo februári na 327 v decembri. V priebehu roka 2025 však Ukrajinci evidujú v priemere až 15-tisíc prípadov SZČ a dvetisíc prípadov dezercie mesačne.

(mja)

  |  

Výbuch v aute zabil ruského veliteľa spájaného s masakrami v Kyjevskej oblasti

Ukrajinská vojenská rozviedka (HUR) oznámila smrť podplukovníka ruských policajných zložiek, ktorý velil jednotke podozrivej zo spáchania vojnových zločinov počas okupácie Kyjevskej oblasti. Veniamin Mazžerin prišiel o život 25. októbra v Kemerovskej oblasti pri výbuchu auta, v ktorom sa nachádzal.

Mazžerin slúžil v špeciálnom útvare Obereg ruskej Národnej gardy v Kemerovskej oblasti na juhu ázijskej časti Ruskej federácie. Ukrajinské orgány označujú tento útvar za zodpovedný za vojnové zločiny spáchané v Kyjevskej oblasti na začiatku ruskej invázie vo februári a marci 2022.

HUR uviedla, že jej zložky už v apríli 2022 identifikovali konkrétnych príslušníkov útvaru Obereg a pripravili opatrenia na ich potrestanie.

Podľa HUR ide o súčasť dlhodobého plánovania, ktorého cieľom je zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti za vojnové zločiny spáchané proti ukrajinskému civilnému obyvateľstvu. Ruské úrady zatiaľ informáciu rozviedky nepotvrdili.

(tasr)

  |  

USA zrušili sankcie voči Dodikovi a jeho ľuďom, dôvod neuviedli

Americké ministerstvo financií nečakane zrušilo sankcie voči Miloradovi Dodikovi, bývalému prezidentovi bosnianskej Republiky srbskej, ktoré platili od roku 2017 za podkopávanie Daytonskej mierovej dohody. Rozhodnutie sa týka aj jeho rodiny a ďalších popredných predstaviteľov RS.

Dodik, ktorý bol vo februári odsúdený za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN a v auguste zbavený prezidentského mandátu, krok USA privítal a poďakoval Donaldovi Trumpovi za „nápravu nespravodlivosti“. Označil to za „morálnu rehabilitáciu pravdy“.

Sankcie boli zrušené aj voči ďalším prominentným postavám z RS vrátane Željky Cvijanovićovej a Nenada Stevandića.

Novou dočasnou prezidentkou sa stala Ana Trišićová-Babićová, pričom voľby novej hlavy štátu sú naplánované na 23. november. Dôvody rozhodnutia Washington nezverejnil.

(tasr, mja)

  |  

Tucker Carlson označil kresťanských sionistov za ľudí s „mozgovým vírusom“

Bývalý moderátor Fox News Tucker Carlson vyvolal rozruch po tom, čo vo svojej relácii hostil Nicka Fuentesa, známeho aktivistu, ktorého časť verejnosti obviňuje z antisemitizmu a popierania holokaustu, všimol si web Times of Israel.

Obaja diskutovali o Židoch, Izraeli a americkej zahraničnej politike. Carlson, ktorý sa dlhodobo profiluje ako kritik Izraela, s Fuentesom v mnohých otázkach súhlasil.

Fuentes v relácii označil „sionistických Židov“ za nepriateľov konzervatívneho hnutia a tvrdil, že židovská identita je neoddeliteľná od podpory Izraela.

Opísal Židov ako „neasimilovateľných“ a spojil neokonzervativizmus s „židovskými záujmami“. Tvrdil, že nejde o nenávisť voči Židom, ale o „racionálne“ skúmanie ich politického vplyvu.

Carlson súhlasil s kritikou americkej podpory Izraela a označil kresťanských sionistov za „ľudí zasiahnutých mozgovým vírusom“. V súvislosti s vojnou v Gaze obvinil Izrael z „nekompatibilného“ správania s kresťanskými hodnotami a Západom.

Obaja diskutujúci zdieľali odpor k proizraelským konzervatívcom a súhlasili, že americká politika voči Izraelu je „šialená“ a škodlivá pre USA.

(mja)

  |  

Shutdown skresľuje dáta, Fed znížil sadzby napriek nezhodám

Americký Federálny rezervný systém (Fed) znížil úrokové sadzby o o 25 bázických bodov na 3,75 až 4,00 percenta a zároveň oznámil obmedzený návrat k nákupom štátnych dlhopisov. Reaguje tak na rastúce napätie na peňažných trhoch a obavy z oslabovania trhu práce.

Rozhodnutie však nebolo jednohlasné – guvernér Stephen Miran žiadal razantnejšie zníženie, kým prezident inštitúcie Jeffrey Schmid bol proti akémukoľvek kroku. Fed zároveň priznal, že jeho hodnotenia sú obmedzené pre prebiehajúci shutdown federálnej vlády.

Inflácia síce stúpa pomalšie, ako sa očakávalo, no stále sa pohybuje nad cieľovou 2-percentnou hranicou. Investori aj analytici očakávajú ďalšie zníženie sadzieb už v decembri. Obavy zo spomaľujúceho trhu práce Fed zvýraznil aj v novom vyhlásení.

(reuters, mja)