Preskočiť na obsah
  |  

Izrael zabil vyše sto ľudí v Gaze, tvrdí však, že prímerie ostáva v platnosti

Po smrti izraelského vojaka spustil Izrael rozsiahle odvetné nálety v Gaze, ktoré si podľa palestínskych zdravotníkov vyžiadali viac ako sto obetí vrátane desiatok žien a detí.

Napriek tvrdým úderom izraelská vláda trvá na tom, že prímerie sprostredkované prezidentom Donaldom Trumpom ostáva v platnosti. Ciele útokov podľa armády zahŕňali veliteľov Hamasu, zbrojné sklady aj tunely.

Premiér Benjamin Netanjahu zdôraznil, že cieľom je demilitarizácia Gazy a že Izrael bude naďalej reagovať na akékoľvek porušenie dohody. Hamas odmieta zodpovednosť za útok, pri ktorom mal vojak zahynúť, a obviňuje Izrael z manipulácie.

Civilisti v Gaze hovoria o hrôzach bombardovania a obavách, že prímerie sa rúca. Trump označil reakciu Izraela za oprávnenú a prímerie za neohrozené.

Spor o odovzdanie tiel rukojemníkov len zvyšuje napätie.

(reuters, lup)

  |  

Microsoft prekvapil rekordnými AI výdavkami, cloudový biznis prudko rastie

Microsoft investuje do umelej inteligencie v nevídanom rozsahu – v poslednom štvrťroku minula firma na kapitálové výdavky rekordných 35 miliárd dolárov. Tieto náklady však prekonali očakávania Wall Street a vyvolali obavy medzi investormi.

Akcie spoločnosti po zverejnení výsledkov klesli o takmer štyri percentá. Napriek tomu firma vykázala silné výsledky: tržby stúpli na 77,7 miliardy dolárov a zisk dosiahol 3,72 dolára na akciu.

Hlavným ťahúňom bol cloud Azure, ktorý medziročne narástol o 40 percent. Microsoft varuje, že kapacitné obmedzenia pretrvajú až do polovice roku 2026.

Partnerstvo s OpenAI ostáva kľúčové, no firma rozvíja aj vlastné modely a nové aliancie, aby znížila závislosť.

Hodnota Microsoftu sa pohybuje okolo štyroch biliónov dolárov, čím si drží pozíciu druhej najcennejšej firmy po Nvidii. Firma tvrdí, že vysoké výdavky sú nevyhnutné pre budúci rast, hoci pripúšťa potrebu strategickej rovnováhy medzi dopytom a vývojom.

(reuters, lup)

  |  

Trump nariadil Pentagónu obnoviť testovanie jadrových zbraní

Americký prezident Donald Trump nečakane oznámil obnovu testovania jadrových zbraní – prvýkrát od roku 1992. Príkaz zverejnil na Truth Social len minúty pred stretnutím s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Zdôvodnil ho snahou o „rovnaké podmienky“ so štátmi ako Rusko a Čína, ktoré v posledných rokoch výrazne posilnili svoje jadrové arzenály.

Peking údajne zdvojnásobil počet zbraní na 600 a Rusko nedávno otestovalo supertorpédo Poseidon. Trumpovo rozhodnutie vyvolalo okamžné reakcie – od kritiky odborníkov po legislatívne iniciatívy proti testom.

Viacerí upozorňujú, že návrat k testovaniu by trval roky a mohol by narušiť medzinárodné dohody. Zatiaľ nie je jasné, či má ísť o výbušné alebo letové testy.

(reuters, lup)

  |  

Sudán bude zjednotený mierom alebo vojnou, vyhlásil jeden z veliteľov

Veliteľ sudánskych polovojenských Síl rýchlej podpory (RSF) Muhammad Hamdán Daklú v stredu vyhlásil, že Sudán bude zjednotený prostredníctvom „mieru alebo vojny“.

„Oslobodenie al-Fáširu je príležitosťou na zjednotenie Sudánu a my hovoríme: zjednotenie Sudánu bude mierom alebo vojnou,“ povedal veliteľ RSF v prejave vysielanom na svojom oficiálnom kanáli na platforme Telegram.

Jeho vyhlásenie prišlo tri dni po tom, ako sily RSF obsadili strategické mesto al-Fášir, čím získali kontrolu nad rozsiahlou oblasťou Dárfúru. Faktický líder Sudánu Abdal Fattáh Burhán - Daklúov protivník - a veliteľ regulárnej armády, v pondelok potvrdil, že jeho jednotky sa z mesta stiahli.

Daklú vo vyhlásení požiadal „o odpustenie obyvateľov al-Fáširu za katastrofu, ktorá ich postihla“ počas jedenapolročného obliehania mesta a záverečného útoku. „Ale… vojna nám bola nanútená,“ dodal.

Európska únia predtým obvinila RSF z „brutality“ a uviedla, že existujú dôkazy o cielenom napádaní civilistov na základe ich etnickej príslušnosti.

(tasr, mja)

  |  

Francúzsko mení definíciu znásilnenia, súhlas sa stáva kľúčovým

Francúzsky parlament definitívne schválil zákon, ktorý po novom definuje znásilnenie ako akýkoľvek sexuálny akt bez jasného a slobodného súhlasu. Ide o historickú zmenu, ktorou sa trestný zákonník krajiny približuje legislatíve viacerých európskych štátov ako Nemecko, Španielsko či Švédsko.

Súhlas musí byť výslovný, informovaný, predchádzajúci a odvolateľný – nestačí mlčanie či pasivita. Právnička Amnesty International Lola Schulmannová to označila za významný krok vpred, no zároveň pripomenula, že spoločnosť čaká ešte dlhá cesta k odstráneniu beztrestnosti pri sexuálnom násilí.

Ženské organizácie volajú po zlepšení sexuálnej výchovy, výcviku pre políciu a justíciu či zvýšení podpory pre obete.

Zákon prichádza aj na pozadí prípadu Gisèle Pelicotovej, ktorého otrasné detaily rozvírili verejnú diskusiu o hraniciach súhlasu.

(tasr, mja)

  |  

Exit polly: Centristi predbiehajú Wildersa, Holandsko čaká zmena

Centristická liberálna holandská strana D66 má podľa exit pollov najväčšiu šancu zvíťaziť v parlamentných voľbách, čím by porazila pravicovú protiimigračnú stranu PVV Geerta Wildersa, ktorá vyhrala voľby v roku 2023.

S 27 mandátmi v 150-člennom parlamente by sa D66 stala najsilnejšou silou a jej líder Rob Jetten by sa mohol zapísať do histórie ako najmladší a zároveň prvý homosexuálny premiér Holandska.

Napriek predpokladanému zisku 25 kresiel, Wildersova PVV by nemala reálnu šancu na účasť vo vláde – hlavné strany naprieč politickým spektrom spoluprácu s Wildersom vylúčili.

Exit poll však má odchýlku troch kresiel, čo znamená, že finálne výsledky ešte môžu prekvapiť.

Predčasné parlamentné voľby vyvolal začiatkom júna odchod PVV z koaličnej vlády pre spor o migráciu. Kabinet zložený zo štyroch strán bol charakterizovaný ako najpravicovejší v dejinách Holandska. Wilders, ktorý nebol členom vlády, zdôvodnil odchod z koalície tým, že ostatní traja partneri nepodporujú implementáciu tvrdej protiimigračnej politiky.

(reuters, tasr, dpa, mja)