Čím rovnoprávnejšia spoločnosť, tým tradičnejšie úlohy v nej muži a ženy zastávajú. Paradox? Ani nie

Výskum profesorky psychológie Agnety Herlitzovej zo švédskej lekárskej univerzity Karolinska Institutet ukazuje, že rozdiely medzi mužskými a ženskými preferenciami, osobnosťami a voľbami kariéry sú väčšie práve v krajinách, ktoré aktívne presadzujú rovnosť pohlaví a vládne v nich vyššia životná úroveň.

Podľa Herlitzovej muži viac inklinujú k materiálnym veciam ako k práci s ľuďmi, zatiaľ čo ženy sa naopak zaujímajú práve o takúto kariéru.

„Ak sa pozrieme na rodovú rovnosť a spojíme ju s ekonomikou, vidíme, že muži a ženy sa v rovnocennejších krajinách alebo krajinách s dobrými životnými podmienkami viac odlišujú,“ povedala psychologička pre švédsku verejnoprávnu televíziu SVT.

Paradox pohlavnej rovnosti

Jednoducho povedané: Aj keď je Švédsko považované za bohatú krajinu presadzujúcu v spoločnosti rovnosť pohlaví, tak relatívne málo dievčat študuje na univerzitách technické odbory a matematiku v porovnaní s menej bohatými a menej rovnostárskymi krajinami. A to napriek tomu, že dievčatá v škole podávajú minimálne rovnako dobré výkony ako chlapci.

Vo Švédsku tak celkom prirodzene tvoria napríklad až 99 percent tesárov muži a približne 90 percent zdravotných sestier v krajine sú zase ženy.

Pre gender nadšencov ide o takzvaný paradox pohlavnej rovnosti, zaoberali sa ním už aj štúdie vo vedeckých magazínoch Science či International Journal of Psychology. Herlitzová sa špecializuje na prepojenie osobností mužov a žien s ich kariérnymi voľbami a záujmami v súvislosti so stupňom rovnosti spoločnosti.

Čím to je?

Dôvody tohto paradoxu sú podľa týchto štúdií viaceré, nie je im úplne jasné, do akej miery ide o biológiu a do akej miery na výber povolaní u mužov a žien vplývajú sociálne faktory. Jedným z vysvetlení môže byť to, že ani progresívnejšie spoločnosti, ako je napríklad tá švédska, jednoducho nedokážu u ľudí potlačiť, aby sa slobodne rozhodovali podľa svojich biologických potrieb a prirodzených záujmov. Realizujú sa v tom, na čo majú predpoklady a sklony.

„Je zrejmé, že lepšia schopnosť dievčat porozumieť zložitým sociálnym kontextom na skupinovej úrovni bude mať veľký prínos v starostlivosti, ktorá si vyžaduje interakciu s pacientmi, ale aj určitý druh spolupráce v tíme, ktorý sa stará o nejakú osobu. Je teda zrejmé, že (táto schopnosť žien) môže v tomto smere prispieť,“ uviedol neurológ z Univerzity v Linköpingu Markus Heilig.

Na výrazné genderové rozdiely v tradične mužských či naopak ženských zamestnaniach v severských krajinách poukazuje i populárny kanadský psychológ Jordan Peterson. Tvrdí, že čím je spoločnosť rovnostárskejšia a bohatšia, tým výraznejšie sú v nej rozdiely medzi mužmi a ženami. „Muži sú inžinieri a ženy zdravotné sestry,“ zjednodušuje Peterson.

Za svoje vyjadrenia zožal Peterson v škandinávskych krajinách vlnu kritiky. Bývalá švédska ministerka zahraničných vecí Margot Wallströmová – označovaná ako strojkyňa švédskej „feministickej zahraničnej politiky“ – psychológovi odporúčala, aby „zaliezol späť pod zem“. Peterson sa môže ďalej pokojne usmievať.