Preskočiť na obsah
  |  

Hamas vrátil ďalšie telá rukojemníkov. Izrael však tvrdí, že prímerie porušil

Izrael identifikoval telá dvoch ďalších rukojemníkov, ktorých pozostatky vo štvrtok odovzdal Hamas – 84-ročného Amirama Kupera a 25-ročného Sachara Barucha. Obaja boli unesení 7. októbra 2023 počas útoku Hamasu, ktorý odštartoval vojnu v Pásme Gazy.

Baruch zahynul pri neúspešnej záchrannej akcii, Kuper zomrel v zajatí.

Hamas doteraz vrátil telá 17 z celkovo 28 rukojemníkov, ktoré mal podľa dohody odovzdať do 72 hodín od začiatku prímeria 10. októbra.

Vracanie tiel však prebieha postupne, čo podľa Hamasu súvisí s nemožnosťou lokalizovať všetky pozostatky.

Izrael to vníma ako porušenie dohody. Premiér Benjamin Netanjahu preto nariadil nové útoky na Gazu, ktoré si vyžiadali vyše sto obetí. Napriek deklarovanému prímeriu obyvatelia Pásma Gazy aj vo štvrtok hlásili pokračujúce izraelské nálety.

(tasr, lup)

  |  

Vance bije na poplach: Vládna odstávka môže paralyzovať letiská

Americký viceprezident JD Vance varoval, že ak sa vládna odstávka neskončí do sviatkov Vďakyvzdania, hrozí leteckej doprave „katastrofa“.

Po stretnutí s predstaviteľmi veľkých aerolínií a odborov upozornil na možné zhoršenie bezpečnostných kontrol, nárast meškaní a výpadky personálu – zamestnanci totiž pracujú bez mzdy. Podľa spoločnosti Delta systém už teraz funguje pod tlakom a spomaľuje.

Leteckí dispečeri a pracovníci TSA pracujú zadarmo, mnohí si preto hľadajú druhú prácu. Absencie sa výrazne zvýšili – niektoré dni až deväťnásobne.

Letecké spoločnosti varujú pred zníženou bezpečnosťou a vyzývajú Kongres na rýchle schválenie dočasného financovania.

FAA navyše čelí kritickému nedostatku zamestnancov – chýba 3 500 dispečerov. Situácia pripomína krízu z roku 2019, keď 35-dňová odstávka ochromila dopravu.

(reuters, lup)

  |  

Vance: USA vykonajú skúšku jadrového arzenálu, aby zistili, či funguje

Spojené štáty otestujú svoj jadrový arzenál, aby zistili, či riadne funguje, uviedol vo štvrtok viceprezident J. D. Vance. Neobjasnil však, aký typ testu - či nosičov alebo explózií jadrových hlavíc - nariadil šéf Bieleho domu Donald Trump.

„Je dôležitou súčasťou americkej národnej bezpečnosti zabezpečiť, aby náš jadrový arzenál skutočne fungoval správne, a to je súčasťou testovacieho režimu,“ povedal viceprezident USA Vance novinárom v Bielom dome, keď dostal otázku k vyhláseniu Trumpa. To podľa slov viceprezidenta USA „hovorí samo za seba“.

Trump vo štvrtok pred stretnutím s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Južnej Kórei nariadil americkému ministerstvu obrany, aby okamžite obnovilo testy jadrových zbraní.

Rozhodol tak len deň po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin potvrdil, že Rusko úspešne otestovalo nové supertorpédo Poseidon, ktoré má jadrový pohon a je schopné niesť konvenčné aj jadrové hlavice.

Pár dní predtým ruské sily uskutočnili podľa Moskvy úspešnú skúšku medzikontinentálnej strely s plochou dráhou letu Burevestnik, ktorá taktiež môže niesť jadrovú hlavicu.

Spojené štáty naposledy testovali jadrovú zbraň v roku 1992, Moskva dva roky predtým, teda ešte v období existencie Sovietskeho zväzu.

(tasr, afp, est)

  |  

Odlesňovanie v brazílskej časti Amazónie kleslo medziročne o 11 percent

Úbytok lesov v brazílskej časti amazonského dažďového pralesa medziročne klesol o 11 percent. Uviedol to vo štvrtok brazílsky Národný inštitút pre výskum vesmíru (INPE), ktorý sleduje rozlohu lesov pomocou satelitov.

Z údajov INPE vyplýva, že medzi augustom 2024 a júlom 2025 bolo odlesnené územie s rozlohou 5 796 štvorcových kilometrov. Podľa koordinátora INPE Claudia Almeidu tak úbytok pôvodnej vegetácie v brazílskej časti Amazónie klesol štvrtý rok po sebe.

Amazonský dažďový prales, ktorý sa rozprestiera na území deviatich krajín, zohráva kľúčovú úlohu pri viazaní oxidu uhličitého.

Brazília sa zaviazala k nulovému odlesňovaniu do roku 2030. Ochranu lesov stanovila za najvyššiu prioritu Konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP30), ktorá sa uskutoční v novembri v amazonskom meste Belém.

(tasr, afp, est)

  |  

Venezuelu sužuje napätie s USA, v Caracase pristálo ruské lietadlo

Ruské vojenské transportné lietadlo Iljušin Il-76, spájané s armádou a bývalou žoldnierskou skupinou Vagnerovci, pristálo počas víkendu vo venezuelskom Caracase. Lietadlo absolvovalo podľa Defense News dvojdňovú cestu z Moskvy cez Arménsko, Alžírsko, Maroko, Senegal a Mauritániu.

Il-76 je schopné prepraviť až 50 ton vybavenia alebo 200 osôb. Prevádzkuje ho spoločnosť Aviacon Zitotrans, ktorá je pod západnými sankciami.

Tento krok prichádza uprostred zvyšujúceho sa napätia medzi Venezuelou a USA. Washington obvinil Caracas z drogovej kriminality a do oblasti vyslal údernú skupinu lietadlových lodí. Venezuela označila americké kroky za pokus o vyvolanie vojny.

Tento let podľa medializovaných informácií môže naznačovať ruskú pomoc Venezuele proti krokom Spojených štátov.

Lietadlá tohto typu v minulosti prepravovali ručné zbrane, vojenské zásoby a dokonca aj žoldnierov. Väčšie dodávky, ako napríklad systém protivzdušnej obrany S-400, by si pravdepodobne vyžadovali niekoľko letov.

(max)

  |  

Po piatich dňoch sa Pakistan a Afganistan dohodli na pokračovaní prímeria

Pakistan a Afganistan sa po rokovaniach, ktoré sa konali v Istanbule za sprostredkovania Turecka a Kataru, dohodli na pokračovaní prímeria. Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení, ktoré vo štvrtok zverejnilo turecké ministerstvo zahraničných vecí.

„Všetky strany sa dohodli na zavedení monitorovacieho a overovacieho mechanizmu, ktorý zabezpečí udržanie mieru a uloženie sankcií porušujúcej strane,“ píše sa vo vyhlásení po rozhovoroch, ktoré sa konali od 25. do 30. októbra.

Tento mesiac zaznamenali boje na hranici medzi Pakistanom a Afganistanom desiatky obetí, čo predstavuje najhoršiu situáciu od roku 2021. Obe strany sa 19. októbra v katarskej Dauhe dohodli na prímerí.

Napriek tomu však počas uplynulého víkendu prišlo o život pri bojoch päť pakistanských vojakov a 25 pakistanských militantov Talibanu. Pakistanský minister obrany varoval, že zlyhanie rokovaní môže znamenať „otvorenú vojnu“.

(reuters, max)