Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump vraj zrušil samit s Putinom, dôvodom sú ruské požiadavky k Ukrajine

Plánovaný samit v Budapešti medzi prezidentom USA Donaldom Trumpom a prezidentom Ruska Vladimirom Putinom sa neuskutoční.

Spojené štáty sa rozhodli zrušiť stretnutie v Budapešti po tom, čo Rusko poslalo do Washingtonu memorandum s nekompromisnými požiadavkami týkajúcimi sa Ukrajiny.

V nich podľa denníka Financial Times (FT) požaduje územné ústupky väčšie než Rusko aktuálne obsadilo, výrazné zníženie počtu ukrajinských ozbrojených síl a záruky, že Ukrajina nikdy nevstúpi do NATO.

K rozhodnutiu prispel aj napätý telefonát medzi najvyššími diplomatmi oboch krajín, v ktorom americká strana obvinila Moskvu, že neprejavuje ochotu rokovať. Trump oficiálne podporil Ukrajinu, ktorá sa odmieta vzdať väčšieho územia a požaduje uzavretie prímeria na súčasných hraniciach frontu.

Agentúra Reuters upozorňuje, že správu FT sa jej zatiaľ nepodarilo nezávisle overiť a Moskva ani Washington hneď neposkytli stanovisko.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Lotyšsko odstúpilo od Istanbulského dohovoru, stačia mu vlastné zákony

Lotyšský parlament odhlasoval vystúpenie z Istanbulského dohovoru – krok, ktorý mnohí vnímajú ako potvrdenie právnej aj hodnotovej suverenity krajiny.

Hlasovanie podporilo 56 poslancov vrátane časti koalície, hoci premiérka Evika Siliňová aj prezident Edgars Rinkévičs boli proti.

Dokument síce formálne deklaruje ochranu žien pred násilím, no zároveň používa terminológiu o „rode“, ktorý je vraj len sociálny konštrukt a nesúvisí s biologickým pohlavím.

Práve tieto ustanovenia vyvolali obavy, že by dohovor podkopával tradičné princípy a narúšať vnútroštátnu legislatívu. Podľa odporcov už existujúce zákony dostatočne chránia obete domáceho násilia.

Konvenciu, ktorú prijala Rada Európy v roku 2011, ratifikovalo Lotyšsko až v roku 2023. Týmto krokom sa krajina zrejme zaradí vedľa Turecka, ktoré zmluvu opustilo v roku 2021.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Hamas vrátil ďalšie telá rukojemníkov. Izrael však tvrdí, že prímerie porušil

Izrael identifikoval telá dvoch ďalších rukojemníkov, ktorých pozostatky vo štvrtok odovzdal Hamas – 84-ročného Amirama Kupera a 25-ročného Sachara Barucha. Obaja boli unesení 7. októbra 2023 počas útoku Hamasu, ktorý odštartoval vojnu v Pásme Gazy.

Baruch zahynul pri neúspešnej záchrannej akcii, Kuper zomrel v zajatí.

Hamas doteraz vrátil telá 17 z celkovo 28 rukojemníkov, ktoré mal podľa dohody odovzdať do 72 hodín od začiatku prímeria 10. októbra.

Vracanie tiel však prebieha postupne, čo podľa Hamasu súvisí s nemožnosťou lokalizovať všetky pozostatky.

Izrael to vníma ako porušenie dohody. Premiér Benjamin Netanjahu preto nariadil nové útoky na Gazu, ktoré si vyžiadali vyše sto obetí. Napriek deklarovanému prímeriu obyvatelia Pásma Gazy aj vo štvrtok hlásili pokračujúce izraelské nálety.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Vance bije na poplach: Vládna odstávka môže paralyzovať letiská

Americký viceprezident JD Vance varoval, že ak sa vládna odstávka neskončí do sviatkov Vďakyvzdania, hrozí leteckej doprave „katastrofa“.

Po stretnutí s predstaviteľmi veľkých aerolínií a odborov upozornil na možné zhoršenie bezpečnostných kontrol, nárast meškaní a výpadky personálu – zamestnanci totiž pracujú bez mzdy. Podľa spoločnosti Delta systém už teraz funguje pod tlakom a spomaľuje.

Leteckí dispečeri a pracovníci TSA pracujú zadarmo, mnohí si preto hľadajú druhú prácu. Absencie sa výrazne zvýšili – niektoré dni až deväťnásobne.

Letecké spoločnosti varujú pred zníženou bezpečnosťou a vyzývajú Kongres na rýchle schválenie dočasného financovania.

FAA navyše čelí kritickému nedostatku zamestnancov – chýba 3 500 dispečerov. Situácia pripomína krízu z roku 2019, keď 35-dňová odstávka ochromila dopravu.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Vance: USA vykonajú skúšku jadrového arzenálu, aby zistili, či funguje

Spojené štáty otestujú svoj jadrový arzenál, aby zistili, či riadne funguje, uviedol vo štvrtok viceprezident J. D. Vance. Neobjasnil však, aký typ testu - či nosičov alebo explózií jadrových hlavíc - nariadil šéf Bieleho domu Donald Trump.

„Je dôležitou súčasťou americkej národnej bezpečnosti zabezpečiť, aby náš jadrový arzenál skutočne fungoval správne, a to je súčasťou testovacieho režimu,“ povedal viceprezident USA Vance novinárom v Bielom dome, keď dostal otázku k vyhláseniu Trumpa. To podľa slov viceprezidenta USA „hovorí samo za seba“.

Trump vo štvrtok pred stretnutím s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Južnej Kórei nariadil americkému ministerstvu obrany, aby okamžite obnovilo testy jadrových zbraní.

Rozhodol tak len deň po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin potvrdil, že Rusko úspešne otestovalo nové supertorpédo Poseidon, ktoré má jadrový pohon a je schopné niesť konvenčné aj jadrové hlavice.

Pár dní predtým ruské sily uskutočnili podľa Moskvy úspešnú skúšku medzikontinentálnej strely s plochou dráhou letu Burevestnik, ktorá taktiež môže niesť jadrovú hlavicu.

Spojené štáty naposledy testovali jadrovú zbraň v roku 1992, Moskva dva roky predtým, teda ešte v období existencie Sovietskeho zväzu.

(tasr, afp, est)

Minúta  |  

Odlesňovanie v brazílskej časti Amazónie kleslo medziročne o 11 percent

Úbytok lesov v brazílskej časti amazonského dažďového pralesa medziročne klesol o 11 percent. Uviedol to vo štvrtok brazílsky Národný inštitút pre výskum vesmíru (INPE), ktorý sleduje rozlohu lesov pomocou satelitov.

Z údajov INPE vyplýva, že medzi augustom 2024 a júlom 2025 bolo odlesnené územie s rozlohou 5 796 štvorcových kilometrov. Podľa koordinátora INPE Claudia Almeidu tak úbytok pôvodnej vegetácie v brazílskej časti Amazónie klesol štvrtý rok po sebe.

Amazonský dažďový prales, ktorý sa rozprestiera na území deviatich krajín, zohráva kľúčovú úlohu pri viazaní oxidu uhličitého.

Brazília sa zaviazala k nulovému odlesňovaniu do roku 2030. Ochranu lesov stanovila za najvyššiu prioritu Konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP30), ktorá sa uskutoční v novembri v amazonskom meste Belém.

(tasr, afp, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.