Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zacharovová si počas vojny nahromadila majetok ďaleko nad rámec platu

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová si podľa investigatívneho portálu Explainer počas vojny na Ukrajine nahromadila podozrivo vysoký majetok.

Hoci jej oficiálny plat za rok 2024 bol približne šesť miliónov rubľov, jej celkové príjmy dosiahli až 11 miliónov – údajne vďaka honorárom od štátnych médií a za písanie piesní.

Zarážajúce je najmä to, že si v roku 2022 kúpila luxusný byt v Moskve za sumu, ktorá prevyšovala jej ročný príjem 17-násobne. Byt bol pôvodne evidovaný na Ruskú federáciu, neskôr sa ako jeho vlastník objavil jej otec.

Explainer tiež upozorňuje na Zacharovovej manžela, ktorý pôsobí vo firme získavajúcej výnosné štátne zákazky. Vďaka výnosom z verejných zdrojov, ku ktorým má Zacharovová privilegovaný prístup, vyvoláva celá situácia podozrenia z konfliktu záujmov.

Ministerstvo sa k zisteniam nevyjadrilo.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Tajná operácia USA proti Madurovi. Za 50 miliónov mal jeho pilot odkloniť let

Americký federálny agent Edwin Lopez sa pokúsil zinscenovať dramatické zadržanie venezuelského prezidenta Nicolása Madura tým, že tajne oslovil jeho hlavného pilota generála Bitnera Villegasa s návrhom na odklonenie prezidentovho lietadla. Píše AP.

V hangári sa agenti zhovárali postupne s viacerými pilotmi a predstierali, že nevedia o ich lietaní s prezidentom Venezuely. Villegas zanechal agentom na seba kontakt, ako protiponuku za pomoc mal získať až 50 miliónov dolárov.

Lopez, agent Ministerstva vnútornej bezpečnosti USA, s ním udržiaval komunikáciu aj po odchode zo služby. USA totiž ponúkli finančnú odmenu za informácie, ktoré by viedli k zadržaniu Madura pre obvinenia z obchodovania s drogami.

Aj keď rozhovory uskutočňovali cez šifrované správy viac ako rok, operácia nakoniec stroskotala. Všetko sa začalo tipom o Madurových lietadlách od informátora v Dominikánskej republike ešte počas vlády Joea Bidena.

USA sa dlhodobo snažia zvrhnúť Madura, ktorého obviňujú z popierania demokracie v krajine bohatej na ropu.

Od návratu do Bieleho domu zaujal Donald Trump ešte tvrdší postoj. Toto leto nasadil do Karibiku tisíce vojakov, útočné vrtuľníky a vojnové lode, aby zaútočili na rybárske lode podozrivé z pašovania kokaínu z Venezuely. Pri 13 útokoch, vrátane niekoľkých vo východnej časti Tichého oceánu, americká armáda zabila už najmenej 57 osôb.

(max)

Minúta  |  

Trump vraj zrušil samit s Putinom, dôvodom sú ruské požiadavky k Ukrajine

Plánovaný samit v Budapešti medzi prezidentom USA Donaldom Trumpom a prezidentom Ruska Vladimirom Putinom sa neuskutoční.

Spojené štáty sa rozhodli zrušiť stretnutie v Budapešti po tom, čo Rusko poslalo do Washingtonu memorandum s nekompromisnými požiadavkami týkajúcimi sa Ukrajiny.

V nich podľa denníka Financial Times (FT) požaduje územné ústupky väčšie než Rusko aktuálne obsadilo, výrazné zníženie počtu ukrajinských ozbrojených síl a záruky, že Ukrajina nikdy nevstúpi do NATO.

K rozhodnutiu prispel aj napätý telefonát medzi najvyššími diplomatmi oboch krajín, v ktorom americká strana obvinila Moskvu, že neprejavuje ochotu rokovať. Trump oficiálne podporil Ukrajinu, ktorá sa odmieta vzdať väčšieho územia a požaduje uzavretie prímeria na súčasných hraniciach frontu.

Agentúra Reuters upozorňuje, že správu FT sa jej zatiaľ nepodarilo nezávisle overiť a Moskva ani Washington hneď neposkytli stanovisko.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Lotyšsko odstúpilo od Istanbulského dohovoru, stačia mu vlastné zákony

Lotyšský parlament odhlasoval vystúpenie z Istanbulského dohovoru – krok, ktorý mnohí vnímajú ako potvrdenie právnej aj hodnotovej suverenity krajiny.

Hlasovanie podporilo 56 poslancov vrátane časti koalície, hoci premiérka Evika Siliňová aj prezident Edgars Rinkévičs boli proti.

Dokument síce formálne deklaruje ochranu žien pred násilím, no zároveň používa terminológiu o „rode“, ktorý je vraj len sociálny konštrukt a nesúvisí s biologickým pohlavím.

Práve tieto ustanovenia vyvolali obavy, že by dohovor podkopával tradičné princípy a narúšať vnútroštátnu legislatívu. Podľa odporcov už existujúce zákony dostatočne chránia obete domáceho násilia.

Konvenciu, ktorú prijala Rada Európy v roku 2011, ratifikovalo Lotyšsko až v roku 2023. Týmto krokom sa krajina zrejme zaradí vedľa Turecka, ktoré zmluvu opustilo v roku 2021.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Hamas vrátil ďalšie telá rukojemníkov. Izrael však tvrdí, že prímerie porušil

Izrael identifikoval telá dvoch ďalších rukojemníkov, ktorých pozostatky vo štvrtok odovzdal Hamas – 84-ročného Amirama Kupera a 25-ročného Sachara Barucha. Obaja boli unesení 7. októbra 2023 počas útoku Hamasu, ktorý odštartoval vojnu v Pásme Gazy.

Baruch zahynul pri neúspešnej záchrannej akcii, Kuper zomrel v zajatí.

Hamas doteraz vrátil telá 17 z celkovo 28 rukojemníkov, ktoré mal podľa dohody odovzdať do 72 hodín od začiatku prímeria 10. októbra.

Vracanie tiel však prebieha postupne, čo podľa Hamasu súvisí s nemožnosťou lokalizovať všetky pozostatky.

Izrael to vníma ako porušenie dohody. Premiér Benjamin Netanjahu preto nariadil nové útoky na Gazu, ktoré si vyžiadali vyše sto obetí. Napriek deklarovanému prímeriu obyvatelia Pásma Gazy aj vo štvrtok hlásili pokračujúce izraelské nálety.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Vance bije na poplach: Vládna odstávka môže paralyzovať letiská

Americký viceprezident JD Vance varoval, že ak sa vládna odstávka neskončí do sviatkov Vďakyvzdania, hrozí leteckej doprave „katastrofa“.

Po stretnutí s predstaviteľmi veľkých aerolínií a odborov upozornil na možné zhoršenie bezpečnostných kontrol, nárast meškaní a výpadky personálu – zamestnanci totiž pracujú bez mzdy. Podľa spoločnosti Delta systém už teraz funguje pod tlakom a spomaľuje.

Leteckí dispečeri a pracovníci TSA pracujú zadarmo, mnohí si preto hľadajú druhú prácu. Absencie sa výrazne zvýšili – niektoré dni až deväťnásobne.

Letecké spoločnosti varujú pred zníženou bezpečnosťou a vyzývajú Kongres na rýchle schválenie dočasného financovania.

FAA navyše čelí kritickému nedostatku zamestnancov – chýba 3 500 dispečerov. Situácia pripomína krízu z roku 2019, keď 35-dňová odstávka ochromila dopravu.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.