Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezident v Samarkande: Mier sa začína v hlavách, nie v zbraniach

Prezident Peter Pellegrini vystúpil na generálnej konferencii UNESCO v uzbeckom Samarkande s dôrazom na význam vzdelávania ako piliera mieru a pokroku. Podľa neho nejde len o získavanie vedomostí, ale aj o formovanie hodnôt, ako sú rešpekt, empatia a tolerancia.

Slovensko podporuje nový program UNESCO „Vzdelávanie pre mier“, ktorý sa vracia k pôvodnej myšlienke budovania mieru v mysliach ľudí.

Pellegrini zároveň upozornil na novembrové globálne fórum v Bratislave, venované vzdelávaniu a umelej inteligencii, pričom AI označil za výzvu aj príležitosť. Podporil zavádzanie etických pravidiel jej využitia v školstve.

Zároveň pripomenul slovenské kultúrne dedičstvo zapísané v UNESCO a potrebu jeho ochrany ako symbolu identity. Zdôraznil, že ochrana prírody a boj proti klimatickej zmene patria medzi kľúčové úlohy UNESCO.

Na záver vyzval na obnovu záväzku k dialógu, spolupráci a hodnotám humanizmu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Brusel zvažuje právne kroky proti Slovensku za zákaz dovozu z Ukrajiny

Európska komisia zvažuje právne kroky proti Slovensku, Maďarsku a Poľsku za pokračujúce jednostranné zákazy dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov, hoci od stredy platí nová obchodná dohoda medzi EÚ a Ukrajinou.

Tá reaguje na obavy z dopadov ukrajinského dovozu, no zároveň má posilniť liberalizáciu obchodu. Komisia tvrdí, že neexistuje dôvod na ďalšie národné reštrikcie.

Portál Politico upozorňuje, že rozhodovanie Bruselu ovplyvňujú aj politické faktory – napríklad nový postoj Poľska po voľbách. Slovensko a Maďarsko naopak tvrdia, že nové opatrenia sú pre ich producentov nedostatočné, a preto si ponechajú vlastné obmedzenia.

Slovenský minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč vyhlásil, že Bratislava bude naďalej chrániť domácich poľnohospodárov.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Maďarský premiér chce výnimku z ropných sankcií, čaká ho stretnutie s Trumpom

Maďarský premiér Viktor Orbán oznámil, že bude žiadať výnimku z amerických sankcií voči ruskej rope, keďže Budapešť je podľa neho energeticky závislá od ropovodov. Chce o tom hovoriť s prezidentom USA Donaldom Trumpom počas ich novembrového stretnutia.

Orbán zároveň pripustil, že Maďarsko má záujem naďalej obchodovať s Ruskom napriek tlaku zo strany USA.

Trumpove nové sankcie cielia na kľúčových hráčov ruského ropného trhu – spoločnosti Rosneft a Lukoil – s cieľom oslabiť financovanie vojny na Ukrajine.

Premiér zároveň priznal, že rokuje aj s domácou spoločnosťou MOL o možných riešeniach. Spojené štáty sa pritom doteraz vyhýbali tvrdým energetickým opatreniam, avšak Trump najnovšie vyhlásil, že nastal čas konať.

Sankcie boli zavedené krátko po tom, čo americký prezident zrušil plánovaný samit s Vladimirom Putinom.

Orbán verí, že silnejšie väzby s Washingtonom môžu viesť k širšej hospodárskej dohode, ktorá zmierni dopady sankcií.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Pentagón plánuje odchod časti vojakov zo Slovenska a iných štátov

Spojené štáty oznámili, že od decembra znížia počet svojich vojakov v Bulharsku, Maďarsku a na Slovensku. Tento krok nadväzuje na rozhodnutie stiahnuť rotujúcu brigádu z Rumunska.

Ako píše portál Kyiv Post, podľa americkej administratívy ide o marginálne zmeny, ktoré sú reakciou na zlepšenú pripravenosť európskych armád. V NATO však tento plán vyvolal znepokojenie – diplomati i zákonodarcovia varujú, že by mohol vyslať nebezpečný signál Rusku.

Spojencov navyše údajne informovali, aby počítali s „pravdepodobnou“ možnosťou ďalších úprav v budúcom roku, keď sa skončia súčasné rotačné nasadenia.

Skúsený diplomat Daniel Fried označil zmeny za symbolický ústup – nie vojensky zásadný, no potenciálne škodlivý z hľadiska vnímania. Fried upozorňuje, že v administratíve existuje rozkol medzi zástancami stratégie zameranej na Čínu, izolacionistami a tradičnými atlantistami.

Aby upokojili nervóznych spojencov, predstavitelia administratívy zdôraznili, že počet amerických vojakov v Poľsku a pobaltských štátoch zostane nezmenený.

(lup)

Minúta  |  

Zacharovová si počas vojny nahromadila majetok ďaleko nad rámec platu

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová si podľa investigatívneho portálu Explainer počas vojny na Ukrajine nahromadila podozrivo vysoký majetok.

Hoci jej oficiálny plat za rok 2024 bol približne šesť miliónov rubľov, jej celkové príjmy dosiahli až 11 miliónov – údajne vďaka honorárom od štátnych médií a za písanie piesní.

Zarážajúce je najmä to, že si v roku 2022 kúpila luxusný byt v Moskve za sumu, ktorá prevyšovala jej ročný príjem 17-násobne. Byt bol pôvodne evidovaný na Ruskú federáciu, neskôr sa ako jeho vlastník objavil jej otec.

Explainer tiež upozorňuje na Zacharovovej manžela, ktorý pôsobí vo firme získavajúcej výnosné štátne zákazky. Vďaka výnosom z verejných zdrojov, ku ktorým má Zacharovová privilegovaný prístup, vyvoláva celá situácia podozrenia z konfliktu záujmov.

Ministerstvo sa k zisteniam nevyjadrilo.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Tajná operácia USA proti Madurovi. Za 50 miliónov mal jeho pilot odkloniť let

Americký federálny agent Edwin Lopez sa pokúsil zinscenovať dramatické zadržanie venezuelského prezidenta Nicolása Madura tým, že tajne oslovil jeho hlavného pilota generála Bitnera Villegasa s návrhom na odklonenie prezidentovho lietadla. Píše AP.

V hangári sa agenti zhovárali postupne s viacerými pilotmi a predstierali, že nevedia o ich lietaní s prezidentom Venezuely. Villegas zanechal agentom na seba kontakt, ako protiponuku za pomoc mal získať až 50 miliónov dolárov.

Lopez, agent Ministerstva vnútornej bezpečnosti USA, s ním udržiaval komunikáciu aj po odchode zo služby. USA totiž ponúkli finančnú odmenu za informácie, ktoré by viedli k zadržaniu Madura pre obvinenia z obchodovania s drogami.

Aj keď rozhovory uskutočňovali cez šifrované správy viac ako rok, operácia nakoniec stroskotala. Všetko sa začalo tipom o Madurových lietadlách od informátora v Dominikánskej republike ešte počas vlády Joea Bidena.

USA sa dlhodobo snažia zvrhnúť Madura, ktorého obviňujú z popierania demokracie v krajine bohatej na ropu.

Od návratu do Bieleho domu zaujal Donald Trump ešte tvrdší postoj. Toto leto nasadil do Karibiku tisíce vojakov, útočné vrtuľníky a vojnové lode, aby zaútočili na rybárske lode podozrivé z pašovania kokaínu z Venezuely. Pri 13 útokoch, vrátane niekoľkých vo východnej časti Tichého oceánu, americká armáda zabila už najmenej 57 osôb.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.