Ako ihly, nože, šidlá a nožnice chránili deti pred démonmi

Opäť sa vydáme do ďalekej minulosti, kde sa zvyky a skúsenosti miešajú s poverčivosťou a duchmi starej doby. Dnes to bude text o žene krátko po pôrode, čo všetko ju a jej dieťa malo chrániť a prečo.

Po pôrode až do krstu dieťaťa a do vádzky sa rodička pokladala za nečistú a mohli ju ľahko ohroziť nečisté sily. Preto ju chránila plachta, ktorou od ostatného priestoru oddelili jej kút s lôžkom a kolískou dieťaťa. Na ochranu matky – volali ju šestonedieľka, kútnica, posteľkiňa, mladečkiňa – pred démonmi a bosorkami pripínali na plachtu ostré predmety, napríklad ihly, nože, šidlá či nožnice. Okolo postele a kolísky nasypali mak, do rohu plachty zašili cesnak, petržlen, posvätené byliny prípadne klokočové zrná – boli to všetko predmety, o ktorých sa verilo, že sú prostriedkami magickej ochrany pred bosorkami. Kútna plachta bola z konopného alebo ľanového plátna, vyšívaná bielou alebo červenou niťou. Do plachty sa v niektorých regiónoch (napríklad aj na okolí Bratislavy) vkladala čipka, cez ktorú šestonedieľka pozerala na dianie v izbe. Samozrejme, plachta zakrývala teda nielen ženu, ale aj dieťa – aj ono totiž, podobne ako žena do vádzky, bolo až do krstu vystavené veľkému riziku urieknutia. Preto stála jeho kolíska pri žene za plachtou.

Žena hneď po pôrode ako nečistá sa nemala dotýkať potravín, lebo by podľahli skaze, vodu, ktorú by nabrala zo studne, mohli napadnúť červy, stromy, popod ktoré prešla, mohli vyschnúť, poliam, na ktoré vstúpila, hrozil ľadovec a po západe slnka, pokiaľ bola vonku, mohli ju dokonca odvliecť a roztrhať bosorky a zlí duchovia.

„Priniesli sme do kúta...“