Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Si Ťin-pching navrhuje vznik Svetovej organizácie pre spoluprácu v AI

Čínsky prezident Si Ťin-pching na samite Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) v juhokórejskom meste Kjongdžu navrhol vznik Svetovej organizácie pre spoluprácu v oblasti umelej inteligencie, ktorá by pomáhala koordinovať a rozvíjať AI projekty medzi štátmi.

Samit mal 21 účastníckych krajín. Návrh Si Ťin-pchinga podporil napríklad prezident Južnej Kórey I Če-mjong, ktorý zdôraznil potrebu spolupráce v oblasti umelej inteligencie. Podľa jeho slov zámerom spoločenstva APEC by malo byť, že štáty Ázijsko-pacifického regiónu budú spoločne hľadať riešenia na aktuálne technologické výzvy.

Účastníci samitu sa dohodli na troch spoločných dohodách týkajúcich sa obchodu a investícií.

Novým centrom ďalšieho samitu APEC sa v roku 2026 stane čínske mesto Šen-čen.

Počas samitu sa prezident I Če-mjong prvýkrát stretol aj s novou japonskou premiérkou Sanae Takaičiovou. Po rozhovore vyjadril optimizmus ohľadom ďalších vzťahov medzi Južnou Kóreou a Japonskom, ktoré v minulosti komplikovali historické a politické otázky.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Súd nariadil domáce väzenie bývalému primátorovi Odesy

Ukrajinský súd v piatok rozhodol o umiestnení bývalého primátora Odesy Hennadija Truchanova do domáceho väzenia, ktoré potrvá do 28. decembra. Okrem toho je povinný nosiť elektronický monitorovací náramok.

Pred dvoma týždňami zbavil prezident Volodymyr Zelenskyj Truchanova ukrajinského občianstva. Dôvodom je podozrenie, že vlastní ruský pas, čo bývalý primátor popiera.

Truchanov čelí obvineniu, že počas jeho pôsobenia mesto nedostatočne chránilo pred povodňami. Koncom septembra postihli Odesu záplavy, ktoré si vyžiadali deväť obetí. Prezident Zelenskyj v októbri inicioval vznik vojenskej správy pre významné prístavné mesto, čím bola Truchanovova pozícia primátora ukončená.

Podľa správ sa podozrenia o jeho ruskom občianstve objavovali už v roku 2014 pred komunálnymi voľbami. Počas pôsobenia v úrade Truchanov odmietal ruské útoky na Odesu.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Bulhari zneuctili Pamätník holokaustu, parížsky súd hovorí o zahraničnej intervencii

Francúzsky súd poslal štyroch bulharských občanov na dva až štyri roky do väzenia za zneuctenie parížskeho Pamätníka holokaustu. Okrem toho im doživotne zakázal vstup do Francúzska. Podľa prokuratúry mohlo byť ich konanie súčasťou operácie organizovanej Ruskom s cieľom destabilizovať krajinu.

V máji 2024 skupina pomaľovala červenými odtlačkami dlaní Múr spravodlivých, ktorý vzdáva poctu ľuďom zachraňujúcim Židov počas nacistickej okupácie. Zásah bol súčasťou série podobných incidentov, vrátane umiestňovania prasacích hláv pri mešitách.

Georgi Filipov a Kiril Milušev dostali po dva roky väzenia, zatiaľ čo Nikolaj Ivanov a Mircho Angelov, ktorý je na úteku, boli odsúdení na tri, respektíve štyri roky.

Súd skonštatoval, že ide o prvý prípad tohto druhu vo Francúzsku, a aj keď neboli obvinení z konania v mene cudzej mocnosti, sudcovia jednoznačne označili incident za zahraničnú intervenciu zameranú na rozdelenie francúzskej spoločnosti.

Vyšetrovatelia použili záznamy z kamier a pohyb obžalovaných sledovali až do Belgicka a Bulharska.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

NASA vyvracia tvrdenia Kardashianovej o pristátí na Mesiaci

Kim Kardashianová v novej epizóde relácie Kardashians spochybnila pristátie NASA na Mesiaci z roku 1969. Odkazovala pritom na článok s Buzzom Aldrinom – druhým človekom na Mesiaci po Neilovi Armstrongovi.

Ten podľa denníka The Guardian údajne odpovedal na otázku o najdesivejšom momente expedície: „Nebol to žiadny desivý moment, pretože sa to nestalo. Mohlo to byť desivé, ale nebolo, pretože sa to nestalo.“

NASA reagovala prostredníctvom svojho zástupcu riaditeľa Seana Duffyho, ktorý na sociálnej sieti X zdôraznil: „Áno, už sme boli na Mesiaci – šesťkrát! A v rámci misie Artemis sa tam vraciame.“

Kardashianová, známa svojím záujmom o konšpiračné teórie, zareagovala otázkou o kométe 3I/ATLAS. NASA jej odpovedala, že ide o tretiu medzihviezdnu kométu objavenú systémom ATLAS, ktorá nepredstavuje žiadnu hrozbu.

Duffy následne pozval Kardashianovú na štart misie Artemis. Tá svoju účasť zatiaľ verejne nepotvrdila.

Fyzikálny inštitút medzitým pripomenul, že všetky konšpiračné teórie o falošnom pristátí boli dosiaľ vedecky vyvrátené. Dôkazy sú fotografické, radiačné a fyzické – napríklad 382 kilogramov mesačnej horniny, ktorú na Zem priniesli astronauti.

(max)

Minúta  |  

Európska únia chce stabilizovať čipový reťazec, pozýva Nexperiu k rokovaniam

Napätie s čipovým výrobcom Nexperia, ktorého vlastní čínska spoločnosť Wingtech, sa Európska únia snaží riešiť diplomatickou cestou. Po tom, čo holandská vláda začiatkom októbra prevzala nad Nexperiou kontrolu, Čína reagovala zablokovaním vývozu jej produktov.

Tento krok ohrozuje globálny dodávateľský reťazec, najmä automobilový priemysel. Šéfka Európskej únie pre technológie Henna Virkkunenová v piatok po stretnutí so zástupcami spoločnosti poznamenala, že Únia je odhodlaná dosiahnuť diplomatický prielom.

Firma zároveň pozvala zástupcov do pracovnej skupiny pre legislatívu o čipoch, kde sa bude diskutovať o dôsledkoch krízy a možnostiach posilnenia odolnosti dodávok.

Nexperia oznámila svojim klientom pozastavenie dodávok waferov do čínskeho montážneho závodu, čo môže spôsobiť problémy v celosvetovej výrobe elektroniky. Virkkunenová zdôraznila potrebu investícií do bezpečných dodávateľských reťazcov a diverzifikácie zdrojov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump stopol dávky na jedlo počas „shutdownu“ vlády, súd mu to prekazil

Federálny sudca John McConnell v piatok vydal dočasný zákaz, ktorý bráni administratíve prezidenta Donalda Trumpa v pozastavení potravinovej pomoci pre milióny Američanov počas vládneho „shutdownu“. Rozhodnutie sa týka federálneho programu SNAP, známeho aj ako potravinové lístky.

Sudca rozhodol v prospech žalobcov vrátane miest, neziskoviek a odborov, ktorí tvrdili, že zrušenie dávok je nezákonné a spôsobí nenapraviteľné škody, najmä rodinám s nízkymi príjmami.

Ministerstvo poľnohospodárstva argumentovalo, že nemá dostatok financií na vyplácanie dávok bez schválenia nového rozpočtu Kongresom, pričom program stojí mesačne približne deväť miliárd dolárov.

Žalobcovia namietali, že rezort disponuje rezervnými fondmi vo výške 5,25 miliardy dolárov a ďalšími 23 miliardami v inom fonde, ktoré možno použiť v krízových situáciách.

Sudca v rozhodnutí zdôraznil, že už teraz nastala panika medzi rodinami, ktoré sa obávajú o svoju potravinovú bezpečnosť.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.