Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maduro žiada vojenskú pomoc od Ruska, Číny a Iránu v reakcii na aktivity USA

Venezuelský prezident Nicolás Maduro hľadá podporu u predstaviteľov Ruska, Číny a Iránu s cieľom posilniť obranu krajiny v reakcii na rastúcu vojenskú aktivitu USA v Karibiku.

Podľa uniknutých amerických dokumentov Venezuela žiada radarové systémy, opravu lietadiel a dodávku raketovej techniky. Požiadavky boli odoslané v listoch adresovaných prezidentom Vladimirovi Putinovi a Si Ťin-pchingovi.

Venezuelský minister dopravy Ramon Celestino Velasquez už údajne zorganizoval aj dodávku vojenského vybavenia a dronov z Iránu, pričom Venezuela žiada od tejto ázijskej krajiny aj pasívne radarové systémy, rušičky GPS a ďalšie drony. Informáciu priniesla agentúra Anadolu.

USA v posledných mesiacoch zvyšujú prítomnosť v Karibiku a vykonali viacero útokov na lode označené ako pašerácke, pričom od septembra zahynulo najmenej 61 osôb. Maduro odmieta obvinenia Washingtonu a ruskí predstavitelia sa obávajú nad eskaláciou napätia v oblasti.

Maduro Moskvu požiadal o obnovu viacerých ruských lietadiel typu SU-20MK2 a technickú podporu pri opravách motorov či radarov týchto lietadiel vo Venezuele. Hoci väčšina venezuelského arzenálu je podľa odborníkov zastaraná, prezident tvrdí, že krajina rozmiestnila 5-tisíc prenosných protilietadlových systémov Igla-S vyrobených v Rusku.

(sie)

Minúta  |  

Hegseth plánuje „zdieľať aktivity so spojencami proti agresívnej Číne“

Minister vojny USA Pete Hegseth počas návštevy Malajzie kritizoval kroky Číny v Juhočínskom mori. Zdôraznil, že susediace štáty čelia narušeniam suverenity a agresívnym postupom zo strany Pekingu. Hegseth na rokovaní so zástupcami krajín ASEAN navrhol spoločné monitorovanie námornej situácie a zdieľanie vybavenia, ktoré by umožnilo rýchle a koordinované reakcie na incidenty v regióne.

Po nedávnych spoločných vojenských cvičeniach Austrálie, Nového Zélandu, Filipín a USA sa čínska strana ohradila voči tomu ohradila a iniciatívu označila za ohrozenie stability.

Čína dlhodobo presadzuje suverenitu nad väčšinou Juhočínskeho mora, pričom jej požiadavky sa prekrývajú s územiami iných štátov regiónu. Čínska pobrežná stráž pôsobí v sporných vodách, kde pravidelne dochádza ku konfliktom s lodnými posádkami susedných štátov.

Americká administratíva súčasne predstavila zámer obnoviť testovanie jadrových kapacít, čo má podľa Hegsetha posilniť odstrašovací potenciál USA.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Počas operácie mal chirurg vystúpiť na tlačovke Migaľa. Tragédia v Košiciach sa vyšetruje

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prešetruje okolnosti úmrtia pacientky po operácii srdca vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach.

Podľa denníka Korzár Prešov sa plánovaný zákrok uskutočnil 6. augusta pod vedením docenta Adriana Kolesára, prednostu kliniky srdcovej chirurgie. Pacientka sa po operácii neprebrala a o sedem dní zomrela.

Počas operácie sa pred ústavom konal brífing ministra investícií Samuela Migaľa, na ktorom rečnil aj prednosta kliniky Kolesár. Šéf rezortu investícií totiž 22. júla v tomto zariadení podstúpil zložitý kardiochirurgický zákrok – reimplantáciu aortálnej chlopne

Rodina zosnulej, ktorá si to všimla na sociálnych sieťach (dnes už je video stiahnuté), podala podnet na prešetrenie postupu nemocnice, v ktorom poukazuje na to, že operatér opustil operačnú sálu a zúčastnil sa na tlačovej konferencii, hoci pacientka bola v kritickom stave.

Podnet obsahuje aj výhrady ku komunikácii s pacientkou počas hospitalizácie a neskorému vykonaniu viacerých vyšetrení po operácii. Pozostalí upozorňujú na vznik infarktu a mozgovej mŕtvice, ktoré im zdravotníci oznámili s odstupom dní, a domáhajú sa vysvetlenia, prečo nebola vykonaná pitva.

Nemocnica uvádza, že operáciu zabezpečil skúsený tím a všetky úkony prebehli v štandardnom režime. Pozostalým odovzdali zdravotnú dokumentáciu v súlade s legislatívou. Ústav vyjadril ľútosť nad udalosťou a pokračuje v spolupráci s úradom pre dohľad, ktorý zatiaľ neuzavrel vyšetrovanie.

(sie)

Minúta  |  

Rusi tvrdia, že zlikvidovali ukrajinské špeciálne sily v Pokrovsku

Ruské ministerstvo obrany informovalo, že ruské jednotky zlikvidovali tím ukrajinských špeciálnych síl vyslaný do mesta Pokrovsk.

Skupina ukrajinských vojakov údajne dorazila do obkľúčenej oblasti vrtuľníkom Black Hawk, pričom podľa ruských údajov pri likvidácii tohto stroja zahynulo jedenásť osôb. Agentúra Reuters uvádza, že správu z bojiska nebolo možné overiť od nezávislého zdroja.

Ruské jednotky pokračujú v postupe v oblasti Pokrovska, pričom sa snažia získať kontrolu nad mestom, ktoré je označované za bránu do Donecka. Získanie Pokrovska a Kostiantynivky by Moskve umožnilo presun na sever k mestám Kramatorsk a Sloviansk, ktoré zostávajú pod ukrajinskou správou.

Zdroje upozorňujú, že momentálne prebieha aj boj o obec Hryšyne. Prípadná strata tejto obce môže znamenať prerušenie zásobovacích línií Ukrajiny do Pokrovska.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Vyššie náklady kvôli ETS 2 podniky prenesú do cien, hovoria zamestnávatelia

Nový systém emisných povoleniek ETS 2 zvýši náklady pre domácnosti a podniky, čo sa následne prejaví na cenách tovarov a služieb. Odborníci a zástupcovia podnikateľského sektora sa zhodujú, že pravidlá ETS 2 ovplyvnia konkurencieschopnosť európskych firiem.

Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Robert Spišák upozorňuje, že vyššie náklady znamenajú menšiu schopnosť súťažiť na globálnom trhu.

Od roku 2027 budú emisné povolenky musieť nakupovať aj dodávatelia plynu, obchodníci s uhlím či predajcovia pohonných látok. Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR to zvýši ceny energií a podniky prenesú časť zvýšených nákladov do svojich produktov.

Michal Šubín zo spoločnosti Subin & Partners vyjadruje, že ETS 2 zasiahne každého, kto využíva nezelenú energiu. Slovenskí podnikatelia čelia okrem vyšších nákladov aj otázkam konsolidácie, rastu ceny práce a nedostatku pracovnej sily.

Analytik Jozef Badida pripomína, že konečné ceny pre domácnosti budú závisieť od spotrebovaného plynu, uhlia či najazdených kilometrov. Zástupcovia zamestnávateľov upozorňujú, že vyššie ceny energií znížia domácu spotrebu a ovplyvnia dopyt po ďalších produktoch.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Carney sa ospravedlnil Trumpovi za reklamu s Reaganom

Kanadský premiér Mark Carney sa v sobotu ospravedlnil americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi za politickú reklamu zameranú proti colnej politike USA. Došlo k tomu počas samitu Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) v Južnej Kórei.

Carney nariadil premiérovi Ontária Dougovi Fordovi, aby reklamu nevysielal. Ospravedlnenie odovzdal Trumpovi súkromne počas večere, ktorú usporiadal juhokórejský prezident.

Šéf kanadskej vlády potvrdil, že reklamu preskúmal a postavil sa k jej odvysielaniu negatívne. Premiér Ontária Ford si objednal kampaň s úryvkom bývalého prezidenta Ronalda Reagana, v ktorom hovoril o negatívnych účinkoch ciel na obchod. Trump v reakcii na túto reklamu zvýšil clá na kanadské tovary a pozastavil obchodné rokovania s Kanadou.

Na stretnutí Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce si Carney vymenil názory aj s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Rozhovor označil za prelom po rokoch napätia medzi Čínou a Kanadou.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.