Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko kritizuje USA za vojenskú silu v Karibiku a podporuje Madurov režim

Rusko kritizuje Spojené štáty za rozsiahlu vojenskú operáciu v Karibiku, ktorú Washington prezentuje ako boj proti drogovým kartelom.

Podľa Moskvy však ide o neprimerané použitie sily, ktoré podľa hovorkyne ruskej diplomacie Marie Zacharovovej porušuje medzinárodné právo aj americké zákony.

Operácia si podľa dostupných údajov vyžiadala životy 61 ľudí. USA zároveň v regióne výrazne posilnili svoju vojenskú prítomnosť.

Rusko sa postavilo na stranu venezuelského prezidenta Nicolása Madura, ktorému dlhodobo vyjadruje podporu. V máji Maduro a ruský prezident Vladimir Putin uzavreli dohodu o strategickom partnerstve.

Caracas pritom opakovane tvrdí, že cieľom USA je odstránenie venezuelského režimu.

Vyhlásenia Moskvy prichádzajú na pozadí jej vlastnej vojenskej agresie na Ukrajine.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Počet obvinených za krádež šperkov v Louvri stúpol na štyri

Vyšetrovanie ohľadom šokujúcej lúpeže šperkov v Louvri za vyše sto miliónov dolárov stále prebieha – najnovšie polícia obvinila ďalších dvoch ľudí.

Podľa parížskeho prokurátora ide o 37-ročného muža so záznamom za krádeže a 38-ročnú ženu z chudobnej štvrte La Courneuve. Obaja čelia obvineniam z účasti na organizovanej krádeži a zo zločineckého spolčenia.

Momentálne zostávajú vo vyšetrovacej väzbe, pričom svoju vinu popierajú.

V prípade sú tak už štyria obvinení – pred týždňom boli zatknutí aj dvaja muži z Aubervilliers, z ktorých jeden bol zadržaný na letisku pri pokuse opustiť krajinu. Podľa prokuratúry obaja priznali aspoň čiastočnú účasť.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Drony narušili bezpečnosť základne NATO v Belgicku. Podozrenia smerujú na Rusko

Belgická vojenská základňa Kleine-Brogel, kde sa údajne nachádzajú aj americké jadrové zbrane, čelí bezpečnostnému incidentu – v noci na sobotu nad ňou zaznamenali neidentifikované drony.

Podľa ministra obrany Thea Franckena detekčný systém zareagoval správne a úrady už analyzujú záznamy. Incident vyšetrujú a pripravujú sa opatrenia.

Podobné prelety boli hlásené aj v neďalekom Leopoldsburgu a pri ďalších vojenských objektoch v krajine.

Zatiaľ nie je známe, kto stojí za týmito dronmi, no okolnosti pripomínajú minulé incidenty, z ktorých viaceré európske štáty podozrievali Rusko.

Základňa má vysoký strategický význam – využíva ju aj NATO a len nedávno hostila cvičenie s účasťou 2-tisíc vojakov. Do roku 2027 má byť navyše vybavená stíhačkami F-35.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Epsteinove finančné väzby odhaľujú prepojenia na Wall Street i Rusko

Nové súdne záznamy odhaľujú, že J.P. Morgan nahlásila transakcie Jeffreya Epsteina v hodnote viac než 1 miliardy dolárov ako podozrivé, uvádza portál CNN.

Išlo o prevody realizované v rokoch 2003 až 2019, v ktorých figurovali známe mená z Wall Street, ruské banky Alfa Bank a Sberbank, aj Epsteinov bývalý právnik. Tieto podozrenia banka oficiálne podávala už od roku 2002, no úrady podľa všetkého nezasiahli.

Zverejnené e-maily ukazujú, že Epstein sprostredkúval kontakty vplyvným osobám – napríklad bankárovi Jesovi Staleymu, ktorý sa pre to dostal pod paľbu kritiky.

J.P. Morgan, ktorá s Epsteinom ukončila vzťahy v roku 2013, zaplatila neskôr stovky miliónov dolárov na urovnanie sporov so zástupcami obetí aj americkými Panenskými ostrovmi.

Hoci banka tvrdí, že o Epsteinových zločinoch nevedela, odtajnené dokumenty zvyšujú tlak na justičné orgány, aby konečne zverejnili plný rozsah jeho prepojení. Zároveň sa opäť otvára otázka, prečo bol Epstein roky chránený systémom, ktorý ho mal kontrolovať.

(lup)

Minúta  |  

Biely dom vynechá klimatický samit. Trump preferuje bilaterálne dohody

Spojené štáty nevyšlú na klimatickú konferenciu COP30 v brazílskom Beléme žiadnych vysokopostavených predstaviteľov. Potvrdil to nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu s tým, že prezident sa otázkam energetiky venuje priamo cez bilaterálne dohody.

Americký prezident Donald Trump, ktorý znovu viedol USA k vystúpeniu z parížskej klimatickej dohody a favorizuje fosílne palivá, sa na samite očakávane nezúčastní. Prekvapením je však aj absencia vyšších vládnych delegátov.

Napriek tomu USA na COP30 nezostanú bez zastúpenia – zúčastní sa vyše sto zástupcov na štátnej a miestnej úrovni vrátane guvernérov a starostov.

Hlavný samit lídrov sa koná v predstihu, 6. a 7. novembra, keďže samotná konferencia prebieha od 10. do 21. novembra.

Účasť dosiaľ potvrdilo menej ako 60 svetových lídrov, no prihlásených je až 170 delegácií.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Sýrsky prezident Šara má pricestovať do USA. Pridá sa ku koalícii?

Sýrsky prezident Ahmad Šara by mal podľa amerického vyslanca Toma Barracka navštíviť Washington. Ide o jeho druhú návštevu USA po prejave na Valnom zhromaždení OSN v septembri.

Šara, ktorý vlani prevzal moc po Bašárovi al-Assadovi, sa snaží o obnovu diplomatických väzieb, najmä so Západom.

V rámci návštevy by sa podľa Barracka Sýria „azda“ mohla pripojiť ku koalícii vedenej USA, ktorá vznikla v roku 2014 na boj proti Islamskému štátu. Ten v čase svojho vrcholu ovládal tretinu územia Sýrie a Iraku a preslávil sa brutálnym uplatňovaním práva šaría.

Hoci bola skupina porazená v roku 2019, podľa spravodajských zdrojov sa pokúša využiť pád Assadovho režimu a získať v regióne opäť vplyv.

Treba pripomenúť, že Šara kedysi viedol sýrsku odnož al-Káidy, ale pred desiatimi rokmi sa jeho protiasadovská povstalecká skupina oddelila od siete založenej Usámom bin Ládinom a neskôr s Islamským štátom súperila.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.