Preskočiť na obsah
  |  

Brazília spustila sériu podujatí pred klimatickým samitom COP30

Brazília v pondelok 3. novembra odštartovala trojtýždňový cyklus sprievodných akcií ku klimatickému samitu COP30. Podujatia sa konajú v mestách Rio de Janeiro, São Paulo a Belém a majú priblížiť aktivity zúčastnených krajín v boji proti globálnemu otepľovaniu.

V São Paule sa zišli podnikatelia, ktorí žiadajú od vlád stimuly pre obnoviteľné zdroje energie. Skupina We Mean Business Coalition pripravila otvorený list, ktorý podpísalo 35 organizácií zastupujúcich približne 100-tisíc firiem. V Riu sa súčasne koná samit miestnych politických elít, ktorý sprevádzajú protesty po nedávnej policajnej operácii v meste.

Aktivity dopĺňa ceremoniál udeľovania ceny Earthshot Prize, ktorý viedol princ William. Hlavné rokovania COP30 sa uskutočnia od 10. do 21. novembra v amazonskom meste Belém. Organizátori evidujú nižší počet potvrdených účastí a registrácií než na predchádzajúcich klimatických konferenciách.

(reuters, sie)

  |  

Nigéria žiada o rešpekt suverenity v pláne USA potlačiť útoky na kresťanov

V Nigérii pokračujú masívne útoky islamistických skupín na kresťanské komunity, hlavne na severe a v severovýchode krajiny. Skupiny Boko Haram a Islamský štát v provincii Západná Afrika systematicky útočia na dediny, kostoly a obytné oblasti.

Len v roku 2025 podľa údajov neziskových organizácií zahynulo viac ako 7-tisíc kresťanov, pričom útoky zahŕňajú masové vraždy, únosy a poškodzovanie majetku.

Militanti často nútia obyvateľov konvertovať na islam pod hrozbou smrti. Napríklad počas poslednej série útokov na vianočné sviatky došlo k poprave piatich kresťanov, čo sprevádzali vyhrážky voči ostatným veriacim. Táto vlna násilia vyvolala obavy z možnej genocídy kresťanskej populácie v Nigérii. Nigérijská vláda však tvrdí, že násilie nemá výlučne náboženský charakter.

Prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že Spojené štáty môžu nasadiť pozemné sily alebo vykonať letecké údery v Nigérii, aby zastavili násilie proti kresťanom. Trump už predtým požiadal ministerstvo obrany, aby sa pripravilo na možnú „rýchlu“ vojenskú akciu, ak nigérijská vláda nezastaví vraždy kresťanov, ktoré podľa neho páchajú radikálni islamisti.

Poradca nigérijského prezidenta Bola Tinuba, Daniel Bwala, uviedol, že víta pomoc Spojených štátov v boji proti islamistickým povstalcom, za podmienky rešpektovania svojej suverenity.

(reuters, sie)

  |  

Trump zatiaľ neplánuje dodať Ukrajine rakety Tomahawk

Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že by sa rád vyhol eskalácii konfliktu a je zdržalivým voči plánu, podľa ktorého by Spojené štáty predali Tomahawky krajinám NATO, ktoré by ich následne odovzdali Ukrajine.

Počas letu lietadlom Air Force One z Palm Beach na Floride do Washingtonu Trump novinárom povedal, že o predaji rakiet zatiaľ neuvažuje, no nezavrhol, že svoj postoj môže zmeniť. Tému rakiet prerokoval s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem na stretnutí v Bielom dome 22. októbra. Rutte následne uviedol, že rozhodnutie je na USA.

Tomahawk má dolet približne 2500 kilometrov, čo umožňuje zásahy hlboko na území Ruska, vrátane Moskvy. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požaduje tieto zbrane, zatiaľ čo Kremeľ dôrazne varuje pred ich dodaním Ukrajine.

(reuters, sie)

  |  

Hamas odovzdal ďalšie tri telá rukojemníkov

Izraelské sily v Gaze v nedeľu prijali rakvy s pozostatkami troch rukojemníkov, ktoré im odovzdal Červený kríž, uviedol úrad premiéra Benjamina Netanjahua. Telá majú identifikovať v Izraeli.

Izrael tvrdí, že Hamas odovzdáva telá pomaly, zatiaľ čo skupina uvádza, že postupuje čo najrýchlejšie v náročných podmienkach. Ide o súčasť dohody o prímerí, ktorá zahŕňa výmenu tiel rukojemníkov a palestínskych militantov.

Hoci prímerie platí od 10. októbra, násilie úplne neutíchlo. Palestínske zdravotné orgány uvádzajú, že izraelské sily zabili od prímeria 236 ľudí pri útokoch na Gazu. Izrael to odôvodňuje ako reakciu na útoky Hamasu, pri ktorých zomreli traja izraelskí vojaci.

USA medzitým posilňujú dohľad nad prímerím – asi 200 amerických vojakov pôsobí v južnom Izraeli a pripravuje plán na medzinárodné sily pre stabilizáciu Gazy.

(reuters, est)

  |  

USA zatiaľ neplánujú jadrové výbuchy, tvrdí minister energetiky

Americký minister energetiky Chris Wright ubezpečil, že aktuálne plánované jadrové testy nebudú zahŕňať skutočné výbuchy. Ide len o takzvané nekritické skúšky, ktoré preverujú funkčnosť ostatných častí jadrových zbraní bez samotného výbuchu.

Cieľom je otestovať nové systémy a zabezpečiť, že náhradné zbrane budú účinnejšie ako tie predošlé. Wright zároveň pripomenul, že Spojené štáty majú vďaka dlhoročným testom a pokročilým simuláciám dostatok dát na presnú analýzu efektov jadrového výbuchu.

Vyjadrenie prichádza po tom, ako prezident USA Donald Trump pred plánovaným stretnutím so Si Ťin-pchingom vyzval na obnovenie jadrových testov po viac než troch dekádach.

Išlo však zrejme skôr o geopolitický signál voči Číne a Rusku než o reálny návrat k výbuchom z obdobia studenej vojny.

(reuters, lup)

  |  

Na Slovensku prvý raz zaznamenali kolibiarika stužkatého z Ázie

Na Slovensku po prvý raz zdokumentovali výskyt kolibiarika stužkatého – drobného spevavca pôvodom z Ázie.

Nezvyčajný vtáčí hosť sa objavil na ornitologickom stacionári v Drienovci, kde ho odchytili a zdokumentovali traja odborníci: Milan Olekšák, Peter Ďurian a Iveta Dolná.

Po označení slovenským krúžkom ho vypustili späť do prírody. Slovenská ornitologická spoločnosť o tom informovala prostredníctvom sociálnej siete.

Zaujímavé je, že tento druh túto jeseň zaznamenali aj v Poľsku a Holandsku, čo naznačuje možný posun jeho migračných trás. Ak nález oficiálne potvrdí faunistická komisia, pôjde o 381. druh vtáka evidovaný na území Slovenska.

(tasr, lup)