Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ zvažuje zavedenie „brzdy“ pre klimatické ciele, tvrdí dokument

Európska únia zvažuje zavedenie „brzdovej“ klauzuly, ktorá by v budúcnosti umožnila znížiť klimatické ciele pre rok 2040. Návrh kompromisného dokumentu počíta s tým, že ak členské štáty nezabezpečia dostatočné pohlcovanie oxidu uhličitého prostredníctvom lesov a pôdy, únia by mohla upraviť medziročný cieľ v rozsahu zodpovedajúcom zistenej medzere.

Ministri s klimatickou agendou krajín Európskej únie majú o návrhu rokovať 4. novembra, tesne pred odchodom predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej na samit COP30 v brazílskom Beléme.

Súčasný návrh počíta so znížením emisií do roku 2040 o 90 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

Podľa návrhu by mohla únia prijať aj opatrenia na podporu lesov. Myšlienka „brzdovej klauzuly“ sa objavila už v pracovnom návrhu dokumentu od Francúzska z minulého týždňa. O schválení cieľa musí rozhodnúť najmenej 15 členských štátov z 27.

(reuters, sie)

Minúta  |  

USA zakladajú globálny klub pre obchod s kritickými nerastmi

Spojené štáty vytvorili medzinárodnú iniciatívu, ktorá má umožniť krajinám obchodovať s kritickými nerastnými surovinami využívanými pri výrobe batérií či moderných technológií. Oznámil to v pondelok americký minister vnútra Doug Burgum počas energetickej konferencie ADIPEC v Abú Zabí.

Minister uviedol, že cieľom klubu je prehĺbiť spoluprácu medzi štátmi v oblasti spracovania a rafinácie týchto surovín, ktoré sú nevyhnutné pre priemysel čistých technológií. Spojené štáty tak chcú posilniť stabilitu dodávateľských reťazcov a znížiť závislosť na jednotlivých krajinách.

Burgum zároveň zdôraznil, že Washington sa zaviazal zabezpečiť dostatok energetických zdrojov na podporu technologického rozvoja a víťazstvo v pretekoch o dominanciu v oblasti umelej inteligencie.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Európska komisia chystá plán pre integráciu finančných regulácií

Európska komisia pripravuje návrh, ktorý rozšíri centralizované právomoci európskych inštitúcií nad finančnými trhmi. Nové pravidlá sa dotknú akciových, kryptomenových búrz ako aj finančných domov.

Cieľom je údajne znížiť regulačnú roztrieštenosť medzi jednotlivými štátmi a posilniť konkurencieschopnosť Európskej únie voči Spojeným štátom.

Komisia plánuje vytvoriť jednotný dohľad po vzore americkej komisie pre cenné papiere (SEC). Väčšie právomoci má získať Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), ktorý by kontroloval najvýznamnejšie cezhraničné subjekty, napríklad burzy, poskytovateľov služieb sektora kryptomien a ostatné inštitúcie finančného trhu. ESMA by zároveň riešila spory medzi národnými regulátormi pri dohľade nad veľkými správcami aktív.

Nemecko, ktoré doteraz odmietalo centralizovaný dohľad, sa teraz snaží nájsť spoločnú pozíciu s Francúzskom. Naopak, Luxembursko a Írsko upozorňujú na riziko oslabenia svojich domácich finančných sektorov.

Európska komisia chce návrh predstaviť v decembri ako súčasť balíka na integráciu finančných trhov. Iniciatívu podporujú prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová aj bývalý guvernér Mario Draghi.

(sie)

Minúta  |  

Trump: USA do vojny s Venezuelou nepôjdu, Madurove dni sú však spočítané

Americký prezident Donald Trump v rozhovore pre televíziu CBS zverejnenom v nedeľu uviedol, že hoci Spojené štáty vojnu s Venezuelou neplánujú, dni jej prezidenta Nicolása Madura sú spočítané.

Agentúra AFP pripomína, že najnovšie Trumpove vyjadrenia zazneli v čase, keď USA v Karibiku zhromažďujú svojich vojakov a opakovane tam útočia na lode údajne zapojené do pašeráctva drog.

Trumpova administratíva venezuelského prezidenta obviňuje z podpory medzinárodnej drogovej trestnej činnosti. Maduro naopak tvrdí, že Spojené štáty využívajú boj proti drogám ako zámienku na nútenú zmenu režimu vo Venezuele s cieľom získať prístup k jej rope.

V uplynulých týždňoch pri viac ako pätnástich amerických útokoch na lode údajne pašujúce drogy do Spojených štátov zahynulo najmenej 65 ľudí. Viaceré štáty a medzinárodné organizácie tieto kroky označili za mimosúdne popravy.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Brazília spustila sériu podujatí pred klimatickým samitom COP30

Brazília v pondelok 3. novembra odštartovala trojtýždňový cyklus sprievodných akcií ku klimatickému samitu COP30. Podujatia sa konajú v mestách Rio de Janeiro, São Paulo a Belém a majú priblížiť aktivity zúčastnených krajín v boji proti globálnemu otepľovaniu.

V São Paule sa zišli podnikatelia, ktorí žiadajú od vlád stimuly pre obnoviteľné zdroje energie. Skupina We Mean Business Coalition pripravila otvorený list, ktorý podpísalo 35 organizácií zastupujúcich približne 100-tisíc firiem. V Riu sa súčasne koná samit miestnych politických elít, ktorý sprevádzajú protesty po nedávnej policajnej operácii v meste.

Aktivity dopĺňa ceremoniál udeľovania ceny Earthshot Prize, ktorý viedol princ William. Hlavné rokovania COP30 sa uskutočnia od 10. do 21. novembra v amazonskom meste Belém. Organizátori evidujú nižší počet potvrdených účastí a registrácií než na predchádzajúcich klimatických konferenciách.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Nigéria žiada o rešpekt suverenity v pláne USA potlačiť útoky na kresťanov

V Nigérii pokračujú masívne útoky islamistických skupín na kresťanské komunity, hlavne na severe a v severovýchode krajiny. Skupiny Boko Haram a Islamský štát v provincii Západná Afrika systematicky útočia na dediny, kostoly a obytné oblasti.

Len v roku 2025 podľa údajov neziskových organizácií zahynulo viac ako 7-tisíc kresťanov, pričom útoky zahŕňajú masové vraždy, únosy a poškodzovanie majetku.

Militanti často nútia obyvateľov konvertovať na islam pod hrozbou smrti. Napríklad počas poslednej série útokov na vianočné sviatky došlo k poprave piatich kresťanov, čo sprevádzali vyhrážky voči ostatným veriacim. Táto vlna násilia vyvolala obavy z možnej genocídy kresťanskej populácie v Nigérii. Nigérijská vláda však tvrdí, že násilie nemá výlučne náboženský charakter.

Prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že Spojené štáty môžu nasadiť pozemné sily alebo vykonať letecké údery v Nigérii, aby zastavili násilie proti kresťanom. Trump už predtým požiadal ministerstvo obrany, aby sa pripravilo na možnú „rýchlu“ vojenskú akciu, ak nigérijská vláda nezastaví vraždy kresťanov, ktoré podľa neho páchajú radikálni islamisti.

Poradca nigérijského prezidenta Bola Tinuba, Daniel Bwala, uviedol, že víta pomoc Spojených štátov v boji proti islamistickým povstalcom, za podmienky rešpektovania svojej suverenity.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.