Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európska komisia chystá plán pre integráciu finančných regulácií

Európska komisia pripravuje návrh, ktorý rozšíri centralizované právomoci európskych inštitúcií nad finančnými trhmi. Nové pravidlá sa dotknú akciových, kryptomenových búrz ako aj finančných domov.

Cieľom je údajne znížiť regulačnú roztrieštenosť medzi jednotlivými štátmi a posilniť konkurencieschopnosť Európskej únie voči Spojeným štátom.

Komisia plánuje vytvoriť jednotný dohľad po vzore americkej komisie pre cenné papiere (SEC). Väčšie právomoci má získať Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), ktorý by kontroloval najvýznamnejšie cezhraničné subjekty, napríklad burzy, poskytovateľov služieb sektora kryptomien a ostatné inštitúcie finančného trhu. ESMA by zároveň riešila spory medzi národnými regulátormi pri dohľade nad veľkými správcami aktív.

Nemecko, ktoré doteraz odmietalo centralizovaný dohľad, sa teraz snaží nájsť spoločnú pozíciu s Francúzskom. Naopak, Luxembursko a Írsko upozorňujú na riziko oslabenia svojich domácich finančných sektorov.

Európska komisia chce návrh predstaviť v decembri ako súčasť balíka na integráciu finančných trhov. Iniciatívu podporujú prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová aj bývalý guvernér Mario Draghi.

(sie)

Minúta  |  

Trump: USA do vojny s Venezuelou nepôjdu, Madurove dni sú však spočítané

Americký prezident Donald Trump v rozhovore pre televíziu CBS zverejnenom v nedeľu uviedol, že hoci Spojené štáty vojnu s Venezuelou neplánujú, dni jej prezidenta Nicolása Madura sú spočítané.

Agentúra AFP pripomína, že najnovšie Trumpove vyjadrenia zazneli v čase, keď USA v Karibiku zhromažďujú svojich vojakov a opakovane tam útočia na lode údajne zapojené do pašeráctva drog.

Trumpova administratíva venezuelského prezidenta obviňuje z podpory medzinárodnej drogovej trestnej činnosti. Maduro naopak tvrdí, že Spojené štáty využívajú boj proti drogám ako zámienku na nútenú zmenu režimu vo Venezuele s cieľom získať prístup k jej rope.

V uplynulých týždňoch pri viac ako pätnástich amerických útokoch na lode údajne pašujúce drogy do Spojených štátov zahynulo najmenej 65 ľudí. Viaceré štáty a medzinárodné organizácie tieto kroky označili za mimosúdne popravy.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Brazília spustila sériu podujatí pred klimatickým samitom COP30

Brazília v pondelok 3. novembra odštartovala trojtýždňový cyklus sprievodných akcií ku klimatickému samitu COP30. Podujatia sa konajú v mestách Rio de Janeiro, São Paulo a Belém a majú priblížiť aktivity zúčastnených krajín v boji proti globálnemu otepľovaniu.

V São Paule sa zišli podnikatelia, ktorí žiadajú od vlád stimuly pre obnoviteľné zdroje energie. Skupina We Mean Business Coalition pripravila otvorený list, ktorý podpísalo 35 organizácií zastupujúcich približne 100-tisíc firiem. V Riu sa súčasne koná samit miestnych politických elít, ktorý sprevádzajú protesty po nedávnej policajnej operácii v meste.

Aktivity dopĺňa ceremoniál udeľovania ceny Earthshot Prize, ktorý viedol princ William. Hlavné rokovania COP30 sa uskutočnia od 10. do 21. novembra v amazonskom meste Belém. Organizátori evidujú nižší počet potvrdených účastí a registrácií než na predchádzajúcich klimatických konferenciách.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Nigéria žiada o rešpekt suverenity v pláne USA potlačiť útoky na kresťanov

V Nigérii pokračujú masívne útoky islamistických skupín na kresťanské komunity, hlavne na severe a v severovýchode krajiny. Skupiny Boko Haram a Islamský štát v provincii Západná Afrika systematicky útočia na dediny, kostoly a obytné oblasti.

Len v roku 2025 podľa údajov neziskových organizácií zahynulo viac ako 7-tisíc kresťanov, pričom útoky zahŕňajú masové vraždy, únosy a poškodzovanie majetku.

Militanti často nútia obyvateľov konvertovať na islam pod hrozbou smrti. Napríklad počas poslednej série útokov na vianočné sviatky došlo k poprave piatich kresťanov, čo sprevádzali vyhrážky voči ostatným veriacim. Táto vlna násilia vyvolala obavy z možnej genocídy kresťanskej populácie v Nigérii. Nigérijská vláda však tvrdí, že násilie nemá výlučne náboženský charakter.

Prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že Spojené štáty môžu nasadiť pozemné sily alebo vykonať letecké údery v Nigérii, aby zastavili násilie proti kresťanom. Trump už predtým požiadal ministerstvo obrany, aby sa pripravilo na možnú „rýchlu“ vojenskú akciu, ak nigérijská vláda nezastaví vraždy kresťanov, ktoré podľa neho páchajú radikálni islamisti.

Poradca nigérijského prezidenta Bola Tinuba, Daniel Bwala, uviedol, že víta pomoc Spojených štátov v boji proti islamistickým povstalcom, za podmienky rešpektovania svojej suverenity.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Trump zatiaľ neplánuje dodať Ukrajine rakety Tomahawk

Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že by sa rád vyhol eskalácii konfliktu a je zdržalivým voči plánu, podľa ktorého by Spojené štáty predali Tomahawky krajinám NATO, ktoré by ich následne odovzdali Ukrajine.

Počas letu lietadlom Air Force One z Palm Beach na Floride do Washingtonu Trump novinárom povedal, že o predaji rakiet zatiaľ neuvažuje, no nezavrhol, že svoj postoj môže zmeniť. Tému rakiet prerokoval s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem na stretnutí v Bielom dome 22. októbra. Rutte následne uviedol, že rozhodnutie je na USA.

Tomahawk má dolet približne 2500 kilometrov, čo umožňuje zásahy hlboko na území Ruska, vrátane Moskvy. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požaduje tieto zbrane, zatiaľ čo Kremeľ dôrazne varuje pred ich dodaním Ukrajine.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Hamas odovzdal ďalšie tri telá rukojemníkov

Izraelské sily v Gaze v nedeľu prijali rakvy s pozostatkami troch rukojemníkov, ktoré im odovzdal Červený kríž, uviedol úrad premiéra Benjamina Netanjahua. Telá majú identifikovať v Izraeli.

Izrael tvrdí, že Hamas odovzdáva telá pomaly, zatiaľ čo skupina uvádza, že postupuje čo najrýchlejšie v náročných podmienkach. Ide o súčasť dohody o prímerí, ktorá zahŕňa výmenu tiel rukojemníkov a palestínskych militantov.

Hoci prímerie platí od 10. októbra, násilie úplne neutíchlo. Palestínske zdravotné orgány uvádzajú, že izraelské sily zabili od prímeria 236 ľudí pri útokoch na Gazu. Izrael to odôvodňuje ako reakciu na útoky Hamasu, pri ktorých zomreli traja izraelskí vojaci.

USA medzitým posilňujú dohľad nad prímerím – asi 200 amerických vojakov pôsobí v južnom Izraeli a pripravuje plán na medzinárodné sily pre stabilizáciu Gazy.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.