Preskočiť na obsah
  |  

Netanjahu podporil zákon o treste smrti pre teroristov

Izraelský parlamentný výbor pre národnú bezpečnosť posunul vpred návrh zákona, ktorý by umožnil uloženie trestu smrti za národne motivované vraždy izraelských občanov, informuje Times of Israel.

Návrh podporil aj premiér Benjamin Netanyahu, čo potvrdil vládny koordinátor pre rukojemníkov Gal Hirsch.

Ten pôvodne návrh odmietal, kým neboli všetci živí rukojemníci vrátení z pásma Gazy. Zákon predložila poslankyňa pravicovej strany Otzma Jehudit Limor Son Har-Melech.

Minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir trvá na tom, aby súdy nemali možnosť rozhodovať o udelení trestu – podľa neho by mal byť automatický.

Kritici varujú pred selektívnym uplatňovaním: zákon by sa nevzťahoval na Izraelčanov, ktorí zabijú Palestínčanov. Návrh zákona by mohol byť prvýkrát predložený na hlasovanie v pléne už v stredu.

(mja)

  |  

Opozícia víta prezidentské veto novely zákona o hazardných hrách

Prezident Peter Pellegrini sa postavil proti kontroverznej novele zákona o hazardných hrách a odmietol ju podpísať. Zákon sa tak vracia späť do parlamentu, kde bude potrebných aspoň 76 hlasov na prelomenie jeho veta. Opozičné strany rozhodnutie vítajú a vyzývajú koalíciu, aby zákon druhýkrát neschválila.

Podľa predsedu KDH Milana Majerského prezident ukázal, že vie odolať politickému tlaku a chrániť záujmy rodín a samospráv. Kritiku si vyslúžil zámer, aby štát prostredníctvom Tiposu prebral kasína a stal sa prevádzkovateľom hazardu.

Rovnako Progresívne Slovensko varuje pred oligarchami profitujúcimi z hazardu a apeluje na poslancov SNS, aby zákon nepodporili.

Igor Matovič z Hnutia Slovensko označil Pellegriniho krok za výnimočný – vraj prvýkrát uprednostnil obyčajných ľudí pred záujmami bohatých.

(tasr, mja)

  |  

Lukašenko si pri Soči buduje tajné sídlo s pancierovou ochranou

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko si podľa investigatívcov buduje tajný úkryt v Rusku. V kaukazskom letovisku Krasnaja Poljana pri Soči podľa Bieloruského investigatívneho centra vyrastá luxusný a silno zabezpečený komplex, ktorý má slúžiť ako útočisko v prípade, že bude musieť opustiť Bielorusko.

Oficiálne ide o hotelový projekt, no podľa zistení centra ide o opevnené sídlo s VIP apartmánmi, vilami, saunami, bazénmi a stráženými priestormi.

Komplex bude chrániť oceľový plot s protinárazovou výstužou, dronovou ochranou, termokamerami aj detektormi radiácie. Každá budova má vlastnú bezpečnostnú miestnosť, areál má aj zbrojnicu a vstup len cez pancierovanú bránu.

Sídlo sa nachádza v chránenej oblasti, kde sú stavebné práce oficiálne zakázané. Projekt, ktorý sa Lukašenkovi podľa novinárov z Poľska buduje na pozemkoch patriacich pôvodne bieloruskému štátu, naznačuje možné plány na útek k spojencovi Vladimírovi Putinovi.

(mja)

  |  

Poľsko má málo rakiet proti dronom, navrhujú delostreleckú obranu

Poľsko čelí vážnemu nedostatku efektívnej obrany proti rojom dronov, ktoré sa stávajú kľúčovým prvkom moderných konfliktov. Podľa generála vo výslužbe Wlodzimierza Usareka je používanie drahých rakiet proti lacným dronom ekonomicky neudržateľné.

V správe Nadácie Alioth, predstavenej vo Varšave, sa preto odporúča vytvorenie takzvanej delostreleckej vrstvy protivzdušnej obrany – mobilnej, lacnejšej a presnejšej alternatívy schopnej zasahovať ciele do výšky deväť kilometrov.

Táto vrstva by mala byť integrovaná s už existujúcimi systémami, aby sa zvýšila efektivita a znížilo riziko zbytočných nákladov. Správa zároveň upozorňuje na vedľajšie škody, ktoré vznikajú pri použití rakiet, ako napríklad dopady úlomkov na civilné objekty pri nedávnych incidentoch s ruskými dronmi.

Nadácia Alioth, zložená z bývalých vojenských profesionálov, zdôrazňuje potrebu rýchlych a finančne rozumných riešení a vyzýva na modernizáciu prístupov k obrane.

(tasr, mja)

  |  

Lotyšský prezident zablokoval odstúpenie od Istanbulského dohovoru

Lotyšský prezident Edgars Rinkévičs vetoval zákon o odstúpení od Istanbulského dohovoru, ktorý parlament schválil len niekoľko dní predtým. Podľa neho by takýto krok vyslal nejasný signál spoločnosti aj zahraničným partnerom.

Ak by zákon podpísal, Lotyšsko by sa stalo prvou krajinou EÚ, ktorá by sa od dohovoru dištancovala. Proti vystúpeniu sa ostro postavila aj premiérka Evika Siliňová, hoci jej koaličný partner – Únia zelených a poľnohospodárov – hlasoval za.

„Dôrazne nesúhlasím s vystúpením Lotyšska z Istanbulského dohovoru,“ napísala v sobotu na sociálnej sieti X.

Niektoré politické strany v Európe Istanbulský dohovor v uplynulých rokoch kritizovali s tvrdením, že presadzuje „rodovú ideológiu“, podporuje sexuálne experimentovanie a ohrozuje deti.

(tasr, mja)

  |  

Začal sa predaj diaľničných známok na rok 2026, ceny sú rovnaké

Národná diaľničná spoločnosť spustila predaj diaľničných známok na rok 2026 už v novembri, teda o mesiac skôr ako zvyčajne. Ceny zostávajú nezmenené.

Ročná známka bude aj v novom roku stáť 90 eur, mesačná 17,10 eura, desaťdňová 10,80 eura a jednodňová 8,10 eura.

Diaľničiari zároveň upozorňujú, aby motoristi využívali výhradne oficiálne predajné kanály, ako je web eznamka.sk, mobilná aplikácia či predajné miesta na hraniciach. Vyhnú sa tak zbytočným poplatkom a komplikáciám pri reklamáciách.

Novinkou od januára tohto roka je predĺženie možnosti posunu platnosti známky až o 60 dní od nákupu, namiesto pôvodných 13 dní. Národná diaľničná spoločnosť zároveň rozšírila možnosti platby o Apple Pay a Google Pay.

(tasr, max)