Preskočiť na obsah
  |  

Zaskočený Pentagón, znepokojená Nigéria. Trump náhle mení vojenské priority

Americký prezident Donald Trump cez víkend vyvolal vlnu neistoty, keď verejne pohrozil vojenským zásahom proti Nigérii. Tvrdí, že tamojšia vláda umožňuje útoky na kresťanov, a nariadil Pentagónu pripraviť sa na možné kroky – „rýchle a kruté“.

Hoci minister obrany okamžite reagoval súhlasne, žiadne konkrétne príkazy zatiaľ nevydal. Pentagón sa podľa zdrojov agentúry Reuters snaží zorientovať v situácii, keďže USA majú v Afrike iba jednu základňu a Nigéria nie je medzi ich prioritami.

Trumpovo vyhlásenie nasledovalo po tom, čo jeho administratíva pridala Nigériu na zoznam krajín, ktoré vážne porušujú náboženskú slobodu – najmä v dôsledku pôsobenia islamistických skupín ako Boko Haram.

Trump v uplynulých dňoch prekvapil aj ďalšími krokmi: požiadal o testovanie jadrových zbraní a naznačil záujem o vojenské aktivity vo Venezuele.

Jeho konanie tak vyvoláva otázky, či ide o novú stratégiu, alebo len o sériu impulzívnych rozhodnutí.

(reuters, lup)

  |  

V konfliktných zónach žilo vlani zhruba 520 miliónov detí

Podľa analýzy humanitárnej organizácie Save the Children je to až o 47 miliónov viac než v predchádzajúcom roku a zároveň je to najvyšší počet od roku 2005, keď boli tieto údaje prvýkrát zostavené.

Znamená to, že každé piate dieťa na svete je postihnuté ozbrojeným konfliktom, upozornila v pondelok organizácia.

Zároveň bolo počas minulého roka zdokumentovaných dovedna 41 763 trestných činov páchaných na deťoch v konfliktoch, čo je o 30 percent viac než v roku 2023 a podľa údajov je to tiež rekordne vysoká hodnota.

Viac než polovica týchto trestných činov bola spáchaná len v štyroch konfliktných regiónoch: na okupovaných palestínskych územiach, v Konžskej demokratickej republike (KDR), Nigérii a Somálsku. Celkovo bolo v minulom roku zaznamenaných 61 konfliktov medzi štátmi, uvádza organizácia.

Tento vývoj jasne ukazuje, „že sú potrebné naliehavé politické opatrenia“, povedal Florian Westphal, výkonný riaditeľ organizácie Save the Children Nemecko. „Najmä v časoch globálneho hromadenia vojenskej sily musí byť ochrana detí ústredným cieľom bezpečnostnej politiky,“ upozornil. Je podľa neho škandál, že štáty míňajú viac peňazí na zbrane než na ochranu detí v konfliktných zónach.

(tasr, dpa)

  |  

Peking a Moskva potvrdili partnerstvo, riešili aj energetiku a Taiwan

Čínsky prezident Si Ťin-pching sa v Pekingu stretol s ruským premiérom Michailom Mišustinom, aby posilnil ekonomické väzby medzi Pekingom a Moskvou.

Si potvrdil strategický význam spolupráce aj napriek rastúcemu tlaku zo Západu a zdôraznil odvetvia ako energetika, poľnohospodárstvo či digitálna ekonomika ako hlavné piliere ďalšieho rozvoja.

Mišustin zasa apeloval na vytváranie priaznivého prostredia pre investície a spoločné projekty. Hoci obchod medzi krajinami v posledných mesiacoch klesol, obe strany deklarovali odhodlanie prehĺbiť partnerstvo.

V spoločnom komuniké sa Rusko zaviazalo k podpore princípu jednej Číny a odmietlo nezávislosť Taiwanu.

(reuters, lup)

  |  

Panama vsádza na LPG, prieplav má zmierniť pokles svetového obchodu

Panamský prieplav sa pripravuje na spomalenie globálneho obchodu tým, že sa zameriava na rastúcu prepravu skvapalneného ropného plynu (LPG) a poľnohospodárskych komodít.

Podľa správcu Ricaurteho Vasqueza je LPG perspektívny produkt s rastúcou hodnotou, čo potvrdzuje aj obnovenie viac ako 95-percentného podielu prieplavu na vývoze LPG z USA do Ázie.

V reakcii na tento trend Panama plánuje výstavbu potrubia s kapacitou dva milióny barelov denne, ktoré by malo byť hotové do roku 2030. Okrem toho pripravuje výstavbu dvoch prístavov (do roku 2029) a rozsiahlej vodnej nádrže Rio Indio (do roku 2031), ktorá zabezpečí sladkú vodu pre kanál.

Tieto infraštruktúrne projekty si vyžiadajú investície vo výške 8,5 miliardy dolárov.

Hoci prieplav zaznamenal 14-percentný rast tržieb a 19-percentný nárast prechodov v minulom fiškálnom roku, v tom aktuálnom očakáva pokles prepravovanej tonáže o približne 40 miliónov ton.

(reuters, lup)

  |  

Trumpove clá rieši najvyšší súd, vláda ich chce zachovať za každú cenu

Clá amerického prezidenta Donalda Trumpa sa opäť dostali pred Najvyšší súd USA, ktorý má rozhodnúť o ich zákonnosti. Nižšie súdy už predtým označili použitie zákona IEEPA za prekročenie právomocí, no Trumpova administratíva očakáva, že clá budú aj tak zachované.

Minister financií Scott Bessent tvrdí, že ide o otázku národnej bezpečnosti, a plánuje ich pred súdom obhajovať osobne. Aj v prípade neúspechu je vláda pripravená uplatniť iné zákonné nástroje.

Clá sa medzičasom stali kľúčovou súčasťou hospodárskej politiky, ktorá má prinútiť partnerov ako EÚ či Japonsko k ústupkom. Ich dosahy však pociťujú najmä americké firmy, ktoré čelia rastúcim nákladom a inflačným rizikám.

Investori varujú, že ak by súd clá zrušil, mohlo by to vyvolať finančný chaos a ohroziť rozpočtové príjmy štátu. Viaceré krajiny už medzičasom vyrokovali nové colné sadzby a podmienky.

Trump, ktorý clá považuje za súčasť národnej obrany, ich zavádza aj voči krajinám ako Čína či India. Podľa analytikov sa 15-percentné clo stáva novou normou.

(reuters, lup)

  |  

Merz pozval sýrskeho prezidenta, chce hovoriť o návrate utečencov

Nemecký kancelár Friedrich Merz pozval nového sýrskeho prezidenta Ahmada Šaru na oficiálnu návštevu Berlína, aby rokovali o možnostiach repatriácie Sýrčanov, ktorí sa v Nemecku dopustili trestných činov.

Podľa Merza sa občianska vojna v Sýrii skončila a už neexistujú dôvody, aby títo ľudia ostávali v azyle. Vyjadrenia kancelára však kontrastujú so slovami ministra zahraničia Johanna Wadephula, ktorý len nedávno v Damasku konštatoval, že podmienky pre návrat nie sú vhodné – v krajine stále prevláda rozvrat a život v dôstojných podmienkach je takmer nemožný.

Merz zároveň deklaroval ochotu Nemecka prispieť k obnove Sýrie, no zdôraznil, že významnú rolu v tom musia zohrať aj samotní utečenci. Nemecko v súčasnosti eviduje takmer milión sýrskych občanov, z ktorých má vyše 900 príkaz na deportáciu.

(tasr, mja)