Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Samit Amerík odložili pre napätie okolo Venezuely a hurikán Melissa

Stretnutie hláv štátov a vlád Karibiku, Severnej, Strednej a Južnej Ameriky, ktoré sa malo uskutočniť v decembri, odložili na budúci rok. Dominikánska republika ako hostiteľ potvrdila, že rozhodnutie padlo po konzultáciách so zapojenými štátmi vrátane USA.

Práve Washington čelí kritike za intenzívnu vojenskú aktivitu pri Venezuelskom pobreží, ktorú obhajuje ako súčasť protidrogovej operácie. Útoky na podozrivé plavidlá si však vyžiadali desiatky obetí a odborníci varujú pred mimosúdnymi praktikami.

V regióne zároveň panujú obavy z možného zásahu voči prezidentovi Nicolásovi Madurovi.

Okrem geopolitického napätia rozhodnutie ovplyvnili aj škody po hurikáne Melissa, ktorý skomplikoval situáciu napríklad na Jamajke.

USA odklad podporili a naznačili, že samit v roku 2025 by sa mohol zamerať na bezpečnosť a upevnenie vzťahov.

Dominikánske úrady upozorňujú na vážne názorové rozpory, ktoré bránia zmysluplnému konaniu samitu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

„Pôjdete za Kirkom do pekla!“ V Hamburgu podpálili autá politika AfD

V Hamburgu vyvolal rozruch nočný útok z nedele na pondelok, pri ktorom zhoreli štyri autá vrátane BMW patriaceho manželke Bernda Baumanna z politickej strany AfD. Incident sa odohral v štvrti Othmarschen krátko po tretej hodine ráno.

Podľa portálu Bild miestni obyvatelia spozorovali plamene a počuli výstrely, následne dorazili hasiči a štátna bezpečnosť zobudila samotného Baumanna s informáciou o útoku.

Približne o pol štvrtej popoludní sa k činu priznala extrémistická ľavicová skupina Antifa na webe Indymedia. V emotívnom manifeste okrem podpálenia auta spomínajú aj zavraždeného konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka.

Vyhlásenie končí výhražným odkazom: „Vy všetci zasra** MAGA-fanatici, pôjdete za Kirkom do pekla!“

Polícia prípad vyhodnotila ako politicky motivovaný a poverila štátnu bezpečnosť vyšetrovaním. Zatiaľ nikoho nezadržali.

(lup)

Minúta  |  

USA a Soul rokujú o obrane, Kórea má záujem o jadrové ponorky

Americký minister obrany Pete Hegseth počas návštevy Južnej Kórey vyhlásil, že hoci aliancia so Soulom ostáva primárne zameraná na odstrašenie Severnej Kórey, Spojené štáty chcú získať väčšiu flexibilitu pre nasadenie svojich jednotiek.

Naznačil, že 28 500 amerických vojakov v regióne by mohlo byť v budúcnosti využitých aj v iných konfliktoch – napríklad voči Číne.

Južná Kórea sa k tejto myšlienke stavia zdržanlivo, no rozširuje spoluprácu. Bude udržiavať a opravovať americké lode a rokuje o zvýšení obranných investícií.

Hegseth zároveň potvrdil, že prezident USA Donald Trump podporuje plány Soulu na výstavbu jadrových ponoriek, čím vyjadril dôveru v Kóreu ako silného spojenca.

Minister obrany Ahn Gyu-back však uistil, že krajina sa nebude usilovať o vývoj jadrových zbraní. Obaja ministri zdôraznili potrebu pokračovať v rokovaniach o obranných nákladoch a spoločnom strategickom dokumente.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Najväčší fond sveta sa stavia proti Muskovej biliónovej odmene v Tesle

Nórsky štátny investičný fond sa postavil proti schváleniu rekordnej odmeny pre Elona Muska vo výške až bilión dolárov.

Fond oznámil, že na výročnej valnej hromade Tesly bude hlasovať proti tomuto návrhu. Podľa neho je balík prehnane štedrý a môže ohroziť stabilitu spoločnosti. Fond, ktorý drží 1,12 percenta akcií Tesly v hodnote 17 miliárd dolárov, už v minulosti hlasoval proti Muskovej predošlej odmene vo výške 56 miliárd dolárov.

Odmena má Muskovi priniesť akcie v hodnote až jedného bilióna dolárov v priebehu desiatich rokov, aj keď po odpočítaní nákladov sa konečná hodnota znižuje na približne 878 miliárd.

Predstavenstvo Tesly sa snaží akcionárov presvedčiť, aby plán podporili, pričom varuje, že v prípade zamietnutia môže Musk zo spoločnosti odísť.

Hoci fond oceňuje Muskove zásluhy pri rozvoji Tesly, upozorňuje na problémový rozsah odmeny a slabé mechanizmy kontroly. O výsledku rozhodnú akcionári 6. novembra.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Zaskočený Pentagón, znepokojená Nigéria. Trump náhle mení vojenské priority

Americký prezident Donald Trump cez víkend vyvolal vlnu neistoty, keď verejne pohrozil vojenským zásahom proti Nigérii. Tvrdí, že tamojšia vláda umožňuje útoky na kresťanov, a nariadil Pentagónu pripraviť sa na možné kroky – „rýchle a kruté“.

Hoci minister obrany okamžite reagoval súhlasne, žiadne konkrétne príkazy zatiaľ nevydal. Pentagón sa podľa zdrojov agentúry Reuters snaží zorientovať v situácii, keďže USA majú v Afrike iba jednu základňu a Nigéria nie je medzi ich prioritami.

Trumpovo vyhlásenie nasledovalo po tom, čo jeho administratíva pridala Nigériu na zoznam krajín, ktoré vážne porušujú náboženskú slobodu – najmä v dôsledku pôsobenia islamistických skupín ako Boko Haram.

Trump v uplynulých dňoch prekvapil aj ďalšími krokmi: požiadal o testovanie jadrových zbraní a naznačil záujem o vojenské aktivity vo Venezuele.

Jeho konanie tak vyvoláva otázky, či ide o novú stratégiu, alebo len o sériu impulzívnych rozhodnutí.

(reuters, lup)

Minúta  |  

V konfliktných zónach žilo vlani zhruba 520 miliónov detí

Podľa analýzy humanitárnej organizácie Save the Children je to až o 47 miliónov viac než v predchádzajúcom roku a zároveň je to najvyšší počet od roku 2005, keď boli tieto údaje prvýkrát zostavené.

Znamená to, že každé piate dieťa na svete je postihnuté ozbrojeným konfliktom, upozornila v pondelok organizácia.

Zároveň bolo počas minulého roka zdokumentovaných dovedna 41 763 trestných činov páchaných na deťoch v konfliktoch, čo je o 30 percent viac než v roku 2023 a podľa údajov je to tiež rekordne vysoká hodnota.

Viac než polovica týchto trestných činov bola spáchaná len v štyroch konfliktných regiónoch: na okupovaných palestínskych územiach, v Konžskej demokratickej republike (KDR), Nigérii a Somálsku. Celkovo bolo v minulom roku zaznamenaných 61 konfliktov medzi štátmi, uvádza organizácia.

Tento vývoj jasne ukazuje, „že sú potrebné naliehavé politické opatrenia“, povedal Florian Westphal, výkonný riaditeľ organizácie Save the Children Nemecko. „Najmä v časoch globálneho hromadenia vojenskej sily musí byť ochrana detí ústredným cieľom bezpečnostnej politiky,“ upozornil. Je podľa neho škandál, že štáty míňajú viac peňazí na zbrane než na ochranu detí v konfliktných zónach.

(tasr, dpa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.