Preskočiť na obsah
  |  

Spojené kráľovstvo chystá zákaz špecifických druhov pornografie

Británia plánuje zakázať prechovávanie a zdieľanie pornografie zobrazujúcej škrtenie alebo dusenie. Tamojšia vláda v utorok oznámila, že sa to stane trestným činom.

Hoci je škrtenie vo Veľkej Británii už dnes trestným činom, jeho online zobrazovanie nie. Rozhodnutie zmeniť tento stav je súčasťou stratégie znižovania násilia voči ženám na internete.

Nezávislý prieskum nedávno ukázal, že zobrazovanie tohto typu násilia sa rozširuje na sociálnych sieťach. Obsah postupne normalizuje škrtenie ako súčasť sexuálneho správania.

Britská ministerka pre vedu, inovácie a technológiu Liz Kendallová zdôraznila vážnosť problému. „Pozeranie a zdieľanie takého materiálu je nielen hlboko znepokojujúce, ale aj nebezpečné. Tí, ktorí takýto obsah šíria, prispievajú ku kultúre násilia, ktorá v spoločnosti nemá miesto," povedala.

Technologické platformy budú musieť podniknúť „proaktívne kroky" na zabránenie prístupu k tomuto druhu obsahu. Okrem toho návrh zákonného textu predĺži lehotu na hlásenie zneužitia intímnych fotografií zo šesť mesiacov na tri roky.

(tasr, sie)

  |  

Pellegrini potvrdil záujem na obnovu spoločných rokovaní vlád s Babišom

Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini sa v utorok večer stretol v Prahe s predsedom českého hnutia ANO Andrejom Babišom. Pellegrini mu zagratuloval k víťazstvu v októbrových parlamentných voľbách a potvrdil záujem Slovenska pokračovať vo formáte spoločných zasadnutí vlád oboch krajín.

Počas rozhovoru Pellegrini zdôraznil spoločné výzvy, ktoré obe krajiny čakajú. Medzi nimi figuruje energetická bezpečnosť, dekarbonizácia priemyslu, zelená a digitálna transformácia, obrana a jadková energetika v Európskej únii vrátane diverzifikácie dodávok plynu a ropy. Pellegrini vyzdvihol tiež dôležitosť revitalizácie Vyšehradskej štvorky.

Prezident SR zároveň verí, že tradícia, pri ktorej prvá zahraničná návšteva českého premiéra smeruje na Slovensko, zostane zachovaná. Pellegrini pricestoval do Prahy na slávnostný koncert Štátnej filharmónie Košice.

(tasr, sie)

  |  

Trumpova administratíva informovala o svojich plánoch v Afrike

Spojené štáty sa zaviazali aktívne pôsobiť na dosiahnutie mieru v Sudáne, tvrdí tlačová hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.

Medzinárodný trestný súd v pondelok oznámil, že jeho prokurátor zbiera dôkazy o údajných hromadných vraždách a znásilňovaniach v sudánskom meste al-Fášir. Americká administratíva pracuje s ďalšími krajinami na ukončení tohto konfliktu, potvrdila Leavittová.

Leavittová ďalej oznámila, že Biely dom pracuje na nariadení zameranom na posilnenie bezpečnosti volieb v krajine. Plánované opatrenie by podľa Leavittovej malo zabrániť volebným podvodom, ktoré sa údajne dejú najmä v Kalifornii, ale aj so systémom poštovného hlasovania.

Prezident Trump podľa slov Leavittovej sleduje aj situáciu v Nigérii po tom, čo varoval pred možnosťou vojenskej intervencie. Hovorkyňa potvrdila, že správy z tejto krajiny sú v centre prezidentovej pozornosti a Biely dom situáciu monitoruje.

Leavittová zdôraznila aj to, že Trumpova administratíva vedie intenzívne obchodné rokovania s Indiou. Podľa jej slov má šéf Bieleho domu veľmi rád indického premiéra Narendru Modiho a pravidelne s ním diskutuje.

(reuters, sie)

  |  

Orbán reagoval na Zelenského kritiku: Ukrajine nič nedĺžime

Maďarský premiér Viktor Orbán reagoval na kritiku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a tvrdí, že Maďarsko Ukrajine nič nedlhuje. Podľa Orbána Budapešť poskytla Ukrajine humanitárnu aj energetickú pomoc v celkovej hodnote približne 200 miliónov eur.

Orbán vypočítal konkrétne opatrenia, ktoré Maďarsko podniklo. Od začiatku vojny bolo registrovaných viac ako 14 miliónov prekročení maďarsko-ukrajinskej hranice. V Maďarsku fungujú tri ukrajinské školy a Budapešť poskytuje starostlivosť pre zranených vojakov a deti. Viac ako 10-tisíc ukrajinských detí absolvovalo letné tábory v Maďarsku.

Šéf maďarskej vlády odmietol tvrdenie, že Maďarsko dlhuje Ukrajine podporu. Zároveň zdôraznil, že jeho krajina nepodporuje vstup Ukrajiny do Európskej únie, pretože by to podľa neho „prinieslo vojnu do Európy" a financie maďarských daňových poplatníkov by smerovali na Ukrajinu.

Zelenskyj v utorok vyzval Orbána, aby prestal blokovať prístupové rokovania Ukrajiny s Európskou úniou. Označil Orbánovu pozíciu za „špecifickú podporu" Putinovi. Zdôraznil, že Kyjev od Orbána žiadnu podporu nedostal a že Maďarsko by malo pomôcť jeho krajine.

Ukrajina požiadala o členstvo v EÚ v februári 2022. Hoci Maďarsko nevetovalo otvorenie prístupových rokovaní, blokuje spustenie diskusií o jednotlivých prístupových kapitolách. Maďarsko zablokovalo aj Moldavsko, ktoré je s Ukrajinou v tomto procese spárované.

(tasr, sie)

  |  

Ruské jednotky vraj získavajú prevahu v Pokrovsku. Akú taktiku používajú

„Ruské invázne sily dobyli približne 85 percent Pokrovska bez toho, že by sa objavili nejaké známky ukrajinskej ,protiofenzívy‘ na severe mesta, ktorá by zmenila situáciu na mieste,“ napísal v utorok na sociálnej sieti nemecký bezpečnostný žurnalista Julian Röpcke

Za pozoruhodné považuje to, že v centre mesta zatiaľ nie sú žiadne videá z bojov, bombardovania ani letov dronov, ani kaskadérske kúsky so vztýčením vlajky.

O situácii v Pokrovsku informuje aj nemecký magazín Spiegel, kde Rusi postupne infiltrujú toto strategické mesto. Podľa svedectva ukrajinských vojakov „sú nepriateľské skupiny rozptýlené v celom meste, hoci ukrajinské jednotky udržujú svoje pozície na juhu. Ruská prítomnosť sa pritom odhaduje na 200 až 300 vojakov.

Ruskí vojaci pritom používajú neobvyklú taktiku. Rozdeľujú sa na malé skupiny a presúvajú sa cez medzery v ukrajinských líniách. Táto stratégia sa často používa v dronových vojnách. Niektorí ruskí vojaci sa dokonca vydávajú za civilistov.

(sie)

  |  

Ústavný súd zamietol Dodikove odvolania proti zákazu politickej činnosti

Ústavný súd Bosny a Hercegoviny v utorok zamietol odvolania bývalého prezidenta Republiky srbskej (RS) Milorada Dodika proti rozhodnutiam súdu a centrálnej volebnej komisie, ktorými ho zbavili mandátu prezidenta a zakázali mu politickú činnosť.

Dodika vo februári pre obvinenia z nerešpektovania rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN v Bosne a Hercegovine Christiana Schmidta odsúdili na ročné väzenie a udelili mu šesťročný zákaz vykonávať politickú činnosť. V auguste ho centrálna volebná komisia oficiálne zbavila funkcie prezidenta, a preto sa obrátil na ústavný súd.

Ústavný súd v utorok uviedol, že Dodikove odvolania sú neopodstatnené, pretože ani rozsudok, ani rozhodnutie volebnej komisie neporušili ústavu a platné zákony. Exprezident označil rozhodnutie súdu za politicky motivované.

Centrálna volebná komisia vyhlásila predčasné prezidentské voľby v Republike srbskej (RS) na 23. novembra. Dodikova strana SNSD (Aliancia nezávislých sociálnych demokratov) do nich nominovala ako svojho kandidáta Sinišu Karana. Parlament RS za dočasnú prezidentku vymenovala dlhoročnú Dodikovu poradkyňu a blízku spolupracovníčku Anu Trišičovú Babičovú.

(tasr, afp, reuters, sie)