Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pellegrini a Pavel si v Prahe uctili česko-slovenskú kultúrnu vzájomnosť

Slovenský prezident Peter Pellegrini sa v utorok večer stretol s českým prezidentom Petrom Pavlom v pražskom Obecnom dome. Príležitosťou stretnutia bol slávnostný koncert Štátnej filharmónie Košice, ktorý oslávil pamiatku československého prezidenta Tomáša Garriqua Masaryka a slovenského diplomata Milana Rastislava Štefánika.

Rokovanie prezidentov potvrdilo záujem na posilňovaní vzťahov medzi krajinami. Diskusia sa dotýkala regionálnej, cezhraničnej, akademickej a vedeckej spolupráce. Pellegrini na sociálnych sieťach napísal, že bratstvo medzi Slovákmi a Čechmi je jedinečným prínosom k silnejšej Európe.

Český prezident vo svojom prejave zdôraznil, že koncert pripomína dvoch mužov, bez ktorých by Československo zrejme nikdy nevzniklo. Večer označil za oslavu mimoriadnosti vzťahov medzi krajinami, ktoré spolu žili takmer 75 rokov.

Slávnostný koncert vyvrcholil Mesiac česko-slovenskej kultúrnej vzájomnosti a bol tretím jej poriadi v Obecnom dome. Tradícia vznikla v roku 2023 pri príležitosti 30. výročia vzniku nezávislých republík.

Program pozostával z diel inšpirovaných českou a slovenskou kultúrou, vrátane symfonickej básne V Tatrách Vítězslava Nováka a Burlesky Eugena Suchoňa. Sólistom bol slovenský huslista Dalibor Karvay a orchester dirigoval český dirigent Tomáš Brauner.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Nawrocki začína turné po krajinách Vyšehradskej štvorky na Slovensku

Poľský prezident Karol Nawrocki začína stredajšou návštevou Slovenska turné po krajinách Vyšehradskej štvorky (V4). Hoci poľská vláda nepovažuje toto zoskupenie ako prioritu, Nawrocki ho považuje za osvedčený a efektívny formát spolupráce.

Marcin Przydacz, poradca poľského prezidenta pre medzinárodné otázky, zdôraznil, že južný smer a krajiny V4 budú kľúčovým prvkom prezidentových diplomatických aktivít v nadchádzajúcich týždňoch.

Przydacz poukázal, že záujmy, ktoré krajiny V4 spájajú, sú boj proti nadmernému centralizmu v Európskej únie a dominancii väčších štátov.

Poradca poľského prezidenta pripustil, že medzi krajinami V4 pretrvávajú rozdiely v postojoch k Rusku a vojne na Ukrajine. „V medzinárodnej politike nie sú vzťahy definované výlučne tým, čo nás rozdeľuje alebo spája. V našej agende je mnoho spoločných priorít – medzi nimi hospodárska, cezhraničná a energetická bezpečnosť,“ dodal.

Nawrocki sa v stredu v Bratislave stretnú s prezidentom Petrom Pellegrinim, premiérom Robertom Ficom a predsedom Národnej rady Richardom Rašim. Neskôr navštívi Prahu, Ostrihom a Budapešť, kde sa stretne s českým a maďarským vedením.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Wilders uznal svoju porážku v holandských parlamentných voľbách

Geert Wilders, šéf Strany slobody (PVV), oficiálne uznal výsledky holandských volieb a pogratuloval šéfovi strany D66 Robovi Jettenovi k prvenstvu. Týmto gestom zakončil fázu spochybňovania, ktorú mala jeho národno-pravicová strana voči volebným procesom po ostatných parlamentných voľbách.

Wilders hovoril v súvislosti s holandskými voľbami o nelegálnych praktikách. Jeho taktika podľa denníka Volkskrant pripomínala prístup amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Situácia sa začala meniť, keď sa potvrdilo, že liberálov z D66 už Wilders nemôže dostihnúť. Rob Jetten pôvodne ohlásil svoj triumf, hoci všetky hlasy ešte spočítané. Pravicový politik vtedy odmietol uznať výsledky.

Teraz Wilders priznal, že šanca získať ďalších 30-tisíc hlasov je už nulová. V piatok 7. novembra volebná komisia v Holandsku definitívne vyhlási oficiálne výsledky. Predbežne majú D66 a Wildersova Strana slobody po 26 mandátov, ale D66 má o 28-tisíc hlasov viac.

Na základe toho získa Jetten počas koaličných rokovaní líderskú úlohu .

(sie)

Minúta  |  

Je to potvrdené: Nemecko zvýši pomoc Ukrajine o ďalšie tri miliardy eur

Nemecko v budúcom roku plánuje zvýšiť finančnú pomoc Ukrajine o tri miliardy eur. Informáciu pre agentúru Reuters odobrili dvaja predstavitelia nemeckej vlády a potvrdili tak správu z hospodárskeho denníka Handelsblatt.

Nemecko je európskym lídrom v poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine. Od roku 2022 jej poslalo okolo 40 miliárd eur. Vo federálnom rozpočte na rok 2026 mala krajina pôvodne vyhradených 8,5 miliardy eur, badžet by mal však stúpnuť na zhruba 11,5 miliardy eur.

Tieto prostriedky majú byť určené na delostreleckú muníciu, drony, pancierované vozidlá a na náhradu dvoch systémov Patriot.

Kancelár Friedrich Merz plány na zvýšenie rozpočtu na ďalšiu pomoc Ukrajine už podľa spomínaných zdrojov schválil.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Zamestnávatelia kritizujú plánované legislatívne zmeny k tabaku

Republiková únia zamestnávateľov odmieta návrh Ministerstva zdravotníctva na zmenu zákona o tabakových výrobkoch. Podľa zamestnávateľov ide o legislatívu s vážnymi chybami, ktorá neprimerane zasahuje do legálneho trhu a ohrozuje podnikateľské prostredie.

Zamestnávatelia kritizujú postup ministra zdravotníctva. Rezort predložil návrh bez riadneho prerokovania so sociálnymi partnermi a relevantným sektorom. Pripomienky zamestnávateľov ministerstvo ignorovalo.

Zamestnávatelia zdôrazňujú, že ochrana mládeže je dôležitá. Predaj tabakových a nikotínových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov je však už teraz zakázaný. Návrh obsahuje aj zákaz jednorazových elektronických cigariet a príchutí s výnimkou tabaku, mentolu a mäty.

Podľa zamestnávateľov budú mať tieto opatrenia vážne dôsledky. Legálny trh by mohol klesnúť až o 77 percent. Zároveň sa zvýši nelegálny predaj a cezhraničné nákupy. Výpadok daní by v roku 2026 mohol dosiahnuť 53 miliónov eur a v roku 2027 až 61 miliónov eur.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Lukašenkove lietadlá sú už v poriadku: Spojené štáty menia sankčnú politiku

Ministerstvo financií Spojených štátov v utorok oznámilo, že povolí transakcie spojené s prevádzkou lietadiel bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Úrad pre kontrolu zahraničného majetku USA vydal všeobecnú licenciu na uvoľnenie troch bieloruských lietadiel spojených s Lukašenkom, ktoré predtým USA označovali ako blokovaný majetok.

Sankcie voči Bielorusku USA zaviedli od roku 2020. Reagovali tak na podvody pri prezidentských voľbách a represie proti opozícii.

V ten istý deň USA uvalili nové sankcie na Severnú Kóreu. Postihujú osem jednotlivcov z KĽDR, Číny a Ruska. Sankcie zasiahli aj technologickú firmu Korea Mangyongdae Computer Technology a Ryujongskú kreditnú banku.

Ide o sankcie, ktoré trestajú tretie strany za porušovanie aktuálneho sankčného systému. Sankcie voči Severnej Kórei USA uplatňujú od roku 2008. Vychádzajú z rezolúcií OSN.

Zameranie sankčného režimu je na financovanie jadrového programu cez kybernetické útoky. Podľa Úradu pre kontrolu zahraničného majetku severokórejskí hackeri získali vyše tri miliardy dolárov od roku 2022. Tieto novoprijaté sankcie rozširujú dosah sankčného režimu na siete v Číne a Rusku.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.