Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin po vyhláseniach Trumpa nariadil prípravy na možné jadrové testy

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil svojim predstaviteľom pripraviť návrhy na možné testovanie jadrových zbraní po tom, čo americký prezident Donald Trump minulý týždeň vyhlásil, že USA obnovia jadrové testy.

Putin zdôraznil, že Rusko prísne dodržiava Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, no ak by Spojené štáty alebo iná jadrová mocnosť uskutočnili test, Rusko by reagovalo rovnako.

Minister obrany Andrej Belousov uviedol, že nedávne vyhlásenia a kroky USA naznačujú, že je „vhodné okamžite sa pripraviť na plnohodnotné jadrové testy“. Ako možné miesto označil arktický testovací polygón Nová Zem, pripravený na rýchle použitie.

Putin poveril ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo obrany a bezpečnostné služby, aby zhromaždili dodatočné informácie a pripravili návrhy na možné začatie príprav testov.

USA naposledy testovali v roku 1992, Čína a Francúzsko v roku 1996 a Sovietsky zväz v roku 1990. Rusko ako jeho nástupca takéto testy nikdy nevykonalo.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Prezident podpísal zákon o štátnom rozpočte na budúci rok

Prezident Peter Pellegrini v stredu podpísal zákon o štátnom rozpočte na rok 2026. Deficit verejných financií by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,1 percenta HDP, teda necelých šesť miliárd eur, čo predstavuje pokles oproti tohtoročným piatim percentám HDP.

Podľa Kancelárie prezidenta si Pellegrini uvedomuje, že konsolidačné opatrenia vo výške 2,7 miliardy eur sú „bolestivým, ale potrebným krokom“ k stabilizácii verejného dlhu.

Príjmy štátneho rozpočtu sú naplánované na 27,8 miliardy eur, výdavky na 33,5 miliardy eur. Konsolidácia má zahŕňať úspory na výdavkoch, znižovanie platov vo verejnej správe, efektívnejšie využívanie eurofondov a znižovanie nákladov v samosprávach.

Ministerstvo financií predpokladá, že deficit sa bude v nasledujúcich rokoch ďalej znižovať a do roku 2028 by mohol klesnúť pod tri percentá HDP. Verejný dlh by sa mal v tom istom období stabilizovať na úrovni okolo 64 percent HDP.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Súd v Pezinku znova otvorí prípad vraždy Jána Kuciaka v januári 2026

Kauzu vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka budú na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku odznova pojednávať od 26. januára 2026. Pre TASR to potvrdil právny zástupca poškodených Peter Kubina. Upozornil na to Denník N.

Kubina pripomenul, že trestná vec je spojená aj s prípadom prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, prokurátora Petra Šufliarskeho a bývalého špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Doplnil, že ďalšie pojednávacie termíny sú vytýčené na 9. februára, 13. februára, 9. marca 2026 atď.

Senát ŠTS v máji 2023 oslobodil Mariana Kočnera spod obžaloby v prípade objednávky Kuciakovej vraždy aj v kauze prípravy vrážd prokurátorov. Alenu Zsuzsovú súd uznal za vinnú, vymeral jej súhrnný 25-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody.

V prípade prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku a prokurátora Petra Šufliarskeho súd uznal za vinného aj Dušana Kracinu, obžalovaného Darka Dragića oslobodil. Obžalovaných zároveň oslobodili spod obžaloby týkajúcej sa prípravy vraždy Daniela Lipšica.

Najvyšší súd (NS) SR zrušil v máji rozsudok Špecializovaného trestného súdu v prípade vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka voči obžalovaným Marianovi Kočnerovi a spol. Vec vrátil ŠTS z dôvodu chýb v napadnutom rozsudku. Zároveň má prípad rozhodovať iný senát ŠTS.

V prípade Kuciakovej vraždy z februára 2018, pri ktorej prišla o život aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, sú právoplatné tri rozsudky. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali už skôr 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Lipavský ocenil Pellegriniho návštevu a česko-slovenskú spoluprácu

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský sa poďakoval slovenskej hlave štátu Petrovi Pellegrinimu za jeho návštevu Českej republiky, ktorá sa uskutočnila pri príležitosti slávnostného koncertu Štátnej filharmónie Košice v Prahe.

Lipavský zdôraznil intenzívnu spoluprácu medzi Českou republikou a Slovenskom v rôznych oblastiach, vrátane novej dohody o spolupráci záchranných zdravotných služieb v pohraničných oblastiach a vzájomného uznávania dokumentov a elektronických receptov.

Slávnostný koncert sa konal pod záštitou českého prezidenta Petra Pavla a slovenského prezidenta pri príležitosti výročia narodenia Tomáša Garrigua Masaryka a Milana Rastislava Štefánika. Išlo o vyvrcholenie Mesiaca česko-slovenskej kultúrnej vzájomnosti, ktorý v pražskom Obecnom dome organizujú od roku 2023.

Pellegrini sa počas návštevy stretol aj s českým premiérom Petrom Fialom a predsedom hnutia ANO Andrejom Babišom, ktorému zagratuloval k víťazstvu v októbrových voľbách a potvrdil záujem o pokračovanie spoločných zasadnutí vlád oboch krajín.

​(tasr, sie)

Minúta  |  

Bývalého eurokomisára Reyndersa v Belgicku obvinili z prania špinavých peňazí

Belgické orgány čelia kriminálnemu škandálu, ktorého súčasťou je aj bývalý eurokomisár Didier Reynders. Úrady podozrievajú politika z dlhodobého prania špinavých peňazí, ktoré súvisí s lístkami do lotérie a hotovosťou neznámeho pôvodu, informuje portál Euronews.

Vyšetrovatelia vypočuli Reyndersa a domáhali sa vstupu do niekoľkých nehnuteľností. Jeden z interných zdrojov, bývalý agent tajných služieb, uviedol, že Reynders a jeho spolupracovník prali peniaze predajom umenia a starožitností s podhodnotenými cenami. Ďalej spomínal aj realitné transakcie.

Prokurátor v septembri vyšetrovanie zastavil, čím znemožnil vznik väčšieho škandálu tesne pred Reyndersovým potvrdením v Európskom parlamente.

(sie)

Minúta  |  

PS navrhuje sprísniť výber šéfa SIS a posilniť kontrolu tajnej služby

Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) predložilo do parlamentu návrh novely zákona o Slovenskej informačnej službe (SIS). Cieľom je upraviť proces výberu riaditeľa tajnej služby a rozšíriť právomoci parlamentného výboru, ktorý kontroluje jej činnosť.

Podľa návrhu poslanca Jaroslava Spišiaka (PS) by prezident SR mal menovať riaditeľa SIS až po verejnom vypočutí kandidáta vo výbore pre obranu a bezpečnosť a po získaní stanoviska kontrolného výboru pre SIS. Stanoviská by však pre prezidenta neboli záväzné.

Vláda aj prezident by pri výbere kandidáta museli prihliadať na jeho odborné, morálne a osobnostné predpoklady.

Novela má tiež spresniť rozsah kontrolných právomocí parlamentného výboru. Ten by mal mať prístup k širšiemu okruhu informácií od riaditeľa SIS a možnosť zasielať svoje zistenia aj prezidentovi SR.

Dočasne by mal výbor získať aj právomoc kontrolovať používanie informačno-technických prostriedkov, a to dovtedy, kým nebude zriadená osobitná komisia pre dohľad nad odposluchmi.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.