Preskočiť na obsah
  |  

Guterres: Svet sa rúti do záhuby, ak nezastavíme klimatickú krízu

Na samite lídrov COP30 v brazílskom meste Belém vystúpil šéf OSN António Guterres, ktorý skritizoval krajiny a korporácie za nečinnosť v boji proti klimatickej kríze. Poukázal na rekordné zisky firiem z devastácie planéty a miliardy vynaložené na lobing.

Vedci varujú, že globálne otepľovanie prekročí hranicu 1,5 °C okolo roku 2030. Napriek tomu na samite chýbali lídri štyroch z piatich najväčších znečisťovateľov vrátane USA.

Brazília zároveň dúfa, že získaním 10 miliárd dolárov pre svoj fond Tropical Forest Forever Facility naštartuje globálne financovanie ochrany prírody.

Prísľuby avizovali Čína, Nemecko aj Nórsko, zatiaľ čo Spojené kráľovstvo prekvapivo podporu odmietlo.

(reuters, lup)

  |  

Nigérijský biskup: Kresťanov vraždia denne, situácia sa blíži ku genocíde

Nigérijský biskup John Bogna Bakeni počas návštevy Poľska varoval, že prenasledovanie kresťanov v Nigérii dosahuje úroveň genocídy. Zdôraznil, že ide o dôsledok zlyhania štátu, nie o náboženský konflikt medzi kresťanmi a moslimami.

V najviac postihnutých oblastiach krajiny zomierajú denne ľudia len pre svoju vieru – za posledný rok bolo zaznamenaných viac ako tisíc vrážd a únosov.

Biskup apeloval na medzinárodné spoločenstvo, aby Nigérii pomohlo, no bez vojenskej intervencie. Tým reagoval aj na vyjadrenia prezidenta USA Donalda Trumpa o možnej vojenskej ochrane kresťanov.

Cirkev podľa neho ponúka nádej, ale zodpovednosť za bezpečnosť nesie štát. Uvítal by pomoc Spojených štátov v boji proti terorizmu, nie však za cenu zásahu do suverenity krajiny.

Situáciu označil za jednu z najťažších, akým kresťania vo svete čelia.

(tasr, lup)

  |  

Rezort Suska považuje návrh SaS na trest prevýchovy za nezmyselný

Ministerstvo spravodlivosti kritizuje návrh SaS na zavedenie nového trestu „prevýchovy za mrežami“, ktorý by sa týkal drobných krádeží. Označuje ho za nezmyselný a nesystémový krok.

Podľa rezortu nejde len o otázku trestného práva, ale najmä o odraz sociálnych problémov, ktoré si vyžadujú komplexné riešenie.

Ministerstvo tiež pripomenulo, že sudcovia už dnes môžu ukladať krátkodobé tresty a že trestná sadzba za krádež sa pohybuje od nuly do dvoch rokov.

SaS argumentuje rastúcou drobnou kriminalitou a chce sa vrátiť k takzvanému horalkovému paragrafu. Súčasťou jej návrhu je aj nový typ sankcie – krátky pobyt vo väzení spojený s výcvikom, ktorý by sa uplatnil pri opakovaných deliktoch.

Ministerstvo však upozorňuje, že ide o populistické riešenie, ktoré neberie do úvahy širší kontext problému.

(tasr, lup)

  |  

Orbán: Nemám problém zavolať Putinovi, Západ je v pasci

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán počas letu do Washingtonu vyhlásil, že nemá problém opätovne kontaktovať prezidenta Ruska Vladimira Putina, ak si to situácia vyžiada.

Maďarský premiér to povedal v rozhovore pre verejnoprávne médiá, keď smeroval na stretnutie s prezidentom USA Donaldom Trumpom, na ktorom budú rokovať o Ukrajine a ekonomických otázkach.

Podľa Orbána naposledy telefonoval s Putinom v októbri, keď sa dohodli, že mierový samit medzi USA a Ruskom sa má konať v Budapešti. Dodal, že Maďarsko má „flexibilnú pozíciu“ – na rozdiel od Západu, ktorý podľa neho pretrhal vzťahy s Moskvou a nie je schopný viesť dialóg.

Orbán tiež potvrdil, že prípravy na samit prebiehajú, hoci nie všetky otázky sú ešte uzavreté.

(tasr, lup)

  |  

Izrael zasiahol ciele v južnom Libanone. Tvrdí, že útočil na Hizballáh

Izraelská armáda vo štvrtok zasiahla viaceré ciele v južnom Libanone. Tvrdí, že Hizballáh sa snaží obnoviť svoje vojenské pozície v oblasti. Útoky nasledovali po vydaní evakuačných príkazov pre tri obce.

Hoci medzi Izraelom a Hizballáhom platí od vlaňajška prímerie, Tel Aviv obvinil libanonské hnutie z jeho porušovania a avizoval, že nedovolí jeho opätovné vyzbrojenie. Hizballáh naopak tvrdí, že sa prímeria drží, no zároveň si ponecháva právo na obranu.

Zatiaľ čo libanonská vláda riešila túto situáciu na zasadnutí kabinetu, izraelské lietadlá zasiahli ciele v oblasti. Obete z posledných náletov zatiaľ nie sú potvrdené, skoršie útoky si však vyžiadali jednu obeť.

Napätie medzi oboma stranami opäť rastie, napriek pokroku libanonskej armády v konfiškácii zbraní Hizballáhu.

(reuters, lup)

  |  

Nancy Pelosiová opúšťa Kongres po štyroch dekádach v politike

Nancy Pelosiová, prvá žena na čele Snemovne reprezentantov USA a dlhoročná líderka demokratov, oznámila, že sa v roku 2026 už nebude uchádzať o kreslo v Kongrese. Tento krok ukončí jej štyridsaťročnú politickú kariéru, počas ktorej sa stala ikonou progresívneho hnutia.

Zaznamenala významné úspechy – najmä prijatie zákona Obamacare – a zároveň bola hlasnou oponentkou prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorého sa dvakrát pokúsila zosadiť prostredníctvom impeachmentu. Počas rokov čelila kritike aj zo strany mladších demokratov za to, že brzdí generačnú výmenu.

Vplyvné postavenie však opustila už v roku 2023, keď sa vzdala vedenia Snemovne reprezentantov.

(reuters, lup)