Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Senát USA odmietol obmedziť Trumpov postup voči Venezuele

Americký Senát vo štvrtok odmietol návrh, ktorý by prezidentovi Donaldovi Trumpovi znemožnil útok na Venezuelu bez súhlasu Kongresu. Rezolúciu podporili len dvaja republikáni, čím sa opäť potvrdila silná stranícka podpora pre Trumpove vojenské aktivity.

Hoci Biely dom tvrdí, že nechce vojnu, USA už vykonali 16 leteckých útokov na lode v Karibiku a Tichom oceáne, pri ktorých zahynulo viac ako 65 ľudí.

Administratíva argumentuje hrozbou narkoteroristov, no neposkytla dôkazy. Kritici upozorňujú na právne a ústavné spornosti.

Trump navyše naznačil, že poveril CIA tajnými operáciami vo Venezuele, čo ešte viac prehlbuje obavy z eskalácie. Viacerí zákonodarcovia kritizujú nedostatok informácií o cieľoch, nákladoch či obetiach.

Demokratickí senátori vyzývajú na brífing pre všetkých členov Kongresu. Podľa právnikov by mohli byť útoky nezákonné. Iní tvrdia, že prezident má ako hlavný veliteľ právomoc konať aj bez kongresového súhlasu.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Musk môže získať bilión, ak Tesla dosiahne robotickú revolúciu

Elon Musk získal od akcionárov Tesly súhlas s rekordnou odmenou v hodnote až 1 bilióna dolárov.

Hoci návrh čelil kritike viacerých veľkých investorov a poradenských firiem, v hlasovaní získal viac než 75-percentnú podporu – do veľkej miery vďaka Muskovej 15-percentnej účasti.

Odmena je viazaná na dosiahnutie mimoriadne ambicióznych cieľov, ako je výroba 20 miliónov áut ročne, predaj milióna humanoidných robotov či dosiahnutie trhovej hodnoty Tesly 8,5 bilióna dolárov.

Musk predstavil nové vízie: bezvolantové robotaxi Cybercab, megatováreň na čipy a možnú spoluprácu s Intelom. Časť akcionárov prejavila znepokojenie z investície Tesly do jeho startupu xAI, čím sa otvorila téma dohľadu nad prepojenými aktivitami.

Musk však tvrdí, že mu nejde o peniaze, ale o väčší vplyv na budúcnosť umelej inteligencie. Podľa niektorých ide o riskantný krok, iní v tom vidia cestu k výraznému rastu Tesly a odmenám pre všetkých akcionárov.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Washington žiada OSN o mandát pre medzinárodné sily v Gaze na dva roky

Spojené štáty spúšťajú rokovania Bezpečnostnej rady OSN o rezolúcii, ktorá má podporiť mierový plán prezidenta Donalda Trumpa pre Pásmo Gazy. Podľa amerických predstaviteľov má návrh textu širokú podporu regiónu vrátane Egypta, Kataru, Turecka či Saudskej Arábie.

Rezolúcia by medzinárodným silám (ISF) udelila dvojročný mandát s cieľom stabilizovať Gazu a odzbrojiť Hamas. V texte sa spomína aj právomoc „použiť všetky potrebné opatrenia“ – čo zahŕňa aj použitie sily.

Trump tvrdí, že jednotky budú nasadené čoskoro, minister zahraničia Marco Rubio zas, že krajiny pripravené vyslať vojakov potrebujú schválenie OSN.

Počet vojakov by mohol dosiahnuť až 20-tisíc. USA však odmietajú nasadiť vlastné jednotky.

Do diskusií sú zapojené aj krajiny ako Indonézia, Egypt či Azerbajdžan. Izrael neprijme turecké sily.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Švédsko a Ukrajina vytvoria centrum na vývoj zbraňových technológií

Švédsky minister obrany Pal Jonson potvrdil, že v centre bude pracovať aj švédsky personál. „Posilní to našu spoločnú schopnosť vyvíjať a vyrábať nové technológie pre bojisko,“ uviedol Jonson na tlačovej konferencii.

Podľa ministra bude Ukrajina zdieľať odborné znalosti v oblasti boja a Švédsko poskytne skúsenosti s vývojom pokrokových zbraňových systémov.

Ukrajinský minister obrany Denys Šmyhaľ po boku svojho švédskeho partnera dodal, že obe krajiny už majú „mnoho dohôd a konkrétnych vyhlásení o zámere, alebo dokonca zmlúv medzi švédskymi a ukrajinskými spoločnosťami“.

Konkrétne firmy odmietol menovať pre obavu, že „Rusi zničia ich zariadenia“. Obe krajiny sa snažia začať spoluprácu čo najskôr, dodal Šmyhaľ.

(tasr, afp, est)

Minúta  |  

České strany si na budovu Snemovne vyvesili vlastné ukrajinské vlajky

Krátko po tom, čo nový predseda Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR a šéf hnutia SPD Tomio Okamura vo štvrtok nechal zvesiť ukrajinskú vlajku z budovy Poslaneckej snemovne, jednotlivé poslanecké kluby zo svojich okien v rovnakej budove vyvesili vlastné vlajky v ukrajinských farbách.

Namiesto pôvodne jednej tam sú teraz tri vlajky, ktoré vyvesili kluby ODS, hnutie STAN a Piráti.

„Obvinenému predsedovi snemovne Okamurovi jeho trápne šaškovanie pri rebríku nevyšlo. Snemovňa nie je jeho majetok. Vlajka Ukrajiny ako vyjadrenie našej podpory krajine, ktorú denne bombardujú Putinovi teroristi, na budovu patrí,“ uviedla končiaca ministerka obrany za ODS Jana Černochová.

„Pán Okamura prvý deň vo funkcii ukázal, čo jediné vie: pošliapať hodnoty, ako je solidarita a odvaha podporovať krajinu napadnutú Ruskom,“ zhodnotili poslanci za hnutie STAN.

„U nás sa nič nemení - vlajku, ktorú dnes Tomio Okamura hanebne zvesil, na budovu snemovne vraciame,“ vyhlásili Piráti.

(tasr, est, novinky.cz)

Minúta  |  

Egypt navrhuje dohodu. Hamas opustí Rafah výmenou za odzbrojenie

Sprostredkovatelia navrhli dohodu, podľa ktorej by asi dvesto bojovníkov Hamasu ukrytých v oblasti Rafahu v Pásme Gazy odovzdalo zbrane výmenou za bezpečný prechod do iných častí územia.

Návrh podporuje aj Egypt, ktorý zároveň žiada podrobnosti o tuneloch Hamasu, ktoré by následne zničili. Cieľom je udržať prímerie, ktoré platí od 10. októbra. Aj keď Hamas ani Izrael návrh verejne neprijali, rokovania pokračujú.

USA vnímajú dohodu ako test pre širšie odzbrojenie Hamasu. Americký osobitný vyslanec Steve Witkoff označil plán za súčasť iniciatívy prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorá počíta s demilitarizáciou Gazy a správou územia technokratickým výborom pod medzinárodným dohľadom.

Počas prímeria došlo k výmene rukojemníkov a stiahnutiu izraelských jednotiek zo západnej Gazy, no útoky v Rafahu aj naďalej komplikujú situáciu. Bojovníci v Rafahu údajne nemajú kontakt so zvyškom Hamasu od marca, čo môže vysvetľovať ich izolované akcie.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.