Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Diplomati varujú pred sabotážou klimatických rokovaní zo strany USA

Hoci Spojené štáty oficiálne nevyšlú na klimatický samit COP30 v Brazílii vysokých predstaviteľov, európski diplomati sa obávajú, že administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa môže napriek tomu ovplyvniť priebeh rokovaní – nepriamo či prostredníctvom sprievodných podujatí.

USA si navyše nechávajú otvorené dvere na neskorší vstup do rokovaní. Obavy pramenia aj z nedávneho zásahu USA v Medzinárodnej námornej organizácii, kde Washington hrozbami dosiahol odloženie opatrení.

Diplomati preto zvažujú vytvorenie jednotného frontu, no hrozby ciel či vízových obmedzení môžu štáty odradiť.

Kým USA ustupujú od klimatických záväzkov, Čína posilňuje svoj vplyv a otvorene podporuje multilaterálny prístup.

Rokovania COP30 budú zložité – venujú sa širokému spektru tém od klimatického financovania po extrémne počasie. Odborníci však varujú, že pokusy USA narušiť samit by mohli skončiť ich izoláciou.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Gunvor cúva z obchodu s Lukoilom. USA ho označili za „bábku Kremľa“

Švajčiarska spoločnosť Gunvor ustúpila od plánu kúpiť zahraničné aktíva ruskej firmy Lukoil po tom, ako ju americké ministerstvo financií označilo za „bábku Kremľa“.

Spojené štáty tak vyslali jasný signál, že transakcie s ruskými firmami, ktoré môžu pomôcť financovať vojnu na Ukrajine, považujú za neprijateľné. Washington zároveň naznačil, že akékoľvek licencie pre Gunvor nebudú udelené.

Gunvor vyjadrenia označil za nepravdivé a dodal, že sa pokúsi nedorozumenie vysvetliť. K transakcii malo dôjsť po októbrových sankciách voči Lukoilu, ktorý súhlasil s predajom aktív vrátane rafinérií, ropných polí a čerpacích staníc v Európe, Ázii a Mexiku.

Transakcia by bola najväčšou v histórii Gunvoru. Podľa anonymných zdrojov z prostredia spoločnosti však mala výrazné finančné riziká a už skôr sa špekulovalo, že firma na ňu nemá dostatočné kapacity.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Senát USA odmietol obmedziť Trumpov postup voči Venezuele

Americký Senát vo štvrtok odmietol návrh, ktorý by prezidentovi Donaldovi Trumpovi znemožnil útok na Venezuelu bez súhlasu Kongresu. Rezolúciu podporili len dvaja republikáni, čím sa opäť potvrdila silná stranícka podpora pre Trumpove vojenské aktivity.

Hoci Biely dom tvrdí, že nechce vojnu, USA už vykonali 16 leteckých útokov na lode v Karibiku a Tichom oceáne, pri ktorých zahynulo viac ako 65 ľudí.

Administratíva argumentuje hrozbou narkoteroristov, no neposkytla dôkazy. Kritici upozorňujú na právne a ústavné spornosti.

Trump navyše naznačil, že poveril CIA tajnými operáciami vo Venezuele, čo ešte viac prehlbuje obavy z eskalácie. Viacerí zákonodarcovia kritizujú nedostatok informácií o cieľoch, nákladoch či obetiach.

Demokratickí senátori vyzývajú na brífing pre všetkých členov Kongresu. Podľa právnikov by mohli byť útoky nezákonné. Iní tvrdia, že prezident má ako hlavný veliteľ právomoc konať aj bez kongresového súhlasu.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Musk môže získať bilión, ak Tesla dosiahne robotickú revolúciu

Elon Musk získal od akcionárov Tesly súhlas s rekordnou odmenou v hodnote až 1 bilióna dolárov.

Hoci návrh čelil kritike viacerých veľkých investorov a poradenských firiem, v hlasovaní získal viac než 75-percentnú podporu – do veľkej miery vďaka Muskovej 15-percentnej účasti.

Odmena je viazaná na dosiahnutie mimoriadne ambicióznych cieľov, ako je výroba 20 miliónov áut ročne, predaj milióna humanoidných robotov či dosiahnutie trhovej hodnoty Tesly 8,5 bilióna dolárov.

Musk predstavil nové vízie: bezvolantové robotaxi Cybercab, megatováreň na čipy a možnú spoluprácu s Intelom. Časť akcionárov prejavila znepokojenie z investície Tesly do jeho startupu xAI, čím sa otvorila téma dohľadu nad prepojenými aktivitami.

Musk však tvrdí, že mu nejde o peniaze, ale o väčší vplyv na budúcnosť umelej inteligencie. Podľa niektorých ide o riskantný krok, iní v tom vidia cestu k výraznému rastu Tesly a odmenám pre všetkých akcionárov.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Washington žiada OSN o mandát pre medzinárodné sily v Gaze na dva roky

Spojené štáty spúšťajú rokovania Bezpečnostnej rady OSN o rezolúcii, ktorá má podporiť mierový plán prezidenta Donalda Trumpa pre Pásmo Gazy. Podľa amerických predstaviteľov má návrh textu širokú podporu regiónu vrátane Egypta, Kataru, Turecka či Saudskej Arábie.

Rezolúcia by medzinárodným silám (ISF) udelila dvojročný mandát s cieľom stabilizovať Gazu a odzbrojiť Hamas. V texte sa spomína aj právomoc „použiť všetky potrebné opatrenia“ – čo zahŕňa aj použitie sily.

Trump tvrdí, že jednotky budú nasadené čoskoro, minister zahraničia Marco Rubio zas, že krajiny pripravené vyslať vojakov potrebujú schválenie OSN.

Počet vojakov by mohol dosiahnuť až 20-tisíc. USA však odmietajú nasadiť vlastné jednotky.

Do diskusií sú zapojené aj krajiny ako Indonézia, Egypt či Azerbajdžan. Izrael neprijme turecké sily.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Švédsko a Ukrajina vytvoria centrum na vývoj zbraňových technológií

Švédsky minister obrany Pal Jonson potvrdil, že v centre bude pracovať aj švédsky personál. „Posilní to našu spoločnú schopnosť vyvíjať a vyrábať nové technológie pre bojisko,“ uviedol Jonson na tlačovej konferencii.

Podľa ministra bude Ukrajina zdieľať odborné znalosti v oblasti boja a Švédsko poskytne skúsenosti s vývojom pokrokových zbraňových systémov.

Ukrajinský minister obrany Denys Šmyhaľ po boku svojho švédskeho partnera dodal, že obe krajiny už majú „mnoho dohôd a konkrétnych vyhlásení o zámere, alebo dokonca zmlúv medzi švédskymi a ukrajinskými spoločnosťami“.

Konkrétne firmy odmietol menovať pre obavu, že „Rusi zničia ich zariadenia“. Obe krajiny sa snažia začať spoluprácu čo najskôr, dodal Šmyhaľ.

(tasr, afp, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.