Preskočiť na obsah
  |  

Drony opäť paralyzovali letisko v Liege, vláda hovorí o koordinovanom útoku

Belgické letisko v Liege bolo už po druhýkrát v tomto týždni nútené dočasne zastaviť prevádzku pre podozrivé pozorovanie dronov. Incident potvrdila agentúra Belga s odvolaním sa na leteckú službu skeyes.

Podobná situácia nastala už v utorok, keď drony spozorovali nad letiskami v Bruseli aj Liege, čo spôsobilo meškania a odklony letov.

V Belgicku sa prípady dronov nad citlivými oblasťami stávajú čoraz častejšie a nejde o ojedinelý problém – rušenia hlásia aj iné krajiny, vrátane Švédska. Niektorí predstavitelia otvorene hovoria o možnej forme hybridnej vojny zo strany Ruska, hoci Moskva tieto obvinenia odmieta.

Belgická vláda už zvolala mimoriadne bezpečnostné zasadnutie, kde sa podľa ministra obrany hovorilo o koordinovanom útoku.

(reuters, lup)

  |  

Pod tlakom USA a IT gigantov. Brusel uvažuje o zmene zákona o AI

Európska únia zvažuje, že odloží niektoré časti nového zákona o umelej inteligencii, ktorý má upraviť, ako sa AI používa v členských štátoch. Dôvodom je silný tlak zo strany veľkých amerických firiem ako Meta či Google a tiež výhrady od administratívy Donalda Trumpa.

Spojené štáty varujú, že príliš prísne pravidlá by mohli narušiť obchod a uškodiť americkým firmám pôsobiacim v Európe. Zákon oficiálne platí od augusta 2024, ale jeho najdôležitejšie pravidlá majú začať platiť až v ďalších rokoch.

Brusel teraz zvažuje, či niektoré z týchto častí neposunie alebo neupraví. Navonok Komisia tvrdí, že zákon plne podporuje, ale v zákulisí prebiehajú rokovania. Rozhodnúť sa má do 19. novembra.

Finálne rozhodnutie zatiaľ nepadlo, no proces naznačuje, že Brusel začína ustupovať medzinárodnému tlaku, najmä z Washingtonu.

(reuters, lup)

  |  

Diplomati varujú pred sabotážou klimatických rokovaní zo strany USA

Hoci Spojené štáty oficiálne nevyšlú na klimatický samit COP30 v Brazílii vysokých predstaviteľov, európski diplomati sa obávajú, že administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa môže napriek tomu ovplyvniť priebeh rokovaní – nepriamo či prostredníctvom sprievodných podujatí.

USA si navyše nechávajú otvorené dvere na neskorší vstup do rokovaní. Obavy pramenia aj z nedávneho zásahu USA v Medzinárodnej námornej organizácii, kde Washington hrozbami dosiahol odloženie opatrení.

Diplomati preto zvažujú vytvorenie jednotného frontu, no hrozby ciel či vízových obmedzení môžu štáty odradiť.

Kým USA ustupujú od klimatických záväzkov, Čína posilňuje svoj vplyv a otvorene podporuje multilaterálny prístup.

Rokovania COP30 budú zložité – venujú sa širokému spektru tém od klimatického financovania po extrémne počasie. Odborníci však varujú, že pokusy USA narušiť samit by mohli skončiť ich izoláciou.

(reuters, lup)

  |  

Gunvor cúva z obchodu s Lukoilom. USA ho označili za „bábku Kremľa“

Švajčiarska spoločnosť Gunvor ustúpila od plánu kúpiť zahraničné aktíva ruskej firmy Lukoil po tom, ako ju americké ministerstvo financií označilo za „bábku Kremľa“.

Spojené štáty tak vyslali jasný signál, že transakcie s ruskými firmami, ktoré môžu pomôcť financovať vojnu na Ukrajine, považujú za neprijateľné. Washington zároveň naznačil, že akékoľvek licencie pre Gunvor nebudú udelené.

Gunvor vyjadrenia označil za nepravdivé a dodal, že sa pokúsi nedorozumenie vysvetliť. K transakcii malo dôjsť po októbrových sankciách voči Lukoilu, ktorý súhlasil s predajom aktív vrátane rafinérií, ropných polí a čerpacích staníc v Európe, Ázii a Mexiku.

Transakcia by bola najväčšou v histórii Gunvoru. Podľa anonymných zdrojov z prostredia spoločnosti však mala výrazné finančné riziká a už skôr sa špekulovalo, že firma na ňu nemá dostatočné kapacity.

(reuters, lup)

  |  

Senát USA odmietol obmedziť Trumpov postup voči Venezuele

Americký Senát vo štvrtok odmietol návrh, ktorý by prezidentovi Donaldovi Trumpovi znemožnil útok na Venezuelu bez súhlasu Kongresu. Rezolúciu podporili len dvaja republikáni, čím sa opäť potvrdila silná stranícka podpora pre Trumpove vojenské aktivity.

Hoci Biely dom tvrdí, že nechce vojnu, USA už vykonali 16 leteckých útokov na lode v Karibiku a Tichom oceáne, pri ktorých zahynulo viac ako 65 ľudí.

Administratíva argumentuje hrozbou narkoteroristov, no neposkytla dôkazy. Kritici upozorňujú na právne a ústavné spornosti.

Trump navyše naznačil, že poveril CIA tajnými operáciami vo Venezuele, čo ešte viac prehlbuje obavy z eskalácie. Viacerí zákonodarcovia kritizujú nedostatok informácií o cieľoch, nákladoch či obetiach.

Demokratickí senátori vyzývajú na brífing pre všetkých členov Kongresu. Podľa právnikov by mohli byť útoky nezákonné. Iní tvrdia, že prezident má ako hlavný veliteľ právomoc konať aj bez kongresového súhlasu.

(reuters, lup)

  |  

Musk môže získať bilión, ak Tesla dosiahne robotickú revolúciu

Elon Musk získal od akcionárov Tesly súhlas s rekordnou odmenou v hodnote až 1 bilióna dolárov.

Hoci návrh čelil kritike viacerých veľkých investorov a poradenských firiem, v hlasovaní získal viac než 75-percentnú podporu – do veľkej miery vďaka Muskovej 15-percentnej účasti.

Odmena je viazaná na dosiahnutie mimoriadne ambicióznych cieľov, ako je výroba 20 miliónov áut ročne, predaj milióna humanoidných robotov či dosiahnutie trhovej hodnoty Tesly 8,5 bilióna dolárov.

Musk predstavil nové vízie: bezvolantové robotaxi Cybercab, megatováreň na čipy a možnú spoluprácu s Intelom. Časť akcionárov prejavila znepokojenie z investície Tesly do jeho startupu xAI, čím sa otvorila téma dohľadu nad prepojenými aktivitami.

Musk však tvrdí, že mu nejde o peniaze, ale o väčší vplyv na budúcnosť umelej inteligencie. Podľa niektorých ide o riskantný krok, iní v tom vidia cestu k výraznému rastu Tesly a odmenám pre všetkých akcionárov.

(reuters, lup)