Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovenský export v septembri opäť rástol, saldo ostáva aktívne

Slovenský zahraničný obchod si v septembri 2025 udržal aktívne saldo, ktoré dosiahlo 428,3 milióna eur. Ide o piaty mesiac po sebe so zahraničnoobchodným prebytkom, pričom oproti vlaňajšku sa výsledok zlepšil o viac než 250 miliónov.

Vývoz medziročne stúpol o 1,8 percenta na 9,3 miliardy eur, zatiaľ čo dovoz mierne klesol na 8,9 miliardy eur. Najväčší impulz rastu prišiel z oblasti rôznych priemyselných výrobkov, naopak, negatívne sa prejavil pokles v dovoze a vývoze minerálnych palív.

Obchod s krajinami EÚ zaznamenal jasný prebytok, kým s tretími krajinami skončil v mínuse. Za deväť mesiacov roka Slovensko vyviezlo tovar za viac než 81 miliárd eur, dovoz presiahol 79 miliárd.

Hoci saldo zostáva aktívne, medziročný rozdiel naznačuje slabnúci prebytok.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Kaliňák odovzdal vojenský areál Strnadovi bez súťaže a verejnej diskusie

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) prenajal opravárenský areál v Moldave nad Bodvou firme MSM patriacej českému podnikateľovi Michalovi Strnadovi. Informoval o tom Denník N.

Areál, ktorý mal slúžiť na opravy vojenskej techniky pre slovenskú armádu na východnom Slovensku, doteraz prevádzkovala štátna spoločnosť Konštrukta Defence. Tá ho začala budovať počas pôsobenia ministrov Petra Gajdoša a Jaroslava Naďa.

Prenájom prebehol bez verejnej súťaže a bez zverejnenia ceny. Zmluva je uzatvorená na neurčitý čas.

Strnadova firma prebrala približne polovicu z pôvodných 50 zamestnancov a plánuje rozšíriť prevádzku o montáž vozidiel Tatra. Kaliňák tvrdí, že Konštrukta nebola schopná efektívne vykonávať servis ťažkej techniky. Opozícia ho obviňuje z uprednostňovania súkromníka a z oslabovania štátneho podniku.

Areál má strategickú polohu – je napojený na diaľnicu a blízko železničného prekladiska smerujúceho na Ukrajinu. V súčasnosti sa tam údajne opravujú húfnice pre ukrajinskú armádu.

Kritici varujú, že krok môže predznamenať ďalšie kroky vedúce k privatizácii Konštrukty Defence a obmedzeniu štátnej kontroly nad obrannou infraštruktúrou. Kaliňák to odmieta s odôvodnením, že Konštrukta Defence nie je určená na opravy techniky a má sa venovať len vývoju a konštrukcii húfnic.

(lup)

Minúta  |  

Drony opäť paralyzovali letisko v Liege, vláda hovorí o koordinovanom útoku

Belgické letisko v Liege bolo už po druhýkrát v tomto týždni nútené dočasne zastaviť prevádzku pre podozrivé pozorovanie dronov. Incident potvrdila agentúra Belga s odvolaním sa na leteckú službu skeyes.

Podobná situácia nastala už v utorok, keď drony spozorovali nad letiskami v Bruseli aj Liege, čo spôsobilo meškania a odklony letov.

V Belgicku sa prípady dronov nad citlivými oblasťami stávajú čoraz častejšie a nejde o ojedinelý problém – rušenia hlásia aj iné krajiny, vrátane Švédska. Niektorí predstavitelia otvorene hovoria o možnej forme hybridnej vojny zo strany Ruska, hoci Moskva tieto obvinenia odmieta.

Belgická vláda už zvolala mimoriadne bezpečnostné zasadnutie, kde sa podľa ministra obrany hovorilo o koordinovanom útoku.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Pod tlakom USA a IT gigantov. Brusel uvažuje o zmene zákona o AI

Európska únia zvažuje, že odloží niektoré časti nového zákona o umelej inteligencii, ktorý má upraviť, ako sa AI používa v členských štátoch. Dôvodom je silný tlak zo strany veľkých amerických firiem ako Meta či Google a tiež výhrady od administratívy Donalda Trumpa.

Spojené štáty varujú, že príliš prísne pravidlá by mohli narušiť obchod a uškodiť americkým firmám pôsobiacim v Európe. Zákon oficiálne platí od augusta 2024, ale jeho najdôležitejšie pravidlá majú začať platiť až v ďalších rokoch.

Brusel teraz zvažuje, či niektoré z týchto častí neposunie alebo neupraví. Navonok Komisia tvrdí, že zákon plne podporuje, ale v zákulisí prebiehajú rokovania. Rozhodnúť sa má do 19. novembra.

Finálne rozhodnutie zatiaľ nepadlo, no proces naznačuje, že Brusel začína ustupovať medzinárodnému tlaku, najmä z Washingtonu.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Diplomati varujú pred sabotážou klimatických rokovaní zo strany USA

Hoci Spojené štáty oficiálne nevyšlú na klimatický samit COP30 v Brazílii vysokých predstaviteľov, európski diplomati sa obávajú, že administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa môže napriek tomu ovplyvniť priebeh rokovaní – nepriamo či prostredníctvom sprievodných podujatí.

USA si navyše nechávajú otvorené dvere na neskorší vstup do rokovaní. Obavy pramenia aj z nedávneho zásahu USA v Medzinárodnej námornej organizácii, kde Washington hrozbami dosiahol odloženie opatrení.

Diplomati preto zvažujú vytvorenie jednotného frontu, no hrozby ciel či vízových obmedzení môžu štáty odradiť.

Kým USA ustupujú od klimatických záväzkov, Čína posilňuje svoj vplyv a otvorene podporuje multilaterálny prístup.

Rokovania COP30 budú zložité – venujú sa širokému spektru tém od klimatického financovania po extrémne počasie. Odborníci však varujú, že pokusy USA narušiť samit by mohli skončiť ich izoláciou.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Gunvor cúva z obchodu s Lukoilom. USA ho označili za „bábku Kremľa“

Švajčiarska spoločnosť Gunvor ustúpila od plánu kúpiť zahraničné aktíva ruskej firmy Lukoil po tom, ako ju americké ministerstvo financií označilo za „bábku Kremľa“.

Spojené štáty tak vyslali jasný signál, že transakcie s ruskými firmami, ktoré môžu pomôcť financovať vojnu na Ukrajine, považujú za neprijateľné. Washington zároveň naznačil, že akékoľvek licencie pre Gunvor nebudú udelené.

Gunvor vyjadrenia označil za nepravdivé a dodal, že sa pokúsi nedorozumenie vysvetliť. K transakcii malo dôjsť po októbrových sankciách voči Lukoilu, ktorý súhlasil s predajom aktív vrátane rafinérií, ropných polí a čerpacích staníc v Európe, Ázii a Mexiku.

Transakcia by bola najväčšou v histórii Gunvoru. Podľa anonymných zdrojov z prostredia spoločnosti však mala výrazné finančné riziká a už skôr sa špekulovalo, že firma na ňu nemá dostatočné kapacity.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.