Preskočiť na obsah
  |  

Trump: Kazachstan sa pripojí k Abrahámovským dohodám s Izraelom

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok oznámil, že Kazachstan sa plánuje pripojiť k Abrahámovským dohodám, ktoré normalizujú vzťahy medzi Izraelom a moslimskými krajinami.

Oznámenie prišlo po jeho telefonátoch s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a kazašským prezidentom Kasymom-Žomartom Tokajevom.

Kazašská vláda potvrdila, že rokovania sú v záverečnej fáze. Hoci má Kazachstan s Izraelom už plné diplomatické aj ekonomické väzby, Trump tvrdí, že nové členstvo prinesie hlbšiu spoluprácu.

Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio tento krok podporil ako strategické posilnenie. Spojené štáty zároveň využili návštevu lídrov piatich stredoázijských krajín – Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska, Uzbekistanu a Kazachstanu – na posilnenie vplyvu v regióne, kde rastie dominancia Číny a Ruska.

Špeciálny vyslanec USA pre Abrahámovské dohody, Steve Witkoff, oznámil, že sa v súvislosti s podpisom vracia do Washingtonu. Trump verí, že dohodu nakoniec prijme aj Saudská Arábia.

(reuters, lup)

  |  

Najvyšší súd USA zvrátil verdikt o možnosti výberu pohlavia v pasoch

Najvyšší súd USA umožnil administratíve Donalda Trumpa obnoviť pravidlo, podľa ktorého budú v pasoch uvádzať biologické pohlavie osoby pri narodení. Rozhodnutie zatiaľ pozastavuje platnosť príkazu nižšieho súdu v Massachusetts, ktorý zmenu pôvodne zablokoval.

Podľa portálu BBC súd tvrdí, že uvádzanie pohlavia pri narodení nie je diskriminačné a len potvrdzuje historický fakt. Tento postoj je v ostrom kontraste s politikou Bidenovej administratívy, ktorá zaviedla možnosť zvoliť si rodovú identitu vrátane označenia „X“.

Rozhodnutie vyvolalo kritiku liberálnych sudcov a aktivistov, ktorí varujú pred diskrimináciou a zvýšeným rizikom násilia voči transrodovým osobám.

Medzi žalobcami sú aj transrodoví a nebinárni Američania, ktorí tvrdia, že nové pravidlo ich vystavuje obťažovaniu.

Trumpova vláda zároveň presadzuje obmedzenia v oblasti zdravotnej starostlivosti či športovej účasti pre transrodové osoby.

Krok Najvyššieho súdu je súčasťou širšej stratégie zvrátiť Bidenovu agendu v oblasti rovnosti, diverzity a práv LGBTQ komunity.

(lup)

  |  

Slovenský export v septembri opäť rástol, saldo ostáva aktívne

Slovenský zahraničný obchod si v septembri 2025 udržal aktívne saldo, ktoré dosiahlo 428,3 milióna eur. Ide o piaty mesiac po sebe so zahraničnoobchodným prebytkom, pričom oproti vlaňajšku sa výsledok zlepšil o viac než 250 miliónov.

Vývoz medziročne stúpol o 1,8 percenta na 9,3 miliardy eur, zatiaľ čo dovoz mierne klesol na 8,9 miliardy eur. Najväčší impulz rastu prišiel z oblasti rôznych priemyselných výrobkov, naopak, negatívne sa prejavil pokles v dovoze a vývoze minerálnych palív.

Obchod s krajinami EÚ zaznamenal jasný prebytok, kým s tretími krajinami skončil v mínuse. Za deväť mesiacov roka Slovensko vyviezlo tovar za viac než 81 miliárd eur, dovoz presiahol 79 miliárd.

Hoci saldo zostáva aktívne, medziročný rozdiel naznačuje slabnúci prebytok.

(tasr, lup)

  |  

Kaliňák odovzdal vojenský areál Strnadovi bez súťaže a verejnej diskusie

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) prenajal opravárenský areál v Moldave nad Bodvou firme MSM patriacej českému podnikateľovi Michalovi Strnadovi. Informoval o tom Denník N.

Areál, ktorý mal slúžiť na opravy vojenskej techniky pre slovenskú armádu na východnom Slovensku, doteraz prevádzkovala štátna spoločnosť Konštrukta Defence. Tá ho začala budovať počas pôsobenia ministrov Petra Gajdoša a Jaroslava Naďa.

Prenájom prebehol bez verejnej súťaže a bez zverejnenia ceny. Zmluva je uzatvorená na neurčitý čas.

Strnadova firma prebrala približne polovicu z pôvodných 50 zamestnancov a plánuje rozšíriť prevádzku o montáž vozidiel Tatra. Kaliňák tvrdí, že Konštrukta nebola schopná efektívne vykonávať servis ťažkej techniky. Opozícia ho obviňuje z uprednostňovania súkromníka a z oslabovania štátneho podniku.

Areál má strategickú polohu – je napojený na diaľnicu a blízko železničného prekladiska smerujúceho na Ukrajinu. V súčasnosti sa tam údajne opravujú húfnice pre ukrajinskú armádu.

Kritici varujú, že krok môže predznamenať ďalšie kroky vedúce k privatizácii Konštrukty Defence a obmedzeniu štátnej kontroly nad obrannou infraštruktúrou. Kaliňák to odmieta s odôvodnením, že Konštrukta Defence nie je určená na opravy techniky a má sa venovať len vývoju a konštrukcii húfnic.

(lup)

  |  

Drony opäť paralyzovali letisko v Liege, vláda hovorí o koordinovanom útoku

Belgické letisko v Liege bolo už po druhýkrát v tomto týždni nútené dočasne zastaviť prevádzku pre podozrivé pozorovanie dronov. Incident potvrdila agentúra Belga s odvolaním sa na leteckú službu skeyes.

Podobná situácia nastala už v utorok, keď drony spozorovali nad letiskami v Bruseli aj Liege, čo spôsobilo meškania a odklony letov.

V Belgicku sa prípady dronov nad citlivými oblasťami stávajú čoraz častejšie a nejde o ojedinelý problém – rušenia hlásia aj iné krajiny, vrátane Švédska. Niektorí predstavitelia otvorene hovoria o možnej forme hybridnej vojny zo strany Ruska, hoci Moskva tieto obvinenia odmieta.

Belgická vláda už zvolala mimoriadne bezpečnostné zasadnutie, kde sa podľa ministra obrany hovorilo o koordinovanom útoku.

(reuters, lup)

  |  

Pod tlakom USA a IT gigantov. Brusel uvažuje o zmene zákona o AI

Európska únia zvažuje, že odloží niektoré časti nového zákona o umelej inteligencii, ktorý má upraviť, ako sa AI používa v členských štátoch. Dôvodom je silný tlak zo strany veľkých amerických firiem ako Meta či Google a tiež výhrady od administratívy Donalda Trumpa.

Spojené štáty varujú, že príliš prísne pravidlá by mohli narušiť obchod a uškodiť americkým firmám pôsobiacim v Európe. Zákon oficiálne platí od augusta 2024, ale jeho najdôležitejšie pravidlá majú začať platiť až v ďalších rokoch.

Brusel teraz zvažuje, či niektoré z týchto častí neposunie alebo neupraví. Navonok Komisia tvrdí, že zákon plne podporuje, ale v zákulisí prebiehajú rokovania. Rozhodnúť sa má do 19. novembra.

Finálne rozhodnutie zatiaľ nepadlo, no proces naznačuje, že Brusel začína ustupovať medzinárodnému tlaku, najmä z Washingtonu.

(reuters, lup)